V čase prijatia eura v roku 2009 bol slovenský verejný dlh na úrovni 35,7% HDP. O 15 rokov neskôr, po sérii kríz a nepriaznivej geopolitickej klímy, sa pomer dlhu verejných financií k HDP vyšplhal na 59,3 % (tesne pod hranicou Maastrichtských kritérií) a dynamika dlhu sa dramaticky zrýchlila. Každý finančný šok, každá krízová intervencia rozširovala štrukturálny deficit.
Neschopnosť a nereformnosť predošlých vlád v kombinácii so spomínanými krízami vyvrcholila v to, že Slovensko dnes stojí pred tézou: konsolidácia je nevyhnutná, inak hrozí prehriatie ekonomiky, strata kapitálovej dôvery investorov s následnými vysokými rizikovými prirážkami. V tomto článku sa stručne, ale odborne, venujeme histórii fiškálnej politiky Slovenska, ako aj tragickým opatreniam súčasnej vlády.
Ide pritom v poradí už o tretí konsolidačný balíček štvrtej vlády Roberta Fica. Vláda doteraz prijala 35 opatrení v celkovej výške takmer 5 miliárd eur. Medzi opatrenia s najväčším dosahom na slovenskú ekonomiku patrilo zvýšenie DPH na 23%, zvýšenie dane z príjmu pre právnické osoby, no hlavne zavedenie nepopulárnej a škodlivej transakčnej dane vo výške 0,4% z bezhotovostnej transakcie. Daň sa vzťahuje na platbu platobnou kartou, výber v hotovosti a platby v bankách. Toto opatrenie už od svojho zavedenia negatívne vplýva na firmy a podnikateľov, ktorým výrazne stúpli náklady na podnikanie. Predchádzajúce konsolidačné balíčky iba zvyšovali príjmy štátu, no nijako výrazne neznižovali jeho výdavky.
Opatrenia najnovšej konsolidácie sú zhnruté v nasledujúcich troch kategóriách:
- Šetrenie na výdavkoch štátu:
- personálne škrty a zmrazenie platov vo verejnej správe
- zlučovanie a rušenie úradov, obmedzenie nákupu nových služobných vozidiel
- nižší podiel na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a VÚC (strata 110 miliónov eur pre obce a 20 miliónov eur pre VÚC)
- Opatrenia dopadajúce na občanov a firmy:
- zvýšenie progresivity zdanenia (nad 44 000 eur= 25%, nad 60 000 eur= 30%, nad 75 000 eur= 35% ročného príjmu)
- zvýšenie zdravotných odvodov o 1%
- sprísnenie podmienok pre živnostníkov (nárast minimálnych odvodov o vyše 50 eur)
- rušenie dní pracovného pokoja (definitívne sa ruší 17. novembra a dočasne 15. septembra a 8. mája)
- zvýšenie DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli na 23%
- Sociálne opatrenia:
- zmrazenie 13. dôchodkov do roku 2028
- zmeny vo vypácaní podpory v nezamestnanosti (od 4. mesiaca sa postupne znižuje)
- predĺženie vyplácanie PN pre zamestnávateľa (z 10 na 14 dní)
Slovensko dnes balansuje na hrane medzi nevyhnutnou konsolidáciou a sociálnym kolapsom. Zodpovednosť za verejné financie sa nemôže a nesmie redukovať na excelovské tabuľky a mechanické škrtanie – bez vízie, bez rešpektu k dlhodobej udržateľnosti a bez citlivosti na dôstojnosť občanov. Opatrenia, ktoré súčasná vláda označuje za konsolidáciu, nesú v sebe prvky krátkozrakosti: šetria tam, kde to najviac bolí, a zdaňujú tam, kde to dusí rast a motiváciu.
To nie je reforma, ale hazard a absolútne pošpinenie dôvery ľudí a investorov. Ak má mať Slovensko budúcnosť, potrebujeme konsolidáciu, ktorá nie je tragédiou, ale modernou stratégiou – konsolidáciu, ktorá nielen zalepí diery v rozpočte, ale aj vytvorí pevný základ pre rozvoj, inovácie a sociálnu stabilitu. Inak sa z konsolidačného príbehu stane definitívna katastrofa.
