V čase prijatia eura v roku 2009 bol slovenský verejný dlh na úrovni 35,7% HDP. O 15 rokov neskôr, po sérii kríz a nepriaznivej geopolitickej klímy, sa pomer dlhu verejných financií k HDP vyšplhal na 59,3 % (tesne pod hranicou Maastrichtských kritérií) a dynamika dlhu sa dramaticky zrýchlila. Každý finančný šok, …
Konsolidácia
Hranatá (ne)konsolidácia
Slovensko sa za posledné 4 roky zadlžovalo mimoriadnou rýchlosťou. Deficit, teda medziročné zvýšenie dlhu štátu, sa od roku 2020 dostal vysoko cez limity pravidiel EÚ. Tie určujú strop 3% pre deficit a 60% pre celkový dlh. Tieto pravidlá sú záväzné pre členské štáty a v prípade ich nedodržania hrozí štátom …