Úloha a postavenie štátu v medzinárodnom prostredí sa v priebehu dejín formovali vďaka rôznym politickým ideám a javom. Prvotnú formalizáciu a štandardizáciu vonkajších vzťahov štátov možno sledovať už v 17. storočí, keď učenci ako holandský právnik Hugo Grotius tvrdili, že štáty musia dodržiavať aj pravidlá zakorenené v zdrojoch mimo ich vlastných normatívnych systémov a autorít. Podobne Vestfálska zmluva zaviedla pojem štátu ako samostatného, medzinárodne uznaného subjektu s vlastným právom na existenciu a suverenitu. V modernej ére sa práve proces globalizácie ukázal ako jedna z najtransformačnejších síl, ktorá nanovo definovala postavenie štátu v medzinárodných vzťahoch. Zavedením komplexných rámcov medzinárodného práva a iných záväzných normatívnych systémov – väčšinou sprostredkovaných medzinárodnými organizáciami – globalizácia zmenila hranice a povahu interakcie štátov s vonkajšími subjektmi. Postavenie štátu v globalizovanom kontexte však nie je formované výlučne vonkajšími silami, ale kľúčovú úlohu zohráva aj vnútropolitický vývoj. Medzi nimi sa ako významná ideologická a politická sila objavil vzostup krajne pravicového populizmu, ktorý ponúka osobitnú reinterpretáciu globalizovaného multilateralizmu. Napriek jeho rastúcemu vplyvu v rôznych politických kontextoch však vplyv krajne pravicového populizmu na úlohu štátu v medzinárodnom systéme zostáva nedostatočne preskúmaný, najmä ak sa naň pozeráme cez prizmu regionálnych špecifík. Preto možno položiť kritickú otázku: Ako krajne pravicové populistické strany v Európe vnímajú globalizovaný multilateralizmus a ako tieto pohľady formujú ich chápanie úlohy štátu v medzinárodnom prostredí? V tejto eseji argumentujem, že krajne pravicový populizmus sa na globalizovaný multilateralizmus pozerá so značnou skepsou, pričom ho rámcuje ako pragmatický priestor bez žiadnych morálnych zásad, ktorý podkopáva záujmy občanov národných štátov. Na druhej strane toto politické hnutie ponúka nový model štátu v medzinárodnom prostredí – taký, ktorý je viac egocentrický, izolacionistický a politicky odpojený od medzinárodných rámcov.
Medzery v literatúre
Výskum krajne pravicového populizmu (KPP) v zahraničnom a medzinárodnom kontexte je relatívne nový akademický fenomén. Predtým sa na KPP nazeralo najmä ako na domáci fenomén a jeho vplyvu na globálne záležitosti sa venovala len obmedzená pozornosť. V niektorých prvotných analýzach globalizácie a KPP sa diskutovalo o potenciálnom kauzálnom vzťahu, pričom niektorí vedci pripisovali vzostup KPP globalizácii, zatiaľ čo iní, napríklad Autor a kol., túto súvislosť spochybňovali. Keď sa však KPP čoraz viac etabloval v jednotlivých krajinách, experti začali podobne skúmať aj jej vonkajšie a globálne dôsledky. Väčšina štúdií sa však sústredila skôr na širšiu zahraničnú politiku KPP, než aby izolovala rozsah analýzy len na globalizovaný multilateralizmus (GM). V tomto ohľade sú sľubnými cestami vedeckého skúmania štúdie skúmajúce vzťah KPP s medzinárodnými organizáciami. Zástancovia tohto špecifického analytického rámca, ako napríklad Destradi alebo Vüllers, tvrdia, že medzinárodné organizácie sú najhmatateľnejšími a najvýraznejšími prejavmi globalizovaného multilateralizmu, a preto sa majú a priori skúmať. A hoci význam medzinárodných organizácií v rámci globálneho multilateralizmu je nepopierateľný, tento prístup ponúka len čiastkové pochopenie politiky krajnej pravice. V reakcii na toto výskumné obmedzenie navrhli vedci ako Schmidt, Glied, Tarrósy a Vörös analýzu založenú na jednotlivých geopolitických udalostiach a témach, pričom sa zamerali na reakcie KPP na vojnu na Ukrajine či dominantné postavenie USA v medzinárodných vzťahoch. Aj keď ich poznatky majú hlbokú kvalitatívnu hodnotu, sú kontextovo špecifické, ovplyvnené nesúvisiacimi faktormi a determinantmi, a preto sa z nich nedá jednoducho vyvodiť všeobecný a jasný pohľad KPP na GM. A hoci je nepopierateľné, že súčasná akademická diskusia prehĺbila chápanie správania KPP v mnohých špecifických medzinárodných kontextoch a s konkrétnymi subjektmi multilateralizmu, striktnejší a komplexnejší prístup k analýze KPP a GM stále absentuje. Navyše, neexistuje dôkladné posúdenie vplyvu naratívov KPP o GM na úlohu štátu ako aktéra medzinárodných vzťahov.
Politická globalizácia a multilateralizmus
Globalizácia je komplexný jav, ktorý zahŕňa rôzne formy – kultúrnu, hospodársku či politickú. Táto esej sa zameriava práve na politický rozmer, ktorý je všeobecne široko definovaný ako „zintenzívnenie a rozšírenie politických vzťahov na celom svete“. Tento fenomén, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, je intenzívne prepojený s konceptom globálneho multilateralizmu, ktorý je v literatúre chápaný ako „koordinácia národných politík v skupinách troch alebo viacerých štátov“. Politická globalizácia sa zameriava na podporu spolupráce medzi štátmi pri riešení kolektívnych problémov, a to predovšetkým prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, ako sú OSN, WTO, OECD či EÚ. Tieto nadnárodné subjekty fungujú na základe medzinárodne uznávaných noriem a spoločných záujmov, ale sú ovplyvňované aj vnútropolitickou situáciou členských štátov. Významným vplyvom v poslednom období je vzostup krajne pravicového populizmu, ktorý strategicky využíva politickú globalizáciu pre svoju agendu. Z ideologického hľadiska KPP kombinuje antielitárstvo, zobrazujúce „mocnú elitu“ v opozícii voči „bezmocným“ obyčajným ľuďom, s „ľudocentrizmom“, oslavujúcim homogénny „ľud“, o ktorom tvrdí, že ho zastupuje. Krajne pravicový aspekt ešte ďalej zdôrazňuje myšlienku „ľudu“, ale viac v nacionalistickom a xenofóbnom chápaní. Táto esej používa ako prípadovú štúdiu dve strany – maďarský Fidesz a nemeckú Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktoré zdieľajú krajne pravicovú populistickú ideológiu.
O nás bez nás? Multilateralizmus ako elitársky počin
Po prvé, krajne pravicový populizmus rámcuje globalizovaný multilateralizmus ako elitársky projekt, ktorý je vo svojej podstate škodlivý pre národné štáty a ich obyvateľstvo, pretože je ovplyvňovaný a ovládaný mocnými, často nejasne definovanými aktérmi, ktorí sú odtrhnutí od záujmov a reality občanov národných štátov. Antagonistické rozdelenie medzi „obyčajnými“ občanmi a elitami zohráva v politickom programe KPP všadeprítomnú úlohu a prirodzene presahuje aj do jej vnímania politickej globalizácie. Tieto strany narábajú s globalizovaným multilateralizmom ako s konštruktom vnúteným zhora nadol, ktorý je do veľkej miery riadený zámerným a koordinovaným konaním rôznych elitných subjektov. Najhmatateľnejšie prejavy sofistikovaného prístupu elít, ktoré zároveň zdôrazňujú elitársky charakter globalizovaného multilateralizmu, nachádzame v rozhodovacích a politických procesoch riadiacich orgánov multilateralizmu, teda medzinárodných organizácií. Podľa krajne pravicových populistických strán tieto procesy nereprezentujú proporcionálne zastúpenie záujmov občanov. Podľa nich elity zostávajú neustále aktívne a mobilizované so svojimi kapacitami vo všetkých kľúčových fázach rozhodovacích procesov, a tak ich ovplyvňujú vo svoj prospech. To im následne umožňuje zabezpečiť si ešte väčší prístup k zdrojom a know-how, ktoré zostávajú bežným občanom nedostupné, a kým sa ďalej rozvíja a upevňuje ich privilegované postavenie, „hlas ľudu nie je počuť“. Táto naratíva slúži na legitimizovanie názoru krajnej pravice, že globálny multilateralizmus a s ním spojené inštitúcie nefungujú ako nástroj riadenia medzi rovnocennými štátmi zameraný na kolektívne riešenie svetových záležitostí. Namiesto toho je globálny multilateralizmus vnímaný ako cieľ sám o sebe – vytvorený elitami a pre elity. Navyše, čo údajne umožňuje elitám tak efektívne a úspešne pracovať, je ich nejasná identifikácia a spôsob fungovania. V snahe udržať si dostatočne veľký politický manévrovací priestor konkrétnu identitu elít krajne pravicové populistické strany nikdy úplne neustanovili ani nedefinovali. Skôr je často nejednoznačná a mení sa podľa momentálnej politickej potreby. Napríklad Orbánov Fidesz často označuje konkrétnu osobu, ako je americký podnikateľ George Soros alebo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Pri iných príležitostiach – a túto taktiku viac využíva AfD – to môže byť celá skupina či iný komplexnejší subjekt. Čo však tieto entity spája, je ich absencia demokratickej zodpovednosti alebo legitimity. Krajne pravicové populistické strany tvrdia, že keďže tieto elity nie sú nútené interagovať s bežnými občanmi, aby získali ich demokratickú podporu, zostávajú odtrhnuté od každodennej reality a skutočných potrieb obyvateľstva. Spojením naratívov o elitárskej povahe politickej globalizácie a jej izolovanosti od reality bežných občanov vzniká pre krajne pravicový populizmus nový zdroj politickej energie a morálny imperatív. Krajná pravica tak presadzuje akceleračnú agendu riadiacu sa myslením „ak nie my, tak kto“, zameranú na realizáciu nového prístupu a politiky vo vzťahu ku globalizovanému multilateralizmu, ktorý by uprednostnil opätovné posilnenie sebestačnosti a väčšie odpútanie sa od medzinárodných štruktúr štátu a jeho úlohy.
Štát štátu vlkom je?
Po druhé, krajne pravicové populistické strany majú hlboko skeptický postoj k medzinárodnému prostrediu, v ktorom prebieha globalizovaný multilateralizmus. Spochybňujú legitimitu jeho všeobecne uznávaných noriem či hodnôt a namiesto toho ho rámcujú ako čisto drsné, nekompromisné a pragmatické bojisko. Na úvod je dôležité uviesť, že krajne pravicový populizmus stojí vo svojej podstate ideologicky proti charakteru multilaterálnych medzinárodných organizácií. Charakter inštitúcií spojených s politickou globalizáciou je často prirodzene etnokultúrne rôznorodý, spájajúci štáty a spoločenstvá, ktoré sa líšia náboženstvom, životným štýlom či kultúrou. Krajne pravicové populistické strany túto rozmanitosť nevnímajú ako pozitívny základ konsenzuálneho zjednotenia, ako to symbolizuje heslo Európskej únie „Zjednotení v rozmanitosti“, ale skôr ako škodlivú prekážku efektívnej politickej organizácie. Táto opozícia vychádza z nacionalistického predpokladu, že akýkoľvek rámec spoločnej spolupráce, ktorý nie je založený na etnokultúrnej alebo rasovej homogenite, je vo svojej podstate umelý, nebezpečný a „vždy prinášal ľudstvu veľké utrpenie“. Následne táto absencia kultúrneho prepojenia medzi obyvateľmi a globalizovaným multilateralizmom vedie k tomu, že autorita medzinárodných organizácií a akékoľvek pokusy o jej rozšírenie sú vnímané ako ohrozenie suverenity národných štátov. Príkladom je euroskepticizmus strán ako Fidesz a AfD, ako aj rozhodnutie Maďarska zatvoriť kancelárie MMF v roku 2013, čo poukazuje na suverenistický étos prameniaci z nedostatku kultúrnej príbuznosti.
Je dôležité spomenúť, že súčasná multilaterálna spolupráca však nie je definovaná len v rámci bezzásadových byrokratických pojmov; jej základom je špecifické morálne cítenie, ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne a pretransformovalo sa do spoločného súboru hodnôt. V tejto súvislosti je jedným z najrozšírenejších základov Charta OSN, ktorú podpísalo 193 štátov a ktorá presadzuje hodnoty ako ľudské práva, dôstojnosť ľudskej osoby či rovnaké práva mužov a žien. Hoci ide o ašpiračný dokument, predsa len stanovuje normatívne chápanie určitých hodnôt a správania, ktoré majú členské štáty OSN dodržiavať, ako aj správania, ktorého by sa mali zdržať. To predstavuje ďalší problém pre krajne pravicový populizmus, ktorý vo všeobecnosti považuje akýkoľvek hodnotový univerzalizmus za nedôveryhodný a falošný. Krajná pravica naopak vníma akúkoľvek morálku globalizovaného multilateralizmu ako utilitárny nástroj mocenských hier medzi štátmi. Napríklad nemecká AfD často kritizuje „hodnotovo orientovanú zahraničnú politiku“ alebo „univerzalistický hodnotový imperializmus“ a namiesto toho obhajuje prístup založený na reálnej politike, ktorá sa riadi výlučne národnými záujmami. Podobne aj Orbán podporuje víziu bezhodnotového medzinárodného prostredia, v ktorom by sa štáty mali „navzájom akceptovať také, aké sú“ a mali by sa zdržať úsilia o „vzájomnú zmenu“. V súlade s tým maďarské ministerstvo zahraničných vecí presadzuje politiku podpory „vzájomne výhodných vzťahov so všetkými veľmocami“, pričom uprednostňuje prepojenosť a nezasahovanie pred ideologickým alebo hodnotovým zladením. Kľúčovým dôsledkom tohto pohľadu na medzinárodné prostredie je, že odstraňuje akékoľvek normatívne nároky na to, ako by sa multilateralizmus mal uskutočňovať, alebo pravidlá, podľa ktorých by mal fungovať. Týmto druhým argumentom možno teda dospieť k záveru, že krajná pravica vníma medzinárodné prostredie ako čisto politickú a hodnotovo neutrálnu platformu, zbavenú akýchkoľvek morálnych nárokov. A v takomto rámci, kde sa štáty považujú za subjekty fungujúce na základe logiky nulového súčtu, konkurencie a pragmatizmu, vyniká nové vymedzenie úlohy štátu ako izolovaného a prevažne sebestačného aktéra.
Falošný multilateralizmus?
Niektorí odborníci naznačujú, že krajne pravicové populistické strany nie sú vo svojej podstate negatívne naladené proti politickej globalizácii ako takej. Prívrženci tohto postoja argumentujú, že strany KPP sa neangažujú výlučne v snahách o odtrhnutie, ani neodmietajú myšlienku, že multilaterálna globalizácia môže byť prospešná pre národné štáty a ich obyvateľstvo. Zástancovia tohto názoru ďalej tvrdia, že napríklad správanie AfD nenaznačuje úplné odstúpenie od globalizovaného multilateralizmu, ale skôr odráža väčší dôraz na obranu národnej suverenity. Podobne aj Orbán často zdôrazňoval, že pre štáty je dôležité mať priateľov a že podobne zmýšľajúce krajiny majú držať pri sebe a spolupracovať proti spoločným nepriateľom. KPP však podporuje len taký typ multilaterálnej angažovanosti, ktorý odráža jej ideologické ukotvenie. Vo svetle antielitárstva KPP a jej kritiky neprimeranej moci elít potom prirodzený alternatívny model zahŕňa politické zbližovanie a spoluprácu štátov, ktoré zdieľajú pocit, že sú znevýhodňované a využívané elitami. Pokiaľ ide o druhý kľúčový aspekt identity KPP – dôraz na „orientáciu na ľud“ – hnutie tvrdí, že súčasné medzinárodné inštitúcie nereprezentujú „vôľu ľudu“. Preto sa tvrdí, že KPP sa usiluje o osobitný multilaterálny model, v ktorom by sa myšlienke „obyčajných ľudí“ poskytol jasnejší politický dôraz a vedúca úloha v rámci multilaterálneho konania a tvorby politík. AfD napríklad vo svojom manifeste pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 navrhovala, aby sa Nemecko usilovalo o získanie štatútu pozorovateľa v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (ŠOS) a rozšírilo vzťahy s Eurázijskou hospodárskou úniou (EAEU). Podobne aj maďarská vládnuca strana Fidesz presadzuje početné politické iniciatívy zamerané na podporu hlbšej multilaterálnej spolupráce s východnými krajinami („východné otvorenie“) ako aj s južnými („južné otvorenie“). Všetky tieto partnerstvá a nové multilaterálne iniciatívy, resp. výzvy na ich realizáciu, sa však zdajú byť skôr politickej než vecnej povahy. Cieľom týchto snáh je vytvoriť politickú legitimitu pre krajne pravicové populistické strany tým, že signalizujú svoju oddanosť nemainstreamovým naratívom, ktoré spochybňujú tradičné multilaterálne rámce. Tým, že sa tieto strany pripájajú k východným a južným multilaterálnym rámcom spolupráce, vytvárajú dojem ideologickej a strategickej alternatívy k zavedenému západocentrickému globálnemu poriadku. Tieto kroky však zostávajú zväčša symbolické a slúžia skôr ako rétorické prostriedky alebo politické triky na posilnenie domácich politických naratívov. Skutočné praktické výsledky týchto aktivít sú neprítomné. V prípade AfD – napriek tomu, že je v opozícii – neiniciovala žiadne hmatateľné partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi stranami alebo lídrami z iných krajín, ani nevypracovala žiadny neformálny rámec multilaterálneho riadenia, ktorého by sa držala, ak by sa dostala k moci. Napriek tomu vyjadrila skutočný úmysel opustiť jeden z najvyspelejších multilaterálnych rámcov – EÚ. V tejto súvislosti, ak by hypoteticky Nemecko opustilo EÚ a vstúpilo do ŠOS alebo EAEU, jeho celková úroveň multilaterálnej angažovanosti by sa aj tak znížila, keďže tieto organizácie sú z hľadiska politického alebo hospodárskeho multilaterálneho riadenia oveľa menej sofistikované. Čo sa týka Maďarska, hoci jeho novovytvorené kanály a snahy o multilaterálne partnerstvá na Východe alebo Juhu sú legitímne, chýba im rozsah, sofistikovanosť či strategický význam potrebný na to, aby slúžili ako zmysluplná protiváha jeho hlboko skeptickému a nepriaznivému prístupu ku globalizovanému multilateralizmu, ktorý vyjadril sám Orbán vyhlásením, že „multilateralizmus sa končí a nastáva éra bilaterálnych vzťahov“. Zjavná podpora politickej globalizácie zo strany KPP tak zostáva do značnej miery iba rétorická, bez toho, aby sa adekvátne premietla do dostatočne komplexného, hmatateľného alebo koordinovaného úsilia v rámci nových multilaterálnych rámcov. Naopak, empirická realita ukazuje, že KPP dôsledne a skutočne uprednostňuje fragmentovanejší, na jednotlivé štáty zameraný prístup k zahraničnej politike, ktorý neberie do úvahy multilaterálnu spoluprácu na globálnej úrovni.
Quo vadis, globalizovaný multilateralizmus?
Na záver možno konštatovať, že politická globalizácia bezpochyby výrazne rozšírila rámec multilaterálnych vzťahov, čím podporila väčšiu vzájomnú prepojenosť medzi národmi. Krajne pravicové populistické strany však tomuto procesu čelia s výraznou skepsou, pričom ho rámcujú ako pragmatickú, elitársku arénu, ktorú ovládajú vplyvní aktéri odtrhnutí od reality bežných občanov. Z tohto pohľadu KPP odmieta jej hodnotový univerzalizmus a bagatelizuje jej potenciál pozitívneho vplyvu na národné štáty. V reakcii na to si predstavujú alternatívny model štátu, ktorý uprednostňuje väčšiu nezávislosť a odpútanie sa od globálnych multilaterálnych rámcov. Keďže však KPP naďalej získava na sile v celej Európe, jej kritický postoj voči politickej globalizácii prirodzene ovplyvňuje a pretvára hlavný prúd politického diskurzu v príslušných národných politických prostrediach. Tento trend vyvoláva naliehavé otázky o budúcnosti globalizovaného multilateralizmu. Upravia teraz mainstreamové a centristické strany svoju politiku multilateralizmu tak, aby sa prispôsobili naratívom KPP, v snahe získať späť svoju voličskú základňu? Ak áno, mohol by sa potom tento skepticizmus voči globalizovanému multilateralizmu stať určujúcim prvkom národnej a medzinárodnej politiky, aj bez toho, aby KPP niekedy musela vyhrať voľby? Takýto vývoj by znamenal nielen pozoruhodný úspech KPP, ale aj významné prehodnotenie úlohy štátu v rámci globálneho poriadku. Tento vývoj by mohol predstavovať ďalšiu kapitolu v konceptualizácii úlohy štátu v globálnych vzťahoch – intelektuálnej tradície, ktorá sa začala v 17. storočí s myšlienkami Huga Grotiusa a Vestfálskej zmluvy.
Zdroje:
Alternative für Deutschland (AfD). „Feministische Außenpolitik à la Annalena Baerbock: Krieg für Tampons in Teheran?“ AfD Kompakt, November 25, 2021. https://afdkompakt.de/2021/11/25/feministische-aussenpolitik-a-la-annalena-baerbock-krieg-fuer-tampons-in-teheran/.
Alternative für Deutschland (AfD). “Manifesto for Germany: The Political Programme of the Alternative for Germany.” April 12, 2017. https://www.afd.de/wp-content/uploads/2017/04/2017-04-12_afd-grundsatzprogramm-englisch_web.pdf.
Alternative für Deutschland (AfD). „Wir sind die Partei für Frieden in Europa.“ AfD Kompakt, April 28, 2022. https://www.afd.de/tino-chrupalla-wir-sind-die-partei-fuer-frieden-in-europa/
Autor, David, David Dorn, Gordon Hanson, and Kaveh Majlesi. “Importing Political Polarization? The Electoral Consequences of Rising Trade Exposure.” The American Economic Review 110, no. 10 (2020): 3139–83. doi:10.1257/aer.20170011.
Cabinet Office of the Prime Minister. „Being Hungarian Is a Mission, Probably One of the Most Beautiful Missions in the World.“ August 26, 2023. https://miniszterelnok.hu/en/being-hungarian-is-a-mission-probably-one-of-the-most-beautiful-missions-in-the-world/.
Cabinet Office of the Prime Minister. “Interview by Viktor Orbán for French Weekly Le Point – Orbán Viktor.” December 14, 2023. https://miniszterelnok.hu/en/interview-by-viktor-orban-for-french-weekly-le-point/.
Cabinet Office of the Prime Minister. „Interview with Prime Minister Viktor Orbán on the Kossuth Radio Programme ‘Good Morning Hungary’.“ February 2, 2024. https://miniszterelnok.hu/en/interview-with-prime-minister-viktor-orban-on-the-kossuth-radio-programme-good-morning-hungary-2024-02-02/
Cabinet Office of the Prime Minister. “Interview With Prime Minister Viktor Orbán on Servus TV.” November 15, 2024. https://miniszterelnok.hu/en/interview-with-prime-minister-viktor-orban-on-servus-tv/
Cabinet Office of the Prime Minister. “PM Orbán: People Have Been Betrayed by the Brussels Elite.” July 1, 2024.https://abouthungary.hu/news-in-brief/pm-orban-people-have-been-betrayed-by-the-brussels-elite
Cabinet Office of the Prime Minister. “Press Statement by Prime Minister Viktor Orbán Following a Plenary Session of the Hungarian–Serbian.” November 14, 2024. https://miniszterelnok.hu/en/press-statement-by-prime-minister-viktor-orban-following-a-plenary-session-of-the-hungarian-serbian-strategic-cooperation-council/
Cabinet Office of the Prime Minister. „Prime Minister Viktor Orbán on the Kossuth Radio Programme ‘Good Morning Hungary’.“ May 5, 2023. https://miniszterelnok.hu/en/prime-minister-viktor-orban-on-the-kossuth-radio-programme-good-morning-hungary-2023-05-05/.
Cabinet Office of the Prime Minister. „Prime Minister Viktor Orbán on the Kossuth Radio Programme ‘Good Morning Hungary’.“ December 6, 2024. https://miniszterelnok.hu/en/prime-minister-viktor-orban-on-the-kossuth-radio-programme-good-morning-hungary-2024-12-06/.
Cabinet Office of the Prime Minister. „Speech by Prime Minister Viktor Orbán at the Opening of the CPAC Hungary Conference.“ April 25, 2024. https://miniszterelnok.hu/en/speech-by-prime-minister-viktor-orban-at-the-opening-of-the-cpac-hungary-conference-2024-04-26/.
Cabinet Office of the Prime Minister. „Speech by Prime Minister Viktor Orbán at the Századvég Sovereignty Conference.“ November 13, 2023. https://miniszterelnok.hu/en/speech-by-prime-minister-viktor-orban-at-the-szazadveg-sovereignty-conference/.
Cabinet Office of the Prime Minister. „The Old Globalisation Model Is Obsolete.” November 10, 2022. https://2015-2022.miniszterelnok.hu/the-old-globalisation-model-is-obsolete/.
Cabinet Office. „Prime Minister Viktor Orbán’s Speech at the Lámfalussy Conference [Full Text in English].“ January 26, 2017. https://abouthungary.hu/prime-minister/prime-minister-viktor-orbans-speech-at-the-lamfalussy-conference-full-text-in-english.
Destradi, Sandra, and Johannes Vüllers. “Populism and the Liberal International Order: An Analysis of UN Voting Patterns.” The Review of International Organizations, (October 15, 2024). https://doi:10.1007/s11558-024-09569-w .
EuractivReuters. „Budapest to Symbolically Shut Down IMF Office.“ EURACTIV. September 18, 2013. https://www.euractiv.com/section/central-europe/news/budapest-to-symbolically-shut-down-imf-office/.
European Union. „The EU Motto.“ https://european-union.europa.eu/principles-countries-history/symbols/eu-motto_en.
Keohane, Robert O. “Multilateralism: An Agenda for Research.” International Journal: Canada’s Journal of Global Policy Analysis 45, no. 4 (December 1, 1990): 731–64. https://doi.org/10.1177/002070209004500401
Kirby, Paul, and Nick Thorpe. „Who Is Viktor Orban, Hungarian PM with 14-Year Grip on Power?“ BBC News, February 13, 2024. https://www.bbc.com/news/world-europe-67832416
Mehrer, Angela, and Jana Puglierin. „War, Peace, and Populism: How Germany’s Extremist Parties Are Shaping Its Foreign Policy Debate.“ September 10, 2024. https://ecfr.eu/article/war-peace-and-populism-how-germanys-extremist-parties-are-shaping-its-foreign-policy-debate/
Mudde, Cas. “The Populist Zeitgeist,” Government and Opposition 39, no. 4 (January 1, 2004): 541–63. https://doi.org/10.1111/j.1477-7053.2004.00135.x
Orellana, Pablo de, and Nicholas Michelsen. “Reactionary Internationalism: The Philosophy of the New Right.” Review of International Studies 45, no. 5 (July 3, 2019): 748–67. https://doi.org/10.1017/S0260210519000159
Schmidt, Andrea, and Viktor Glied. “Pragmatic Foreign Policy of Hungary in the Shadow of the Russian-Ukrainian War.” Eastern Journal of European Studies 15, no. Special Issue (January 1, 2024): 247-67. https://ejes.uaic.ro/articles/EJES2024_15SI_SCH.pdf
Siddiqui, Ismail. The Dialectic of Globalization: Far-Right Populism in Western Europe. May 1, 2021. SSRN. https://ssrn.com/abstract=3897185
Spandler, Kilian, and Fredrik Söderbaum. “Populist (De)Legitimation of International Organizations.” International Affairs 99, no. 3 (May 2, 2023): 1023–41. https://doi.org/10.1093/ia/iiad048
Tarrósy, István, and Zoltán Vörös. “Hungary’s Pragmatic Foreign Policy in a Post-American World.” Politics in Central Europe 16, no. s1 (February 1, 2020): 113–34. https://doi.org/10.2478/pce-2020-0006.
United Nations. “Charter of the United Nations: Full Text.” https://www.un.org/en/about-us/un-charter/full-text
Wojczewski, Thorsten. “Conspiracy Theories, Right-wing Populism and Foreign Policy: The Case of the Alternative for Germany.” Journal of International Relations and Development 25, no. 1 (May 22, 2021): 130–58. https://doi.org/10.1057/s41268-021-00218-y
Wojczewski, Thorsten. “Theorizing Far-Right Foreign Policy: Insights From Germany.” Political Studies, October 11, 2024. https://doi.org/10.1177/00323217241284195
