Švédsko sa často zvykne v diskusiách medzi politikmi a tvorcami verejných politík naľavo od stredu označovať ako ukážkový príklad socialistickej krajiny.  Túto škandinávsku krajinu totiž zvyknú považovať za model hodný nasledovania a exportovania do celého sveta kvôli jeho údajnej kombinácii voľného trhu a socializmu. 1 Tento model takzvanej „tretej cesty“ môže znieť pre nestranného zahraničného pozorovateľa, ktorý už niekde počul či čítal o štedrom švédskom sociálnom systéme, lákavo.  Opak je však pravdou a v realite sa skutočné Švédsko na míle vzďaľuje Švédsku zo socialistických utópií ľavice po celom svete. Švédsko sa stalo v priebehu 20. storočia jednou z najbohatších krajinou na svete vďaka liberalizácii ekonomiky a sérii trhových reforiem na podporu podnikania a inovácií, nie kvôli prerozdeľovania bohatstva a silnej úlohe štátu v ekonomike.  

Experiment, ktorý nevyšiel                                                                                                 

Švédsko bolo pritom v polovici 19. storočia extrémne chudobnou krajinou s polovičnou očakávanou dĺžkou života a trikrát vyššou detskou úmrtnosťou ako zaznamenávajú rozvojové krajiny v súčasnosti. 2  O jedno storočie neskôr už bolo Švédskou druhou najbohatšou krajinou v Európe a štvrtou na svete v hrubom domácom produkte na obyvateľa so silnou ekonomikou konkurujúcou Japonsku, Spojeným štátom či Veľkej Británii. 3 V druhej polovici 70. rokov 20. storočia však vládnuci sociálni demokrati začali otáčať kormidlo doľava a zavádzať ľavicové opatrenia, medzi ktorými nechýbalo zvyšovanie daní, regulácia podnikania a štedré sociálne dávky. To sa však prejavilo zníženým ekonomickým rastom, vysokým verejným dlhom a neudržateľnými verejnými financiami (paralela so Slovenskom počas vlád Smeru je viac než viditeľná). 4 V 90. rokoch tak švédske vlády museli už druhýkrát za 150 rokov pristúpiť k ekonomickým reformám založených na podpore ekonomického rastu namiesto prerozdeľovania, nižšieho daňového zaťaženia a reforme sociálneho systému. Cieľom tohto článku je preto vyvrátiť mýty o Švédsku ako socialistickej krajine a popísať liberálne ekonomické reformy, ktoré viedli k jeho ekonomickému rastu a súčasnej vysokej životnej úrovni.           

Zo zaostalej krajiny na výslnie – vďaka liberalizmu

Ako už bolo spomínané vyššie, Švédsko bolo ešte v prvej polovici 19. storočia chudobnou agrárnou krajinou s oveľa nižšou životnou úrovňou ako v ostatných krajinách západnej Európy. Krajinu trápila vysoká detská úmrtnosť, časté hladomory a hlavne emigrácia. Medzi rokmi 1850 a 1914 emigrovalo viac ako milión Švédov do Spojených štátov, pričom v tom čase išlo o približne pätinu populácie Švédska. 5  Hoci bolo Švédsko v tom čase konzervatívnou agrárnou krajinou, myšlienky liberalizmu a osvietenstva začali prenikať aj tu a nachádzať si svojich priaznivcov z radov intelektuálov. Švédski liberáli vedení Larsom Johanom Hiertom začali najprv na stránkach jeho novín a neskôr aj v parlamente presadzovať ekonomické reformy založené na voľnotrhových princípoch.  Reformné ťaženie švédskych liberálov začalo prinášať prvé ovocie koncom 19. storočia a získalo si sympatie viacerých stavov. Švédska spoločnosť bola vtedy totiž rozdelená do štyroch stavov – agrárnikov, obchodníkov, šľachty a kléru. S reformami najviac sympatizovali agrárnici, keďže získali pôdu do svojho vlastníctva a obchodníci, keďže im uľahčili podnikanie.                                                                                                                            

Reforms made in Sverige

V revolučnom roku 1848 bol vo Švédsku prijatý zákon, ktorý umožňoval zakladanie akciových spoločností. O dve dekády neskôr bolo legislatívne umožnené zakladať banky a požičiavať kapitál s úrokom, čo bolo dovtedy vo Švédsku výrazne obmedzené.  Prílev kapitálu pomohol naštartovať podnikateľskú aktivitu a vznik nových spoločností. V roku 1864 bol prijatý prelomový zákon, ktorý výrazne okresal monopolistické postavenie cechov a zrušil viaceré obmedzenia pre podnikanie. V tej dobe Švédsko takisto výrazne znížilo clá a začalo exportovať drevo, železnú rudu a ďalšie nerastné suroviny vo väčších množstvách. Majiteľom pôdy bolo garantované ich vlastnícke právo, čo pomohlo výrazne zvýšiť produktivitu v poľnohospodárstve. Medzi rokmi 1860 a 1910 sa vďaka tomu zvýšil reálny príjem priemyselného robotníka o 170%, čo predstavovalo nárast o 25% za dekádu. Očakávaná dĺžka dožitia v tom čase stúpla o 12 rokov, k čomu prispeli aj sociálne opatrenia ako zavedenie podpory v nezamestnanosti, nemocenských dávok a položenie základov dôchodkového systému. 6                                                                  

Snilleindustrierna a vlajkové lode švédskeho priemyslu

Toto priaznivé prostredie pre podnikanie a inovácie položilo základy pre rozvoj niektorých z najväčších švédskych spoločností. Medzi vlajkové lode švédskeho priemyslu z daného obdobia patria firmy ako Ericsson, pomenovaná po vynálezcovi automatickej telefónnej ústredne Larsovi Magnusovi Ericssonovi, najväčší výrobca ložísk na svete SKF či AGA, ktorú založil laureát Nobelovej ceny Gustaf Dalén. Aj samotná Nobelova cena je pomenovaná po švédskom vynálezcovi a inžinierovi Alfredovi Nobelovi, ktorý vynašiel dynamit. Všetky tieto spomínané spoločnosti spája švédsky jazykový termín „snilleindustrierna“, čo sa dá preložiť ako priemysel založený na ľudskom dôvtipe a géniovi, keď vynález nového produktu či technológie umožnil jej masovú výrobu a export do zahraničia. 7 Navyše, Švédsko drží na európskom kontinente rekord v najdlhšom nepretržitom časovom úseku bez zapojenia do vojenského konfliktu. Krajina si totiž drží dlhú tradíciu vojenskej neutrality už od roku 1814, pričom o rok predbehla aj tradične neutrálne Švajčiarsko. 8 Švédsku sa podarilo vyhnúť obom svetovým vojnám, takže infraštruktúra krajiny nebola po roku 1945, na rozdiel od Francúzska, Veľkej Británie či Nemecka, vôbec zničená.                                                                                                                                                              Vďaka týmto faktorom bolo Švédsko v roku 1970 podľa Medzinárodného menového fondu 4. najbohatšou krajinou na svete v príjme na obyvateľa, hneď za Švajčiarskom, Spojenými štátmi a Luxemburskom. 9 Navyše, v roku 1950 malo Švédsko nižšie daňové zaťaženie a menší verejný sektor ako Spojené štáty či väčšina krajín v západnej Európe. Celkové daňové zaťaženie v tom čase tvorilo iba 19% hrubého domáceho produktu krajiny. 10 Počas storočia medzi rokmi 1870 a 1970 sa produktivita (meraná v hrubom domácom produkte na hodinu) vo Švédsku zvýšila 17-násobne. Toto obdobie sa tak právom zvykne označovať ako zlaté roky v histórii krajiny, keď sa Švédsko dokázalo vďaka inováciám a liberálnym ekonomickým reformám dostať z chudoby a zlých životných podmienok až medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

Sociálni demokrati otáčajú kormidlo doľava

K zlomu došlo v priebehu 70. rokov, keď vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana začala s politikou masívneho prerozdeľovania a výdavkov. Dôsledkom čoraz väčšieho štátu a jeho zásahov do ekonomiky bolo vyššie daňové zaťaženie pre občanov a podnikateľov. Švédsky sociálny štát bol totiž vybudovaný na viere, že sociálne zabezpečenie každého občana je zodpovednosťou celej švédskej spoločnosti. Sociálny pokrok sa mal tak dosiahnuť snahami o znižovanie nerovností a štedrými sociálnymi dávkami pre široké skupiny obyvateľstva. Dávky v nezamestnanosti boli totiž vyplácané vo výške 100% pôvodného príjmu a dôchodky až vo výške 75% najvyššieho dosiahnutého príjmu. 11  V priebehu dvoch desaťročí medzi rokmi 1960 a 1980 sa verejné výdavky zdvojnásobili z 31% hrubého domáceho produktu na 60%. 12 Túto expanziu na výdavkovej strane preto musela vláda kompenzovať zvýšenými daňami. Švédsky verejný dlh  stúpol z 26% hrubého domáceho produktu v roku 1976 až na astronomických 84% o 20 rokov neskôr (pre porovnanie, súčasný verejný dlh Slovenska je vo výške 59%). 13  Švédsko sa tiež prepadlo v rebríčku krajín v príjme na obyvateľa zo 4. miesta v roku 1970 až na 14. v roku 1991, pričom ho predbehli aj krajiny ako Rakúsko, Taliansko či Nórsko. 14 Začiatkom 90-tych rokov bol počet pracovných miest v súkromnom sektore rovnaký ako v roku 1950, čo znamená, že čistý prírastok pracovných miest vo švédskych firmách bol nulový. Napriek tomu sa verejný sektor a byrokratický aparát štátu rozrástol v tom čase o milión pracovných miest. 15  

Assar Lidbeck prichádza s reformami

V tej dobe však už Švédsko prechádzalo kvôli neudržateľným verejným financiám ekonomickou krízou a tak vláda musela pristúpiť k radikálnym ekonomickým reformám. V roku 1993 počas vrcholu krízy vznikla Lindbeckova komisia, ktorá mala za úlohu ozdraviť švédske verejné financie a prísť s reformami, ktoré by znova naštartovali ekonomický rast. Predsedal jej známy švédsky ekonóm Assar Lindbeck, ktorý už od polovice 70. rokov vystupoval proti ľavicovým ekonomickým politikám sociálnych demokratov. Kritizoval napríklad ich plán zvýšiť dane pre firmy a výnosy z daní prerozdeliť odborovým zväzom, ktoré by si za nich kúpili podiely v tých istých firmách – čo bolo de facto socialistické opatrenie. Lindbeck totiž veril, že toto opatrenie by odborom dalo monopolistickú moc a ďalej znížilo produktivitu. V roku 1993 tak mal Lindbeck  jasnú víziu, akým smerom by sa mali reformy uberať. Lindbeckova komisia pripravila 113 návrhov reforiem, ktorých cieľom bolo znížiť rolu štátu v ekonomike a mieru prerozdeľovania. V roku 1993 tvorili verejné výdavky ešte rekordných 72% hrubého domáceho produktu, no do roku 2000 klesli na 55%. Najvyššia sadzba dane z príjmu bola znížená z 80% na 50%, pričom väčšina daňovníkov platila daň vo výške 30%. V roku 1997 došlo k ďalšiemu ozdraveniu verejných financií, ktoré prinútilo vládu hospodáriť s 2% prebytku v každom hospodárskom cyklu. Vďaka reštriktívnej fiškálnej politike klesol verejný dlh z 84% na súčasných necelých 33%. 16  A tak hoci Švédsko v roku 1993 zaznamenalo negatívny ekonomický rast vo výške -2,1%, v roku 1994 už Švédska ekonomika rástla tempom 4% a tento takmer päťpercentný rast ročne trval až do roku 2000. 17  V súčasnosti tak Švédsko patrí medzi najrozvinutejšie ekonomiky Európy so silným priemyslom a firmami ako napríklad IKEA, ktoré preslávili krajinu po celom svete.                             

Záver

Švédsky „socializmus“ je tak iba ďalším zo série populárnych ekonomických mýtov. Hoci sa ľavicoví intelektuáli a politici predháňajú v napodobňovaní údajných švédskych socialistických verejných politík, realita je úplne iná. Švédsko sa za jedno  storočie dokázala pretransformovať zo zaostalej agrárnej krajiny na štvrtú najbohatšiu krajinu na svete vďaka liberálnym ekonomickým politikám založených na podpore vlastníckych práv, podnikateľského prostredia, inovácií a exportu. Experiment s prerozdeľovaním a ešte štedrejším sociálnym systémom Švédsku koncom 20. storočia nevyšiel a krajina sa musela vrátiť na cestu fiškálnej zodpovednosti. Navyše, vďaka vysokej úrovni ekonomického blahobytu si môže Švédsko dovoliť poskytovať svojim občanom prvotriedne služby v zdravotníctve, školstve, sociálnej starostlivosti či justičnom systéme. Na záver, mýtus o švédskom „socializme“ ľahko zbúra aj Index ekonomickej slobody vydávaný Heritage Foundation, kde sa Švédsko tento rok umiestnilo na 12. mieste zo 184 krajín so skóre 77,9 bodov. V oblasti vlastníckych práv, ktoré sú v skutočne  socialistických krajinách potláčané, získalo Švédsko 96,5 bodov. Za fiškálnu udržateľnosť bolo Švédsku udelených 97 bodov. Pre porovnanie, v roku 1996, keď sa ekonomické reformy iba začínali prejavovať, dosiahlo Švédsko celkové skóre iba 61 bodov. 18  Pre úplnosť obrazu, Slovensko v rebríčku skončilo na 42. mieste a skutočne socialistické krajiny na jeho chvoste – Laos na 140. mieste Kuba na 175. a Severná Kórea na 176. mieste. Politici po celom svete by si preto v skutočnosti mali brať zo Švédska príklad pre jeho liberálne ekonomické reformy a priaznivé podnikateľské prostredie.

Zoznam použitých zdrojov:

  1. Sanandaji, N. (2021). Nordic Countries Aren’t Actually Socialist. Foreign Policy. https://foreignpolicy.com/2021/10/27/nordic-countries-not-socialist-denmark-norway-sweden-centrist/
  2. Norberg, J. (2013). How Laissez-Faire Made Sweden Rich. Libertarianism.org. https://www.libertarianism.org/publications/essays/how-laissez-faire-made-sweden-rich
  3. Sanandaji, N. (2012). The Surprising Ingredients of Swedish Success – Free Markets and Social Cohesion. SSRN Electronic Journal. https://doi.org/10.2139/ssrn.3918437
  4. Reguli, M. (2020) Švédsko. Sociálny štát: Realita namiesto mýtov. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika  https://buraniemytov.sk/2-1-svedsko/
  5. Informationsverige. (2023). The history of Sweden. (2025).  https://www.informationsverige.se/en/om-sverige/att-komma-till-sverige/sveriges-historia.html
  6. Norberg, J. (2013). How Laissez-Faire Made Sweden Rich  Libertarianism.org. https://www.libertarianism.org/publications/essays/how-laissez-faire-made-sweden-rich
  7. Odkladal, M. (2019). Aktuality. Vzostupy a pády krajín (2.): Najskôr vybudovali bohatstvo a potom začali rozdeľovať – Švédsko. Aktuality.sk. https://www.aktuality.sk/clanok/272564/vzostupy-a-pady-krajin-2-najskor-vybudovali-bohatstvo-a-potom-zacali-rozdelovat-svedsko/
  8. Åmark, K. (2015). Sweden: Negotiated neutrality. In J. Maiolo & R. Bosworth (Eds.), The Cambridge History of the Second World War: Volume 2: Politics and Ideology (Vol. 2, pp. 350–374). Cambridge University Press. https://doi.org/10.1017/CHO9781139524377.018
  9. Thakur, S. M., Cerra, V., Horváth, B., & Keen, M. (2003). The Swedish Growth Experience. In Sweden’s Welfare State. International Monetary Fund. https://www.elibrary.imf.org/display/book/9781589061583/ch003.xml
  10. Norberg, J. (2013). How Laissez-Faire Made Sweden Rich  Libertarianism.org. https://www.libertarianism.org/publications/essays/how-laissez-faire-made-sweden-rich
  11. ibid
  12. Odkladal, M. (2019). Aktuality. Vzostupy a pády krajín (2.): Najskôr vybudovali bohatstvo a potom začali rozdeľovať – Švédsko. Aktuality.sk. https://www.aktuality.sk/clanok/272564/vzostupy-a-pady-krajin-2-najskor-vybudovali-bohatstvo-a-potom-zacali-rozdelovat-svedsko/
  13. Reguli, M. (2020) Švédsko. Sociálny štát: Realita namiesto mýtov. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika  https://buraniemytov.sk/2-1-svedsko/
  14. Thakur, S. M., Cerra, V., Horváth, B., & Keen, M. (n.d.). 3 The Swedish Growth Experience. In Sweden’s Welfare State. International Monetary Fund. Retrieved July 14, 2025, from https://www.elibrary.imf.org/display/book/9781589061583/ch003.xml
  15. Odkladal, M. (2019). Aktuality. Vzostupy a pády krajín (2.): Najskôr vybudovali bohatstvo a potom začali rozdeľovať – Švédsko. Aktuality.sk. https://www.aktuality.sk/clanok/272564/vzostupy-a-pady-krajin-2-najskor-vybudovali-bohatstvo-a-potom-zacali-rozdelovat-svedsko/
  16. Reguli, M. (2020) Švédsko. Sociálny štát: Realita namiesto mýtov. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika  https://buraniemytov.sk/2-1-svedsko/
  17. World Bank Open Data. Sweden. (2025). World Bank Open Data. https://data.worldbank.org
  18. Foundation, T. H. (2025). Index of Economic Freedom: Sweden.  The Heritage Foundation. Index of Economic Freedom https://www.heritage.org/index
fb-share-icon