Ako môžu menšie regionálne univerzity odomknúť skrytý ekonomický potenciál európskych regiónov?
- Mnohé regióny v periférnych oblastiach Európskej únie, hlavne v jej východnej a juhovýchodnej časti, čelia negatívnym výzvam, medzi ktoré patrí najmä ekonomická stagnácia, emigrácia do zahraničia a nedostatok konkurencieschopnosti. Siete univerzít v týchto krajinách sú však často pomerne centralizované a zamerané hlavne na univerzity v hlavných mestách a väčších metropolitných oblastiach.
- Cieľom tohto článku je predstaviť stratégiu, ktorá by mohla tento negatívny jav zvrátiť – decentralizácia a zameranie sa na rozvoj regionálnych univerzít. Táto stratégia by pomohla zvýšiť ich akademickú kvalitu vzdelávania a výskumu a umožnila im užšiu spoluprácu s miestnymi firmami.
Menšie regionálne univerzity v periférnych, často menej rozvinutých regiónoch Európskej únie, nemajú dostatočné finančné zdroje ani ľudský kapitál na zvýšenie ich kvality a rozšírenie ponuky študijných programov. V dôsledku toho sú vo väčšine prípadov vnímané ako menej kvalitné v porovnaní s poprednými univerzitami v metropolitných oblastiach, ktoré disponujú s neporovnateľne väčším množstvom zdrojov. Menšie regionálne univerzity zároveň zaostávajú za väčšími univerzitami v mnohých kvantitatívnych ukazovateľoch a rebríčkoch kvality.
Kvantitatívne ukazovatele a rebríčky však nedokážu vziať do úvahy miestne podmienky a špecifiká jednotlivých regiónov. Navyše, jednoduché kvantitatívne ukazovatele, ako sú napríklad rebríčky kvality univerzít, nútia tvorcov verejných politík sústrediť sa skôr na krátkodobé priority ako na dlhodobé štrukturálne reformy, ktoré by umožnili rozvíjať potenciál regiónov. Tvorcovia verejných politík by stále mali prioritizovať kvalitu vzdelávania a výskumu, no zároveň by mali brať do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré nie sú tak ľahko merateľné prostredníctvom kvantitatívnych ukazovateľov.
Univerzity sú totiž z ekonomického aj sociálneho hľadiska kľúčovými inštitúciami pre rozvoj miestnych komunít. Zistenia Európskeho výboru regiónov potvrdzujú, že prítomnosť univerzity poskytuje danému regiónu významnú konkurenčnú výhodu, priťahuje investície a v dôsledku toho zvyšuje príjmy a hospodársky rast. Pozitívny spoločenský vplyv univerzít na periférne a ekonomicky menej rozvinuté regióny by mal byť preto považovaný za kľúčovú súčasť ich poslania. Prínos k sociálno-ekonomickému rozvoju miestnych komunít a celých regiónov by mal byť preto vnímaný, popri vzdelávaní a výskume, ako tretia misia univerzít a následne aj primerane podporovaný.
Po zohľadnení týchto predpokladov majú teda tvorcovia politík dve možnosti ďalšieho postupu:
• zachovanie súčasného statusu quo a uprednostňovanie najväčších univerzít v metropolitných oblastiach
• podpora rozvoja menších univerzít a zakladanie znalostných centier v európskych perifériách
Možnosť číslo 1: Zachovanie súčasného statusu quo a uprednostňovanie najväčších univerzít v metropolitných oblastiach
Pri uprednostnení prvej možnosti by tvorcovia verejných politík pridelili väčšinu zdrojov najväčším a etablovaným univerzitám v hlavných mestách a veľkých metropolitných oblastiach. V súčasnosti tieto univerzity poskytujú vzdelanie veľkému množstvu študentov a ponúkajú širokú paletu študijných programov. Regionálne univerzity v rurálnych a ekonomicky menej rozvinutých oblastiach by boli rovnako ako doteraz podporované primeranými zdrojmi. Hlavnou stratégiou by však zostalo uprednostňovanie najväčších univerzít s cieľom prilákať talentovaných jednotlivcov do metropolitných oblastí a centralizovať znalostné centrá v oblastiach s najväčšou koncentráciou firiem, finančného kapitálu a príležitostí.
Efektívnosť
Centralizácia môže byť na prvý pohľad vnímaná ako efektívna stratégia ktorá dokáže predísť prekrývaniu a duplicite študijných programov ponúkaných simultánne na metropolitných aj regionálnych univerzitách. Renomované metropolitné univerzity s akademicky kvalitnejším ľudským kapitálom a silnejšou tradíciou vedeckej excelentnosti môžu poskytovať študentom vyššiu kvalitu vzdelávania. Do úvahy je však potrebné vziať aj náklady obetovaných príležitostí spojené so zanedbaním talentov v regiónoch. Centralizácia tak v tomto prípade môže brzdiť regionálny rozvoj a viesť k celkovej neefektívnosti.
Náklady
Zachovanie súčasného statusu quo by tvorcom verejných politík nevytvorilo dodatočné náklady a rovnako by zamedzilo potrebe vysokých počiatočných investícií do regionálnych univerzít. Podobne ako pri hodnotení efektívnosti je však potrebné zohľadniť aj náklady obetovaných príležitostí v podobe strateného hospodárskeho rastu a obmedzeného rozvoja ekonomického potenciálu regiónov.
Demografické trendy
Veľké univerzity priťahujú mladých ľudí z rurálnych a menej rozvinutých oblastí s obmedzenými príležitosťami do metropolitných centier. Prílev mladých a kvalifikovaných jednotlivcov prospieva metropolitným oblastiam a zároveň priťahuje veľké firmy, ktoré si môžu vyberať zamestnancov zo širokého okruhu absolventov univerzít. Hoci tento prístup posilňuje metropolitné oblasti a vytvára úspory z rozsahu (economies of scale) vďaka lepším synergiám, väčšej pracovnej sile a lepšej infraštruktúre, menej rozvinuté regióny hospodársky aj demograficky stagnujú. Centralizácia vzdelávacích a výskumných centier tak z dlhodobého hľadiska prehlbuje regionálne rozdiely a podporuje odliv obyvateľstva z regiónov.
Politická priechodnosť
Decentralizácia a posilnenie regionálnych univerzít môžu byť negatívne vnímané predstaviteľmi etablovaných metropolitných univerzít. Navyše, rektori najväčších univerzít majú v mnohých krajinách silný vplyv a pozíciu. Rektori najväčších univerzít tak môžu spoločne brzdiť decentralizáciu požiadavkami na navýšenie finančných zdrojov pre univerzity v metropolitných oblastiach, ktoré zastupujú. Rokovaniami medzi zástupcami vlády, regiónov a univerzít by sa však mohlo predísť obštrukciám.
Verejná mienka
Zachovanie statusu quo by výrazne nepohlo verejnou mienkou. Neuspokojilo by však požiadavky zástupcov regiónov presadzujúcich reformy v dôsledku nedostatku príležitostí v regiónoch.
Možnosť číslo 2: Podpora rozvoja menších univerzít a zakladanie znalostných centier v európskych perifériách
Pri uprednostnení druhej navrhovanej možnosti by sa uskutočnila výrazná decentralizácia siete univerzít s cieľom posilniť postavenie regionálnych univerzít v európskych perifériách. Najväčšie a etablované metropolitné univerzity by boli naďalej považované za vlajkové inštitúcie, ktoré priťahujú najtalentovanejších študentov a vykonávajú špičkový výskum. Regionálne univerzity by však boli motivované a podporované, aby zvýšili svoju kvalitu vzdelávania, rozširovali ponuku študijných programov a vykonávali pokročilejší výskumu v spolupráci s miestnymi podnikmi s cieľom vytvárať rozptýlenejšie znalostné centrá mimo veľkých metropolitných oblastí.
Efektívnosť
Decentralizácia by umožnila regionálnym univerzitám poskytovať širšiu a špecifickejšiu ponuku študijných programov. Do úvahy je však nevyhnutné vziať aj potreby miestneho trhu práce a regionálne sociálno-ekonomické špecifiká. Dôležité je totiž predísť duplicite študijných programov vedúcej k neefektívnosti a suboptimálnej alokácii zdrojov. Kľúčové je preto rozlišovať medzi rôznymi typmi študijných programov a ich potenciálu prispieť k rozvoju daného regiónu. Študijné programy z oblasti humanitných a spoločenských vied (napríklad politológia, medzinárodné vzťahy, filozofia) by preto mali zostať sústredené vo väčších metropolitných univerzitách, zatiaľ čo praktickejšie programy by mali byť decentralizované do regiónov. Medzi programy, ktoré by mohli najviac prospieť trhu práce v európskych perifériách a zároveň vytvárať spoluprácu a synergie s miestnymi firmami, patria technické a ekonomické odbory či informačné technológie.
Náklady
Významné počiatočné investície by boli nevyhnutné na podporu rozvoja regionálnych univerzít, vrátane kapitálových výdavkov na výstavbu nových zariadení a finančných zdrojov na podporu výskumu a prilákanie ľudského kapitálu. Tieto počiatočné investície však môžu z dlhodobého hľadiska priniesť vysokú návratnosť. Podľa Európskeho výboru regiónov totiž prítomnosť univerzít a ich spolupráca s miestnymi firmami poskytuje regiónom konkurenčnú výhodu, priťahuje investície a podporuje hospodársky rast. To by následne podporilo regionálny rozvoj a umožnilo perifériam dobiehať hospodársky rozvinutejšie metropolitné oblasti.
Demografické trendy
Európske periférie sú náchylné na odliv mozgov, keďže najtalentovanejší mladí ľudia často odchádzajú za prácou či štúdiom do metropolitných oblastí alebo do zahraničia. Tento jav býva označovaný ako pasca rozvoja talentov (talent drain trap). Regióny vtedy zažívajú odchod najtalentovanejších jednotlivcov v dôsledku nevyhovujúcich ekonomických podmienok a nedostatku pracovných príležitostí. Odliv obyvateľstva však len ďalej prehlbuje hospodársku stagnáciu a región sa tak dostáva do začarovaného kruhu. Podpora regionálnych univerzít môže tento negatívny trend aspoň čiastočne zvrátiť tým, že udrží talentovaných jednotlivcov v danom regióne, posilní miestny trh práce a pritiahne investície.
Politický odpor
Tento prístup by bol preferovaný zástupcami regiónov, ktorí by ho vnímali ako príležitosť pre regionálny rozvoj a hospodársky rast. Podporili by ho aj rektori regionálnych univerzít, ktoré by získali dodatočné financovanie a tým zvýšili svoju kvalitu a konkurencieschopnosť. Rektori menších univerzít však majú často slabšiu vyjednávaciu pozíciu než zástupcovia etablovaných univerzít, a preto môžu v tomto procese čeliť prekážkam.
Verejná mienka
Vytváranie znalostných centier v regiónoch by bolo miestnymi obyvateľmi vysoko oceňované. Ako už bolo spomenuté, medzi pozitívne prínosy pre región patria vyšší hospodársky rast a investície, viac pracovných príležitostí a zvrátenie odlivu obyvateľstva z regiónov.
Odporúčanie pre tvorcov verejných politík
Na základe vyššie uvedených kritérií je odporúčanou politickou možnosťou rozvoj regionálnych univerzít v európskych perifériách. Táto stratégia by si v krátkodobom horizonte vyžadovala vysoké kapitálové investície. Každopádne, zvýšená konkurencieschopnosť regiónov, vyššia atraktivita pre investície a následne silnejší hospodársky rast by tieto počiatočné náklady kompenzovali. Európske periférie zároveň čelia demografickým výzvam, ako sú odliv obyvateľstva do miest a odchod najtalentovanejších jednotlivcov. Prítomnosť znalostných centier prepájajúcich univerzity, ktoré ponúkajú kvalitné študijné programy špecificky prispôsobené potrebám miestneho trhu práce s firmami a výskumnými centrami by tak mohla tento negatívny trend zvrátiť. Najväčšie etablované univerzity v metropolitných oblastiach by naďalej zostali prioritnými vlajkovými inštitúciami pre najtalentovanejších študentov z celej krajiny. Decentralizácia by však umožnila regionálnym univerzitám ponúkať viac študijných programov cielene prispôsobených potrebám miestneho trhu práce. Zároveň by zlepšila ich kvalitu vďaka zameraniu sa na pokročilejší výskum v spolupráci s miestnymi firmami.
