Je sobota večer, 28. jún 2025. Necelý kilometer od rómskej osady v obci Veľká Ida, časť Košice-okolie, sa odohrá potýčka pred miestnym, len pred dvomi týždňami otvoreným podnikom. Konflikt eskaluje a počet zúčastnených sa odhaduje na stovky ľudí. Tiesňová linka Policajného zboru eviduje oznámenie o fyzickom incidente a na miesto činu vysiela hliadku.
Nepokojný dav sa premiestňuje obcou, končiac pred miestnym oddelením polície. Nechýbajú vulgarizmy, agresivita, poškodzovanie cudzieho majetku i údajné fyzické útoky voči príslušníkom PZ. Tých medzičasom pribúda – na pomoc svojim kolegom prichádza pohotovostná jednotka kukláčov.
Nasadené sú drony, zaznejú výstrely z gumových projektilov. Policajný zbor informuje, že v dôsledku zásahu nikto nebol zranený. Po znovunastolení poriadku v obci a odstránení nebezpečnej situácie, ako ju nazval starosta Peter Nagy, je prístupová cesta do obce uzavretá a monitorovaná mužmi zákona.
Dotknutí obyvatelia osady situáciu videli inak. Nechápali, prečo sa polícia premiestnila až k ich domom a narúšala nočný kľud. Zazneli výstrely z nesmrtiacich zbraní. Zasiahnutý bol dvanásťročný chlapec, ktorému sa následkom vytvorila modrina. Mnohí reagovali útekom do lesa, mali strach. Vinníkov bitky neobhajovali: „Mali riešiť to, čo sa stalo v pizzérii, zákon je zákon, platí pre každého.“ Polícia podľa nich konala neproporčne. Na ženu s dieťaťom a 64-ročnú paniu mali policajti vytiahnuť zbraň. Zo strany polície počuli obyvatelia i nenávistné komentáre: „Dosť bolo cigáňov!“ Tak opísali situáciu miestni bývalému europoslancovi Petrovi Pollákovi.
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity konštatoval, že konanie polície a použitie rôznych donucovacích prostriedkov nebolo primerané. Policajným zásahom vo Veľkej Ide sa začal zaoberať aj Úrad inšpekčnej služby. Európske centrum pre práva Rómov spolu s Amnesty International Slovensko požadujú transparentné vyšetrenie pod medzinárodným dohľadom s dôrazom na možný rasový motív konania.
Pomáhať a chrániť?
Incident vo Veľkej Ide nie je prvý svojho druhu. Razie v rómskych komunitách spojené so sporným a nezákonným postupom polície sa odohrávajú opakovane, zodpovedné orgány zlyhávajú pri zavádzaní mechanizmov na ich predchádzanie.
Moldava nad Bodvou
V roku 2013 sa na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou uskutočnila pátracia akcia – „Akcia 100“. Východiskom pre zvolanie akcie bola podľa Vlády SR zvýšená kriminalita zaznamenaná v danom období v okrese.
Okresné riaditeľstvo PZ reagovalo zvolaním represívnej pátracej akcie. Neskôr tvrdili, že slovo „represívny“ sa do dokumentu dostalo tlačiarenskou chybou – preškrtli ho perom a ako oficiálny dôvod uviedli pátranie po hľadaných osobách a predmetoch.
Zásahu sa zúčastnilo 65 policajtov, napadnutých bolo 30 obyvateľov osady, vrátane maloletých a žien.
Dve obete razie sa so svojím prípadom obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Jeden z poškodených bol bitý obuškami, kopaný vojenskými čižmami a zasiahnutý elektrickým paralyzérom. Na policajnej stanici násilie pokračovalo kopancami a údermi do celého tela. Policajti ho previezli k lekárovi, no ten ho odmietol vyšetriť. Druhý poškodený si spomína na stret s políciou. Kričali: „Vypadnite, Cigáni, dnes zdochnete!“
„Mojou úlohou – a urobil som to s veľkou radosťou – bolo povzbudiť policajtov,“ vyjadril sa vtedajší premiér Róbert Fico pri návšteve dotknutej obce, kde prišiel aj s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
V roku 2020 ESĽP vyhlásil, že došlo k porušeniu zákazu mučenia a diskriminácie. Slovenská republika musela vyplatiť poškodeným spolu minimálne 46 500 €.
Vrbnica
Na Zelený štvrtok, 2. apríla 2015, „Akcia 100“ pokračovala. Tentoraz to bola obec Vrbnica, neďaleko Michaloviec. Napriek tomu, že obyvatelia osady nekládli žiadny odpor, polícia zbila 19 osôb. Traja poškodení Rómovia sa obrátili na ESĽP. Ten na základe precedensu z prípadu Moldavy nad Bodvou inicioval zmier a mimosúdne urovnanie medzi Slovenskou republikou a žalobcami.
Minulý rok v júli sa prvýkrát v histórii Slovenska v civilnom konaní konštatoval diskriminačný charakter policajnej akcie. Rozhodol tak Mestský súd v Bratislave. Ministerstvu vnútra nariadil vyplatiť odškodné vo výške 2 000 € každému žalobcovi. MV SR sa proti rozsudku odvolalo.
Opakujúce sa excesy
Polícia SR má systémový problém. Pravidelne sa opakujú prípady, keď príslušníci PZ využívajú fyzickú silu neprimerane. V najnovšej správe Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania sa zistilo, že hodnoverné obvinenia úmyselného zlého zaobchádzania zo strany polície sú značne vysoké.
Minulý týždeň vydal ESĽP ďalší rozsudok, v ktorom skonštatoval porušenie ľudských práv dvojice mužov rómskej národnosti – otca a syna. V apríli 2020 počas prvého lockdownu COVID-19 utrpeli po zásahu polície s kovovými obuškami vážne zranenia, zlomeninu lebky a otras mozgu. Slovenská republika im dlhuje odškodné vo výške 22 910 €.
Relatívne nová udalosť sa odohrala na základnej škole v Stráňach pod Tatrami. Policajt si postupne zavolal 11 rómskych detí do učebne, pričom ich mal zastrašovať a niektoré aj fyzicky napadnúť – fackať či dať kopanec do nohy. Matky dotknutých detí sa obrátili na okresnú prokuratúru v Kežmarku. Hnutie Slovensko podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Kritizuje jednak konkrétneho policajta, políciu ako takú, základnú školu aj okresnú prokuratúru. Nechápu, prečo sa ani jedna z inštitúcií neobrátila na ÚIS. Dnes však už vedie trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Z článku by sa doteraz mohlo javiť, že problém policajného násilia sa vzťahuje predovšetkým na príslušníkov rómskej národnosti. Nie je to tak..
Téma policajného násilia aj na pôde NR SR
Verejný ochranca práv nedávno predložil parlamentu mimoriadnu správu, kde reflektoval pretrvávajúce konanie PZ, ktoré porušuje základné ľudské práva a slobody.
V ÚPZC Sečovce sa v roku 2023 vykonala preventívno-bezpečnostná akcia, počas ktorej mali policajti v čiernych uniformách a kuklách na cudzincov kričať, kopať ich a udierať obuškami. Zo zásahu neexistuje žiadny kamerový záznam a polícia odmietla plnú spoluprácu s ombudsmanom.
Zlyhania nastávajú aj v dokumentovaní postupu polície pri použití donucovacích prostriedkov. Pravidelne sa stáva, že tieto informácie do záznamu nie sú uvedené.
Téma brutality vyvrcholila správou o úmrtí osoby, ktorá sa pokúsila o krádež alkoholu. Následkom neprimeraného fyzického zásahu zo strany polície poškodený zomrel. V roku 2021 príslušník PZ v Starej Turej surovo dobil na smrť nijako neprevinilého človeka bez domova, ktorý len sedel pred obchodným domom.
Tolerovaná nespravodlivosť
Polícia v demokratických krajinách je viazaná konať len v medziach zákona a len v stave nevyhnutnosti, po vyčerpaní všetkých nenásilných možností. V situácii, keď je nutné použiť silu, je povinná ustriehnuť jej intenzitu tak, aby sa aplikovala v najnižšom možnom rozsahu na dosiahnutie legitímneho cieľa. Za každých okolností musí polícia brať na zreteľ ľudské práva.
V prípadoch policajného násilia je okrem iného ohrozené či porušené právo na život, zákaz mučenia a iného zlého zaobchádzania, ako aj – v prípadoch razií v rómskych komunitách – zákaz diskriminácie.
Polícia na Slovensku nedokáže dostatočne zakročiť voči svojim členom. Podľa Trestného poriadku sa v prípade protiprávneho konania môže podať sťažnosť proti príslušníkovi PZ. Viac ako 90 % je však zamietnutých. Páchatelia zostávajú beztrestní a naďalej členmi PZ. Napr. v rokoch 2023 a 2024 boli len dve zo 130 sťažností označené ako opodstatnené.
Trestný zákon SR nesleduje plné znenie Dohovoru OSN proti mučeniu a takéto konanie sa často kvalifikuje ako zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo ublíženie na zdraví.
Aktuálna situácia si vyžaduje viaceré zmeny – legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru. Medzi kľúčové aspekty patrí nezávislosť ÚIS, zavedenie telových kamier, vybavenie výsluchových miestností audiovizuálnym zariadením a dôsledné zaznamenávanie jednotlivých úkonov.
Policajné násilie nie je výsledkom zlyhania jednotlivca, ale obrazom skostnateného systému. Vládna koalícia síce nezobrala na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, no o to viac by mala byť verejnosť odhodlaná situáciu sledovať a apelovať na políciu, aby bola garantom ľudských práv a dôstojnosti každého človeka – nie ich porušovateľom.
Zdroje:
