V septembri 2024 ubehli dva roky od nečakanej smrti iba 22-ročnej iránskej študentky Mahsi Amíniovej. Udalosti nabrali rýchly spád po tom, ako Mashu zadržala mravnostná polícia pri návšteve Teheránu, za údajne nenasadenie si tradičného hidžábu.
Napriek tomu, že Irán vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za smrť mladého dievčaťa, vyšetrovacia komisia zriadená zložkami OSN vydala správu, ktorou potvrdzuje, že Masha Amíni bola počas policajného zadržania vystavená fyzickému násiliu, ktoré viedlo k jej smrti.
Iránska spoločnosť reagovala masovými protestmi, skandujúc heslo:“ Ženy, život, sloboda“, čím odsúdila neprimerane prísne zákony ženského odievania. Vzbury medzi verejnosťou neskôr prerástli do otvorenej revolty proti najvyššiemu iránskemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneíovi. Tieto občianske aktivity si vyžiadali viac ako 500 mŕtvych a vyše 30 000 zadržaných. Správa obdržaná Radou OSN pre ľudské práva deklaruje, že Irán sa svojím konaním podieľal na páchaní zločinov proti ľudskosti.
Obete, pozostalí či príbuzní sa ani po dvoch rokoch nevedia domôcť pravdy a spravodlivosti. Odškodnenie za zločiny a závažné porušovanie ľudských práv ostáva v nedohľade. Naopak, zahmlievanie dôkazov a zastrašovanie verejnosti iránskymi orgánmi sa zintenzívnilo.
Ženy sa stali terčom novej vládnej kampane „Noor Plan“, spustenej v apríli tohto roku. Tá stanovuje zvýšený počet policajných hliadok za účelom presadzovania povinného ženského zahaľovania. Ženy a dievčatá sa stávajú obeťami hromadného zadržiavania ich motorových vozidiel, väzneniu, bičovaniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Iránska občianska spoločnosť sa ale stáva odvážnejšou. Dosvedčil tomu aj bojkot prezidentských volieb v júni 2024. Prezidentské voľby sa konali po havárii vrtuľníka, pri ktorej tragicky zahynul vtedajší prezident Ebrahim Raisi. V prvom kole volieb bola zaznamenaná historicky najnižšia účasť voličov – 40 %. Frustráciu spôsobuje aj nemožnosť skutočnej zmeny, keďže najvyšší vodca nekompromisne a rázne kontroluje vývoj politiky.
Utrpenie žien v Iráne pretrváva. Dosvedčilo to nedávne video hrdinskej študentky Teheránskej islamskej Azadovej univerzity, ktorá sa na protest proti obťažovaniu príslušníkmi polovojenských provládnych milícií Basídž, vyzliekla do spodnej bielizne. Svojou statočnosťou preukázala vieru ženským právam – ľudským právam, ktoré im iránska vláda permanentne odopiera. Mladá žena bola neskôr zadržaná a odvedená na neznáme miesto. Podľa najaktuálnejších informácií by sa mala nachádzať v liečebnom centre. Hovorkyňa iránskej vlády uviedla, že ju registrujú nie ako bezpečnostnú hrozbu, ale „problémovú osobu“, ktorá potrebuje špeciálnu pomoc.
O obdobných praktikách hovorí aj aktivistka za ženské práva Azama Jangravi, ktorá sama bola odsúdená na tri roky väzenia za zloženie si šatky z hlavy, počas protestov v roku 2018. Z krajiny utiekla a dnes žije v Kanade. Cieľom iránskej vlády je zdiskreditovať tieto ženy a dievčatá, a tak vytvárať tlak na rodiny zadržaných osôb, aby svoje rodinné príslušníčky označili za duševne choré.
Ľudskoprávne skupiny i osobitná spravodajkyňa OSN pre Irán, Mai Sato, žiadajú iránske autority o okamžité prepustenie mladej študentky, na sociálnej sieti vystupujúcej pod menom Ahoo Daryaei.
Pozornosť a tlak medzinárodného publika na neakceptovateľné skutky iránskych orgánov nemôžeme podceniť.
Zdroje: svet.sme.sk/ amnesty.org/ france24.com/ zenyvmeste.sk/ bbc.com/ seznamspravy.cz/ apnews.com/ reuters.com
