USA v noci 3. januára zajali venezuelského prezidenta, ktorý krajine od roku 2013 vládol ako de facto diktátor. Akciu podnikla na území Venezuely špeciálna vojenská jednotka Delta Force, ktorá následne zajala Madura a jeho manželku priamo v jeho rezidencii. Operáciu sprevádzali krycie útoky na vojenské ciele, ale boli zasiahnuté aj civilné oblasti. K útoku došlo po mesiacoch rastúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou. USA v poslednej dobe útočili na desiatky lodí v oblasti, o ktorých sa domnievali, že pašujú drogy. Niektoré nezávislé zdroje však tvrdia, že terčom sa neraz stali aj obyčajné rybárske lode, ktoré na palube drogy neprevážali. Tieto zásahy, postupné hromadenie amerických vojsk v Karibiku a okolí, zadržiavanie ropných tankerov a vyhrážky zo strany amerického prezidenta vyvolávali právne i morálne kontroverzie. V tomto článku sa pozrieme na širší historický a geopolitický kontext, na Madurov režim, americké záujmy i čo sa chystá v blízkej dobe.
Nicolás Maduro sa stal prezidentom Venezuely v roku 2013 po smrti jeho predchodcu a otca politického smeru chávizmus, Huga Cháveza. Predtým bol ministrom zahraničných vecí a viceprezidentom. Maduro prevzal krajinu v zúboženom stave, no za jeho vlády sa situácia rapídne zhoršila. Venezuela sa stávala viac autokratickým štátom už za Cháveza. Maduro však postupne ešte viac zužoval vedenie a uzurpoval si moc pre najbližšiu politickú a vojenskú elitu. Mnohí politológovia označili jeho režim za autoritársky so snahou udržať sa pri moci za každú cenu. Jeho socialisticky ladená politika, klesajúce investície, podinvestovanosť kľúčového ropného odvetvia, korupcia, kontrola cien a odchod odborníkov a zahraničných investorov spôsobili obrovský hospodársky kolaps a humanitárnu katastrofu. Neraz sa Venezuela označovala za ,,štát v rozklade”. Výroba sa prudko znížila, ropný priemysel, ktorý bol hlavným zdrojom príjmov stagnoval a inflácia dosahovala enormných rozmerov. Napríklad v roku 2019 dosahovala hyperinflácia milióny percent. Aktuálne dosahuje stovky percent. V krajine je nedostatok základných potravín a liekov a ceny potravín sú pre väčšinu obyvateľov nedosiahnuteľné. Životná úroveň prudko klesla a podľa údajov viac ako polovica obyvateľov žije v extrémnej chudobe a okolo 40% ľudí trpí vážnou potravinovou neistotou. Pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť došlo aj k výdatným epidémiám a verejné služby skrachovali. OSN v poslednej dekáde zaznamenala 8 miliónov migrantov, ktorí utiekli z krajiny v dôsledku krízy.
Čo sa týka stavu ľudských práv v krajine, tak nezávislé organizácie i medzinárodné inštitúcie dokumentujú systematické zneužívanie moci za Madurovej vlády. Zaznamenané boli tisíce vrážd, či už zo strany bezpečnostných zložiek alebo rôznych skupín. Tisíce ľudí bolo údajne zabitých mimosúdnymi popravami, čo konštatuje aj správa OSN. Ďalej desaťtisíce ľudí uviedlo neľudské zaobchádzanie, mučenie a bezdôvodné zadržiavanie. Vláda spravidla obete označuje za zločincov, odmieta protiprávnosť a nevyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom. Madurov režim tiež uzavrel desiatky až stovky novín a rozhlasových staníc a opakovane porušuje slobodu prejavu. Boli evidované prípady zatknutia a stíhania mnohých novinárov. V krajine sa nachádzajú stovky politických väzňov. Mediálne známym sa stal napríklad prípad Leopolda Lópeza, ktorého v roku 2015 odsúdili na 13 rokov väzenia na základe obvinení, ktoré mnohé ľudskoprávne organizácie označili za vykonštruované a politicky motivované. V júli bol prepustený do domáceho väzenia, z ktorého sa dostal preč v roku 2019 a o rok neskôr utiekol zo španielskej ambasády do Španielska. Súdna moc je taktiež zneužívaná proti odporcom a už dlho nefunguje nezávisle. V prípade volieb opozícia často nemá rovnaké podmienky alebo sú jej kandidáti diskvalifikovaní, ako sama nositeľka Nobelovej ceny mieru María Corina Machado, ktorej bolo zakázané kandidovať vo voľbách v roku 2024. Podľa nezávislých agentúr boli oné voľby spolu s predošlými v roku 2018 zmanipulované. V prípade posledných volieb mali dokazovať výhru opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza fotky hlasovacích lístkov, ktoré jednoznačne potvrdili prehru Madura. USA ani EÚ nepovažujú Nicolása Madura za legitímneho prezidenta. Od roku 2018 sa tiež Medzinárodný trestný súd zaoberá prípadnými zločinmi proti ľudskosti vo Venezuele. V roku 2020 dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že v krajine boli prinajmenšom od apríla 2017 páchané zločiny proti ľudskosti najmä v kontexte zadržiavania. V decembri 2025 venezuelský parlament odhlasoval zrušenie zákona, v ktorom krajina pristúpila k Rímskemu štatútu, čím otvoril cestu k vystúpeniu z jurisdikcie ICC.
Na Nicolása Madura bola ešte v roku 2020 podaná žaloba na americkom federálnom súde za údajný narkoterorizmus a priamu podporu gangov, ktoré pašujú drogy do USA. Odborníci však poukazujú na fakt, že obvinenia nie je možné nezávisle overiť a problematický je aj údajný Cartel de los Soles, ktorý USA na jeseň zaradili na zoznam teroristických organizácií, a teda im dáva väčšie oprávnenie voči nemu zasiahnuť. Podľa odborníkov nejde totiž o samostatnú skupinu ako skôr o ,,systém rozsiahlej korupcie“, ktorý Madurovi umožňuje udržať si lojalitu armády spôsobom, že im trebárs umožňuje prijímať úplatky od kartelov a podobne. Je preukázané, že taký kokaín z Kolumbie dlhodobo prechádza cez Venezuelu vrátane jej vojenských letísk, prístavov či pohraničných oblastí. Bez korupcie a armády by to nebolo možné. Nie je ale preukázané, že by Maduro bol šéfom tejto siete, keďže je decentralizovaná a Maduro skôr túto korupciu toleroval ako riadil. Prednedávnom USA priznali, že spomínaný kartel nebude tak úplne kartel. Väčšina kokaínu navyše smeruje do Európy a sú krajiny, cez ktoré drogy prúdia omnoho viac ako cez Venezuelu. Napríklad taký fentanyl, ktorý ročne zabije 70 000 Američanov prúdi napríklad z Číny cez Mexiko. Nad celkovým efektom vojny proti drogám by sa tiež dalo polemizovať. Na informácie vedúce k dolapeniu venezuelského prezidenta tiež bola tento rok vypísaná odmena 50 milión dolárov. Maduro bol viackrát vyzvaný, aby opustil krajinu či odovzdal moc.
Spomínaný zásah sa stretol so zmiešanými reakciami. Na jednej strane sa objavili argumenty, ktoré zatknutie Madura vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť ľudu Venezuely. Bol predsa autoritár a porušoval ľudské práva. Mnohí to vnímajú ako prostú realitu medzinárodného prostredia, v ktorom veľmoci môžu obchádzať medzinárodné právo, pretože v ich prípade nie je vymožiteľné a žiadne ,,legálne“ cesty ako napríklad mandát BR OSN, sebaobrana či pozvanie domácej vlády neprichádzali jednoducho do úvahy. Na druhej strane sa nájdu argumenty, ktoré síce považujú Madura za zločinca, ale upozorňujú na porušenie zásad medzinárodného práva, vznik nebezpečných precedensov či poukazujú na historické príklady neúspešných pokusov o zmenu režimov práve aj v Latinskej Amerike. Obavy sa týkajú hrozby destabilizácie, svojvoľnosti a chaosu vo svete, posilnenia antiamerického sentimentu a celkovo poškodenia povesti a tiež nahratiu ruskej propagande, ktorá takéto udalosti brilantne dokáže využiť vo svoj prospech. Najväčším rizikom zostáva precedens na podobné činy a či naozaj chceme žiť v takom chaotickom svete a zostať pasívny.
USA útok odôvodňovali najmä už spomínaným bojom proti drogám či ochranou ľudských práv. Tradičné odôvodnenie ľudskými právami je podľa odborníkov v prípade USA taktiež niekedy dosť selektívne. Poukazujú skôr na dôležitosť venezuelských ropných zásob. Venezuela má najväčšie ropné zásoby na svete. V 90-tych rokoch ropný priemysel fungoval naplno a americké firmy v tom hrali dôležitú úlohu. Po nástupe Huga Cháveza však došlo k veľkým čistkám v sektore venezuelskej PDVSA. Bolo prepustených okolo 19 000 pracovníkov. Pre odvetvie to znamenalo stratu know-how, politizáciu podniku a celkovo začiatok úpadku efektivity. Nasledovalo tiež ďalšie znárodnenie. Mnohé zahraničné firmy odišli. Postupne priemysel skrachoval a USA uvalili sankcie. Maduro sa ešte viac otočil k Číne, Rusku a Iránu, často však ešte pod horšími zmluvami. V geopolitickom kontexte je ropa dôležitý nástroj. Krajina, ktorá produkuje veľa ropy alebo rozhoduje, kto má k rope prístup získava politický vplyv nad inými štátmi. Venezuela má najmä ťažkú a extra-ťažkú ropu, ktorá je vhodná pre americké rafinérie v Mexickom zálive. Venezuela je okrem iného podprodukujúca a USA v tom môžu vidieť potenciál, ako využiť jej produkciu na kontrolu globálnej ceny ropy. USA sa podľa všetkého vracajú k Monroeovej doktríne z roku 1823, ktorá ticho obsahovala ich právo udržať si vplyv v Latinskej Amerike. Pre Spojené štáty je teda ako veľmoc dôležité kto ťaží ropu a kam smeruje. 80% venezuelskej ropy ide práve do Číny, ktorá mimo iné posledné roky výrazne posilňuje svoj vplyv v regióne. Pre USA je to príležitosť, ako oslabiť vplyv nepriateľov v oblasti. Donald Trump veľmi otvorene hovorí o návrate amerických firiem. Pravdepodobne bude tlačiť na výhodné kontrakty a na návrat Venezuely na západný trh. Okrem toho kríza vo Venezuele spôsobila masovú migráciu aj do Spojených štátov, proti ktorej sa najmä súčasná administratíva ostro vyhraňuje.
Maduro sa tento týždeň prvýkrát postavil pred súd. Ako sa očakávalo, obvinenia z narkoterorizmu odmietol a ďalšie pojednávanie bude v marci. Donald Trump sa na tlačovej konferencii nechal počuť, že USA budú dočasne riadiť Venezuelu dokým nebude možné bezpečne odovzdať moc. Akým spôsobom to chce docieliť nespresnil a súčasné kroky tomu veľmi nenasvedčujú. Venezuelský minister obrany ešte skôr avizoval, že sa krajina bude prítomnosti cudzích vojsk brániť. Venezuelská opozícia zas tvrdí, že je pripravená prevziať moc. Trump však údajne odmietol líderku venezuelskej opozície, pretože minulý rok dostala Nobelovu cenu za mier, ktorú si on sám nárokuje. Súčasné vedenie krajiny prevzala bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguez a Trump nijako netlačí na voľby či výrazné zmeny elít, ktoré roky pri Madurovi stáli. Zatknutie prezidenta vyvolalo po celej krajine vlnu eufórie, no objavili sa už aj informácie o desiatkách prípadoch represií a zatknutí. Nová hlava štátu chce spoluprácu, preto zostáva otázne, či k zmene režimu skutočne dôjde.
V súčasnosti je naozaj ťažké určiť ďalšie kroky nepredvídateľného prezidenta najsilnejšej krajiny sveta. Isté však je, že doterajší poriadok pre neho nič neznamená a aj prvý rok jeho druhej administratívy spolu s nedávnymi udalosťami i vyjadreniami o Grónsku a celkovo spochybňovanie spojencov nám môže do istej miery ilustrovať, do akého neistého obdobia sa dostávame. A aj preto je dôležité, aby krajiny, ktoré nestratili dôveru v hodnoty liberálnej demokracie, ľudských práv a rešpektu medzinárodného práva a záväzkov držali spolu viac, ako kedykoľvek predtým.
Zdroje:
USA zajali Madura, vykonali „rozsiahly útok“ vo Venezuele: Trump – ABC News
Nicolas Maduro | Životopis, fakty, zajatie a prezidentstvo | Britannica
Kto je Nicolás Maduro, nedávno zajatý venezuelský prezident? | CBC News
Venezuela: Vzostup a pád petroštátu | Rada pre zahraničné vzťahy
Venezuela I | Medzinárodný trestný súd
Venezuela GR2024 Situation Summary FINAL v3.pdf
Svetová správa 2024: Venezuela | Human Rights Watch
Ľudské práva vo Venezuele Amnesty International
Venezuela election: Maduro declared winner in disputed vote
Venezuela – Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N
