26. júna sme sa zobudili do príjemnejšieho sveta. Nie, teploty neklesajú, no prvýkrát od začiatku roka si Slováci zarábajú na seba – nie na štát. Na dnes pripadá Deň daňovej slobody (DDS), teda dátum, odkedy občania štátu zarábajú výlučne na seba a nie na pokrytie daňového a odvodového bremena.
Výpočet termínu uskutočnil Inštitút slobody a podnikania, ktorý ho v spolupráci s českým Liberálnym inštitútom, Združením daňových poplatníkov Slovenska a s podporou Friedrich Naumann Foundation for Freedom zverejnil tento rok po prvýkrát. Slovensko skončilo s 11. najneskorším termínom spomedzi členských krajín EÚ a patríme tak do skupín s najvyššou úrovňou verejných výdavkov aj daňového zaťaženia. Štát si zoberie 58% príjmu zamestnanca.
Vždy to tak však nebolo. Od počiatku sledovania tohto ukazovateľa sa krivka vývoja Dňa daňovej slobody podobá podkove. V prvom zaznamenanom roku 2000 pripadol termín na 14. jún, pričom rekordné minimum dosiahol v roku 2007, kedy si občania zarábali na seba už od 13. mája. Súčasný termín je tretí najhorší v histórii. Predbehli ho jedine roky 2000 (14. júla) a 2023 (27. júna).
Graf vývoja Dňa daňovej slobody
Správa Inštitútu slobody a podnikania ďalej popisuje dôvody nepriaznivého posunu. Patria medzi ne neudržateľný stav verejných financií, nespravodlivý a zle nastavený daňový systém a najmä nedostatok politickej vôle robiť nepopulárne, no potrebné kroky k ozdraveniu verejných financií. Spomenuté faktory zapríčiňujú nedostatočný rast a dusenie ekonomiky.
V Monitore udržateľnosti dlhu Európskej komisie z marca 2025 vyšiel jasný verdikt – Slovensko má ako jediná krajina EÚ rizikové verejné financie vo všetkých horizontoch, teda v krátkodobom, strednom a dlhodobom horizonte.
Do kariet nám nenahráva ani najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) z 23. júna. Nárast globálnej neistoty, zlý zahraničný vývoj, tvrdé dopady konsolidácie na ekonomiku ale aj fiškálna politika súčasnej vládnej koalície zapríčinila zhoršenie prognózy vývoja. Po novom RRZ predpovedá rast Slovenskej ekonomiky na úrovni 1,4 % – o 0,4 percentuálneho bodu nižší, než vyplývalo z prognózy na začiatku roka. Samotné zvýšenie daní zapríčinilo zvýšenie miery inflácie o 0,6 percentuálneho bodu a celková inflácia za rok 2025 sa predpovedá na úrovni 3,9%.
RRZ ďalej spomína významné riziko odkladania konsolidácie verejných financií, teda podobný argument predostretý Inštitútom slobody a podnikania o neochote robiť nepopulárne opatrenia zo strany politikov. Ďalej RRZ upozorňuje na pomalé čerpanie Plánu obnovy, ktorý má napriek jeho nedostatočnému čerpaniu významne pomôcť rastu HDP v roku 2026. Súčasný predpoklad je, že kvôli zle nastavenému systému stratí Slovenská republika do konca roku 2026 500 miliónov eur.
Zaujímavým faktorom na hospodárenie štátu sú plošné dotácie energií. Síce prinášajú krátkodobé výhody, ako napríklad zmiernenie inflácie, politický pokoj pre vládnu koalíciu a ochranu domácností, ich dlhodobý efekt je negatívny. Dotácie predstavujú obrovskú záťaž pre verejné financie, teda zvyšujú deficit, ktorý následne musí byť riešený konsolidáciou. Samotný odklad zreálnenia cien energii vytvorí v budúcnosti cenový šok, na ktorý domácnosti nemusia byť pripravené. Umelo tlačené ceny nevytvárajú tlak na domácnosti a podniky aby šetrili, investovali do zelených energií alebo zefektívnili prevádzku. RRZ odporúča namiesto plošnej pomoci poskytovať adresnú, teda poskytovať prostriedky len zraniteľným podnikom a domácnostiam.
Smutnou realitou je, že napriek urgencii a devastujúcim následkom súčasného žalostného stavu slovenského hospodárstva, nás súčasná vládna väčšina zahaľuje kultúrnymi témami ako „problematika“ dvoch pohlaví v ústave, diskusiami o neutralite alebo roztržkami vnútri koalície. V spoločnosti pomaly vidíme že sa častejšie rieši problematika regiónu Blízkeho východu, než problematika nám najbližšieho regiónu – našej vlasti.
Nie každého zaujíma ekonómia, no pravdou je, že sa ekonomická realita dotkne každého z nás. Je však v našich rukách určiť, do akej miery a akým smerom.
Zdroje:
