V posledných týždňoch nemecká spoločnosť napäto sleduje voľby do krajinských snemov niekoľkých spolkových krajín, ktoré silno naznačujú smerovanie volieb do federálneho snemu v septembri 2025. Voľby v Durínsku, Sasku a najaktuálnejšie v Brandenbursku zvýrazňujú niekoľko jasných fenoménov.
SPD v krízovom bode: Klesajúca popularita a budúcnosť Scholza
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), ktorá momentálne drží najviac kresiel spolkovom sneme, síce dokázala v nedelných voľbách v Brandenbursku zaistiť svoje 8. konsekutívne víťazstvo v tejto spolkovej krajine s 30,9 %, no jej celkové preferencie v rámci celého štátu neustále klesajú. Podľa najnovších prieskumov spoločnosti INSA sa SPD pohybuje na 15,5 %, čo je pokles o viac ako 10 percentuálnych bodov od volieb do spolkového snemu v roku 2021. Táto situácia je alarmujúca nielen pre SPD, ale aj pre jej partnerov v tzv. semaforovej koalícii – strany Zelení a liberálni Slobodní demokrati (FDP), ktorých preferencie tiež výrazne klesajú. Podľa prognóz by FDP dokonca mohli zostať pred bránami spolkového snemu. Otázna je aj budúcnosť sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza, ktorý sa zatiaľ napriek prevažne negatívnym výsledkom v anketách obľúbenosti chystá hájiť svoj post. Jeho negatívne renomé si uvedomujú i jeho spolustraníci, keďže súčasťou úspechu SPD v Brandenbursku zrejme bolo i čiastočné dištancovanie krajinského lídra SPD Dietmara Woidkeho, ktorý Scholza vynechal zo svojej kampane.
Konkurencia na pravici: CDU/CSU čelí nástupu AfD
Únia (CDU/CSU), ktorá sa podľa prieskumov verejnej mienky pohybuje na úrovni 32 %, už tradične patrí medzi najsilnejšie politické strany v Nemecku. Jej podpora dokonca prevyšuje kolektívnu popularitu semaforovej koalície, ktorá by mala získať len zhruba 29 % voličov. Strana sľubuje najmä zlepšenie ekonomickej situácie, no i tvrdý zásah proti imigrácii. V Sasku sa Kresťanskodemokratickej únii Nemecka (CDU) podarilo zvíťaziť a udržať si vedúcu pozíciu, avšak v Durínsku skončila na druhom a v Brandenbursku treťom mieste. Nedávne rozhodnutie CDU/CSU nominovať predsedu Friedricha Merza za kandidáta na post kancelára vyvolalo určité kontroverzie, najmä vzhľadom na jeho nízku popularitu, ktorá sa približuje hodnotám aktuálneho kancelára Olafa Scholza. Merz je síce lídrom CDU, tradične to však neznamená automatickú nomináciu, keďže výberu kandidáta musí predchádzať interné rokovanie so sesterskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou v Bavorsku (CSU). Prekvapivé rozhodnutie zrejme prišlo so zámerom zamedziť internej súťaži medzi kandidátmi tesne pred voľbami, čo sa stalo v roku 2021 medzi Arminom Laschetom za CDU a aktuálnym premiérom Bavorska Markusom Söderom za CSU. Napriek pochybnostiam o Merzovi by teda malo ísť o strategicky dobrý krok, ktorý by mal zaistiť stabilitu strany a poskytnúť tak zodpovednú možnosť voličom, ktorí stále viac inklinujú k radikálnejším alternatívam.
AfD: Pravicový populizmus a jeho úspech medzi mladými
Dominantou vo všetkých troch spolkových krajinách sa stala protiimigračná a pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Hoci v Brandenbursku tesne zaostala za SPD a v Sasku nedokázala poraziť CDU, jej čelní predstavitelia mali dôvod pre radosť. V Durínsku jednoznačne dominovala výsledkovú listinu s 32,8 % oproti 23,6 % pre CDU, a v oboch nasledujúcich voľbách sa vyšplhala na druhú priečku. AfD zaznamenala fenomenálny nárast najmä vďaka svojej silne protiimigračnej politike, ale aj kvôli nespokojnosti so súčasnou politickou a ekonomickou situáciou. Strana je pritom známa svojou extrémistickou rétorikou, napríklad lídra AfD v Durínsku Björna Höckeho, právoplatne obvineného z použitia nacistického sloganu „Alles für Deutschland” (pozn. „Všetko pre Nemecko”).
Kľúčovú časť elektorátu AfD tvoria mladší voliči. V Brandenbursku občania vo veku 16 až 24 rokov dopriali AfD až 32 % oproti 18 % pre SPD. K tejto proti-systémovej strane ich často vedie frustrácia so súčasnou politickou realitou, strach o zamestnanie, ale aj rastúci nacionalistický a protiimigračný sentiment. Úspešná sa ukázala byť cielená kampaň AfD na sociálnych sieťach pre zachytenie tejto demografickej skupiny a najmä tzv. echo chambers vytvorené algoritmami na sieťach ako TikTok, kde je špecifická rétorika amplifikovaná.
Východ verzus západ: Kam až dosiahne polarizácia krajiny?
Výsledky volieb zvýrazňujú aj ďalší fenomén typický pre Nemecko: narastajúcu disparitu vo volebných preferenciách medzi východnou časťou krajiny, niekdajšou súčasťou Nemeckej demokratickej republiky, a západom. Bývalý východný blok sa stal základňou pre podporu radikálnejších alternatív, čo potvrdzuje aj podpora pre AfD v Durínsku, Sasku a Brandenbursku. Okrem AfD sa na kandidátkach v týchto spolkových krajinách postavilo i novovzniknuté euroskeptické a krajne ľavicové Spojenectvo Sahra Wagenknechtovej (BSW), ktoré sa odtrhlo od strany Ľavica. BSW rezolútne porazilo svoju materinskú stranu a umiestnilo sa na tretiu priečku vo všetkých troch voľbách. Strana pravdepodobne zabodovala najmä svojou iniciatívou pre zastavenie finančnej podpory pre Ukrajinu.
Odôvodnenie odklonu medzi východom a západom Nemecka je pomerne komplikované. Často sa poukazuje na ekonomické a demografické ukazovatele, tie samé však nedokážu poskytnúť vyčerpácajúcu odpoveď. Odborníci často zdôrazňujú na historický kontext a na fakt, že podľa prieskumov východní Nemci často vyjadrujú vyššiu mieru frustrácie s politickým a ekonomickým stavom, ako aj protiimigračný sentiment. Zaujímavé pritom je, že západ Nemecka zachytáva značne vyšší podiel imigrantov ako východ. Rozdiely v nezamestnanosti, životnej úrovni či ekonomickom raste medzi regiónmi síce existujú, ale nie sú až také extrémne, ako sa často reprezentujú.
Nedávne voľby v Durínsku, Sasku a Brandenbursku jasne ukazujú narastajúcu polarizáciu v Nemecku a rastúcu podporu pre extrémistické strany, najmä medzi mladšími voličmi. Tento trend naznačuje možné komplikácie pre tradičné politické strany a zvýrazňujú potrebu riešenia rastúcej priepasti medzi východom a západom krajiny. Práve vývoj týchto dynamík bude kľúčový pre federálne voľby v roku 2025.
https://www.tagesschau.de/wahl/archiv/2024-09-01-LT-DE-TH/
https://www.tagesschau.de/inland/innenpolitik/hoecke-verurteilt-100.html
https://www.wahlrecht.de/umfragen/insa.htm
https://www.tagesschau.de/wahl/archiv/2024-09-22-LT-DE-BB/
https://www.wahlrecht.de/umfragen/insa.htm
https://www.tagesschau.de/inland/innenpolitik/scholz-kandidatur-neu-100.html
