Slovensko sa za posledné 4 roky zadlžovalo mimoriadnou rýchlosťou. Deficit, teda medziročné zvýšenie dlhu štátu, sa od roku 2020 dostal vysoko cez limity pravidiel EÚ. Tie určujú strop 3% pre deficit a 60% pre celkový dlh. Tieto pravidlá sú záväzné pre členské štáty a v prípade ich nedodržania hrozí štátom pokuta. Neočakávaná pandémia, ktorá sa premietla svetom, rozvrátila verejné financie nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Členské štáty potrebovali rýchlu a masívnu reakciu a preto EÚ pozastavila svoje rozpočtové pravidlá.

Protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike, ako aj výdavky na podporu ekonomiky masívne vykopli deficit na hodnoty cez 5% v roku 2020 aj 2021. V roku 2022 malo Slovensko už najhoršiu fázu pandémie za sebou a v súvislosti s tým klesli aj výdavky. Ruská agresia na Ukrajine a následná energetická kríza však vyvolala ďalšiu potrebu štátnych výdavkov. Efekt vojny na verejné financie sa naplno prejavil až v roku 2023, kedy deficit zase atakoval 5% úroveň. Najväčší podiel na jeho opätovnom raste mali vysoké ceny energií. Štát poskytol takmer 3 miliardy eur na kompenzácie vysokých cien pre domácnosti a firmy. Od začiatku roku 2024 však EÚ znova obnovila pozastavené rozpočtové pravidlá. To malo za následok, že pre 7 štátov Komisia navrhla spustenie tzv. „procedúry nadmerného deficitu“. Spolu so Slovenskom sa v zlej rozpočtovej situácii ocitlo aj Belgicko, Taliansko,

Francúzsko, Maďarsko, Malta a Poľsko. Štáty musia Komisii predložiť plán ako chcú túto situáciu zvrátiť, teda predstaviť plán konsolidácie verejných financií. Ten slovenský bol predstavený 17. septembra ministrom financií Kamenickým.

Konsolidačné opatrenia v preklade znamenajú buď zníženie výdavkov štátu alebo zvýšenie daní na to, aby si štát nemusel požičiavať viac peňazí na jeho chod. Štáty si väčšinou požičiavajú od investorov vydávaním dlhopisov. Jedna z aukcií slovenských štátnych dlhopisov prebehla vo februári tohto roku[3]. Štát si požičal 3 miliardy eur a prisľúbil investorom, že im ich do 10-tich rokov vráti aj s úrokom 3,78% ročne. Štát teda za 10 rokov zaplatí za požičané 3 miliardy eur spolu 4,1 miliardy. Táto úroková sadzba bola druhá najvyššia v celej EÚ, drahšie si požičalo len Taliansko. Investori kvôli nedostatočnej konsolidácii hodnotili investíciu v slovenské dlhopisy za rizikovejšiu a preto si pýtali vyšší úrok. Nemecko si pre porovnanie požičalo za úrok 2.45% ročne.

Štvrtá vláda Róberta Fica preto prišla s razantnejšími konsolidačnými opatreniami, ktorými mieni nielen ozdraviť verejné financie, ale aj zvýšiť dôveru investorov. Spolu 17 opatrení by malo priniesť do štátneho rozpočtu 2.7 miliardy eur, a sústredia sa primárne na zvyšovanie príjmov rozpočtu[4].

Vybrané opatrenia:

  • Zvýšenie základnej sadzby DPH: z 19% na 23%
  • Daň z finančných transakcií pre právnické osoby vo výške 0.4% z každej transakcie, avšak maximálna výška dane je 40 eur za výber. 0.8% za výber hotovosti z bankomatu alebo v banke. Dvojeurový poplatok za držanie karty a povinnosť otvoriť si samostatný účet na podnikanie.
  • Zvýšenie dane z príjmu pre právnické osoby. Pre základ dane nad 5 miliónov eur sa zvýši o tri percentá na 24%, pre menšie firmy 10%.
  • Prepustenie 5 tisícok úradníkov, čím sa znížia personálne náklady o 10%Zníženie tohtoročnej valorizácie platov zdravotníckeho personálu z 9.6% na 3%, respektíve 6% pre vybraný personál.

V ekonomike je potrebné rozlišovať medzi priamymi a nepriamymi daňami. Priame dane sa odvádzajú z príjmu a majetku fyzických osôb a firiem, zatiaľ čo nepriame dane z kúpy tovarov a služieb. Najdôležitejšou priamou daňou je daň z príjmu, ktorá je od roku 2013 progresívna. To znamená, že daňová sadzba je vo výške 19% pre časť príjmu nepresahujúcu sumu 47 538 eur a 25% pre zvyšok príjmu nad touto sumou. Slovensko pritom malo medzi rokmi 2004 a 2013 rovnú daň vo výške 19%. Touto sadzbou boli zdaňované príjmy fyzických osôb aj firiem a v rovnakej výške bola aj daň z pridanej hodnoty (DPH). V súčasnosti je na Slovensku DPH vo výške 20%, no špecifické druhy tovarov a služieb sú zdanené zníženou sadzbou 10% a 5%. Medzi nich patria základné potraviny, lieky a zdravotnícke pomôcky, no aj knihy.                               

Jeden zo základných zákonov ekonomiky tvrdí, že nižšie dane podporujú ekonomickú aktivitu, naopak vyššia daňová sadzba odrádza od investovania a finančných transakcií. Túto zákonitosť ilustroval už v roku 1974 americký ekonóm Arthur Laffer. Ten pomocou takzvanej Lafferovej krivky ilustroval, že každé dodatočné zvýšenie daňovej sadzby od určitého bodu znižuje príjmy pre štát. Občania budú totiž menej motivovaní odvádzať vyššie dane a budú hľadať alternatívy (odliv kapitálu do zahraničia, šedá ekonomika a podobne).

Aj podľa ekonóma Ivana Mikloša je dôležité zmeniť daňový systém na Slovensku a pomer medzi nepriamymi a priamymi daňami. Podľa Mikloša je potrebné v čase ekonomickej stagnácie znížiť priame dane a zvýšiť nepriame. Žiaľ, momentálny konsolidačný balíček síce nepriame dane zvyšuje, no nekompenzuje to znížením priamych daní z príjmu.  

Alternatívne opatrenia konsolidácie na Slovensku

V súčasnej konsolidačnej diskusii na Slovensku sa často spomína prevaha opatrení na strane príjmov, pričom možnosti alternatívnych prístupov k znižovaniu deficitu zostávajú v pozadí. Konsolidácia verejných financií je však nevyhnutná a mala by zahŕňať aj výrazné zníženie výdavkov, najmä tých, ktoré nevedú k dlhodobému ekonomickému rastu. Jedným z prvých krokov by malo byť zrušenie 13. dôchodkov a ďalších sociálnych balíčkov prijatých touto vládou, ktoré sú finančne neudržateľné a zvyšujú tlak na verejné financie bez toho, aby prinášali systémové riešenia.

Efektívnejším prístupom by bolo zníženie verejných výdavkov prostredníctvom modernizácie a digitalizácie verejných služieb, čo by znížilo náklady na administratívu. Tento krok by zahŕňal širšie využitie elektronickej komunikácie, telemedicíny a digitalizáciu procesov v štátnej správe, čím by sa dosiahli trvalé úspory bez toho, aby to negatívne zasiahlo občanov.

Ďalším dôležitým krokom by bola reforma systému daní z nehnuteľností a to zavedením cenových máp, ktoré by zvýšili výnosy spravodlivejším spôsobom. Na rozdiel od zvyšovania daňového zaťaženia, ktoré vláda aktuálne preferuje, by táto zmena

nezvyšovala tlak na zamestnancov a podnikateľov, ktorí už teraz čelia vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu.

Okrem konsolidácie je však potrebné prijať aj opatrenia na podporu rastu ekonomiky. Investície do infraštruktúry, vzdelania a inovácií by mali byť prioritou, pretože len rastúca a konkurencieschopná ekonomika môže zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tieto opatrenia by umožnili Slovensku lepšie zvládnuť fiškálne výzvy bez nutnosti neustále zvyšovať dane a zložitosť daňového systému, čo by zároveň znížilo priestor pre daňové úniky a zvýšilo efektívnosť správy verejných financií.

Selektívna sociálnosť a šetrenie na daňovom bonuse

Podľa návrhu konsolidácie by mal daňový bonus, teda daňové zvýhodnenie rodičov alebo iných osôb, ktoré vyživujú dieťa, klesať rodičom s príjmom nad 2 480 eur. Štát podobný mechanizmus nezavádza aj pri prídavkoch na deti, keď ich vypláca aj ľuďom s vysokými príjmami. Napríklad v Česku, kde prídavky štát vypláca adresne, ho dostáva 40 percent rodičov[1].

Úprava rodičovského bonusu, ktorá adresnejšie podporí nízkopríjmové rodiny, je podľa mnohých ekonómov krokom správnym smerom. Bonus bude po novom klesať nad úrovňou 2480 eur a úplne zmizne nad 3632 eur, čím sa stane efektívnejším nástrojom pre tých, ktorým to v príjmoch urobí najväčší rozdiel.

Táto zmena však mohla byť posunutá ešte ďalej. Efektívnejšou alternatívou by bol napríklad vratný daňový bonus, podobný tzv. Earned Income Tax Credit v Spojených štátoch, či bonusy na deti, ktoré zaviedol britský minister financií Gordon Brown, kde nízkopríjmoví zamestnanci dostávali bonus aj nad rámec svojej daňovej povinnosti.

Dlhová brzda

Často diskutovaným krokom je zavedenie dlhovej brzdy, ktorá funguje ako preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť nadmernému zadlžovaniu a podporiť finančnú stabilitu a zodpovednosť v rámci verejného sektora. Stabilné a predvídateľné finančné prostredie

zvyšuje dôveru investorov. Používa sa hlavne v európskych krajinách, kde je zavedený ako mechanizmus na udržanie verejného dlhu pod kontrolou a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Nemecko zaviedlo brzdu s konsenzom všetkých strán v roku 2009 po globálnej finančnej kríze a na úsvite európskej dlhovej krízy. Najväčšia európska ekonomika už roky trpí chronickým nedostatkom investícií, čo podľa ekonómov prispieva k jej súčasnej stagnácii. Preto výzvy na reformu dlhovej brzdy silnejú dokonca aj medzi konzervatívcami, ktorých sťažnosť podnietila rozhodnutie ústavného súdu.


Štatistický úrad SR, Deficit a dlh v SR v roku 2024

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2021, https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2021/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2023, https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/

Euractiv, Slovensko má nadmerný deficit, Komisia pripravuje dohľad, https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-nadmerny-deficit-komisia-pripravuje-dohlad/

Denník E, Ekonomický newsfilter: Vláda predstavila konsolidačný plán, ktorý by mohol upokojiť investorov aj Brusel, https://e.dennikn.sk/4200963/ekonomicky-newsfilter-vlada-predstavila-konsolidacny-plan-ktory-by-mohol-upokojit-investorov-aj-brusel/

Slovensko si požičiava takmer najdrahšie v Európe. (n.d.). Cit 05. október 2024, z https://www.forbes.sk/ranny-prehlad-slovensko-si-poziciava-takmer-najdrahsie-v-europe-trhy-nevidia-usporne-opatrenia/?srsltid=AfmBOop6A6M3SRLrr6F96k5JS6DRapWMaeNEHLlVC55djGWBydq78kYQ

Aktuality.sk. (2024, október 3). DPH sa zvýši, podnikatelia budú platiť za každý prevod v banke. Parlament odhlasoval konsolidačné opatrenia. Aktuality.sk. https://www.aktuality.sk/clanok/9l58MOt/dph-sa-zvysi-podnikatelia-budu-platit-za-kazdy-prevod-v-banke-parlament-odhlasoval-konsolidacne-opatrenia/

Finančná správa Slovenskej republiky, Sadzba dane za rok 2024: https://podpora.financnasprava.sk/138022-Sadzba-dane-za-rok-2024

Hospodárske noviny, Rovná daň na Slovensku zabrala:  https://hnonline.sk/komentare/komentare/514729-rovna-dan-na-slovensku-zabrala

Podnikajte.sk, Sadzby DPH v roku 2024: https://www.podnikajte.sk/dan-z-pridanej-hodnoty/sadzby-dph-2024

Ekonomický magazín, CETA: Lafferova křivka aneb proč nelze daně zvyšovat věčně?: https://e-news.cz/nazory/ceta-lafferova-krivka-aneb-proc-nelze-dane-zvysovat-vecne/

Hospodárske Noviny, Autor Lafferovej krivky a Reaganov poradca pre HN: Zdaňovať ľudí za bohatstvo je scestné:  https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/855403-zdanovat-ludi-za-bohatstvo-je-scestne

SME, Kde vidím slovenskú ekonomiku v roku 2030 (píše Ivan Mikloš): https://komentare.sme.sk/c/23278227/kde-vidim-slovensku-ekonomiku-v-roku-2030-pise-ivan-miklos.html

Denník E, Ako by vyzerala rozpočtová konsolidácia v duchu štíhleho štátu: https://e.dennikn.sk/4214830/ako-by-vyzerala-rozpoctova-konsolidacia-v-duchu-stihleho-statu/

SME, Takto ľavicová konsolidácia nevyzerá:  https://komentare.sme.sk/c/23386220/takto-lavicova-konsolidacia-nevyzera.html

fb-share-icon

Napísal

Občiansko-demokratická mládež

Občiansko-demokratická mládež