17. novembra sme si pripomenuli dôležitý moment v histórii Slovenska. V roku 1989 sa občania Československa po 40 rokoch rozhodli postaviť čelom voči komunistickej totalite. Spomienková akcia usporiadaná pražskými študentmi k 50. výročiu uzavretia škôl nacistickou okupačnou silou prerástla v nenásilné zvrhnutie totalitného komunistického režimu a nastolenie demokracie. Napriek teplotám blížiacim sa k nule a brutálnym zásahom režimných bezpečnostných zložiek sa občania rozhodli zobrať osud republiky do svojich rúk a pod legendárnym mottom ,,Máme holé ruce!” vybojovali slobodu a demokraciu. V rovnakom čase sa komunistické režimy zrútili aj v Poľsku a Maďarsku. S týmito štátmi sme v roku 1991 vytvorili spoločné uskupenie známe pod názvom Vyšehradská skupina, neskôr po rozdelení Československa aj takzvaná V4-ka. V tomto článku sa bližšie pozrieme na ekonomický vývoj Česka, Poľska, Maďarska, a Slovenska od nastolenia demokratických režimov.
Česká republika
Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa v Českej republike centrálne plánovaná ekonomika, charakterizovaná nízkou produktivitou, neefektivitou a absenciou konkurencie, začala podobne ako v ostatných krajinách V4 a postkomunistického bloku SVE-10 transformovať na trhové hospodárstvo. V prvej polovici 90. rokov prišla masívna liberalizácia cien, otvorenie sa zahraničnému trhu a rozsiahla privatizácia pod taktovkou vtedajšej vlády ODS pod vedením Václava Klausa. Tieto kroky síce spôsobili krátkodobé sociálne aj ekonomické otrasy, no docielili makroekonomickú stabilizáciu a položili základ, de facto vybudovali súčasnú, veľmi úspešnú trhovú štruktúru. Vďaka tomu Česko už v druhej polovici 90. rokov začalo silne profitovať zo spomínaných reforiem a prílevu zahraničných investorov, menovite do automobilového a strojárskeho priemyslu. Tento proces spôsobil postupný rast makroekonomických ukazovateľov, ako napríklad HDP na obyvateľa, ktorý sa z úrovne 4 tisíc eur v roku 1990 dostal na viac ako 30 000 eur dnes, pričom v parite kúpnej sily sa štvornásobil.
Ďalší ekonomický bod zlomu bol vstup do Európskej únie v roku 2004. Vďaka tomu sa česká ekonomika ešte viac integrovala najmä do nemeckého priemyselného sektora a iných európskych reťazcov. Export sa stal motorom rastu, zatiaľ čo v 90. rokoch tvoril vývoz zhruba 40 % HDP, v roku 2004 už 60 % a v súčasnosti sa pohybuje okolo 75 %.
Po vstupe do Európskej únie ovplyvnila vývoj českej ekonomiky najmä finančná kríza, pandemické roky a energetická kríza 2022, ktoré mali negatívny dopad na rast ekonomiky a infláciu. No napriek zádrheľom a dlhodobejším problémom ako závislosť na nemeckých reťazcoch či stále prítomná prevaha “montovne” oproti “mozgovni” patrí Česká republika k jedným z najúspešnejších krajín postkomunistického bloku.
Český verejný dlh sa dnes drží pod 45 % voči HDP, zatiaľ čo priemer v EÚ je 75 %. V roku 2025 vzrástlo HDP o 2,7 % medziročne. Inflácia bola v roku 2024 priemerne na úrovni 2,4 %. V súčasnosti česká ekonomika patrí medzi stabilné a otvorené ekonomiky s vysokou mierou exportnej integrácie, nízkym verejným dlhom a relatívne nízkou nezamestnanosťou, pričom dokáže efektívne reagovať na globálne problémy.
Poľsko
Poľsko patrilo počas komunizmu k menej rozvinutým krajinám východného bloku. Pre porovnanie, v roku 1989 bol hrubý domáci produkt na obyvateľa v bývalom Československu 3769 dolárov na obyvateľa, kým v Poľsku to bolo iba 2329 dolárov. Pád komunizmu v Poľsku a prvé slobodné voľby priniesli okrem slobody aj ekonomické reformy. Poľsko pod vedením ministra financií Leszka Balcerowicza totiž zaviedlo v roku 1990 sériu radikálnych ekonomických reforiem, známych aj ako “šoková terapia”. Išlo o dereguláciu cien, liberalizáciu trhov a zrušenie vedúcej úlohy štátu v ekonomike. Prvotný efekt reforiem priniesol viaceré negatívne dôsledky pre obyvateľstvo – nedostatok základných produktov, zvýšenú nezamestnanosť a pokles životnej úrovne.
Z dlhodobého hľadiska však reformy pomohli naštartovať poľskú ekonomiku. Najdôležitejším impulzom pre postrevolučný vývoj krajiny bol vstup do Európskej únie v máji 2004 spolu so Slovenskom a ďalšími postkomunistickými krajinami. Jednotný trh priniesol miliónom poľských občanov možnosť pracovať v zahraničí a využívať ďalšie výhody Európskej únie. Najpopulárnejšími destináciami pre poľských pracovníkov sa stali Veľká Británia, Nemecko a Írsko. Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie taktiež pomohla poľským farmárom k zvýšenej konkurencieschopnosti na európskych trhoch.
Poľsko je taktiež známe svojím efektívnym čerpaním eurofondov, ktoré za posledné dve dekády využilo na výstavbu špičkovej cestnej a železničnej infraštruktúry. Poľská ekonomika zaznamenala preto v uplynulých rokoch pozoruhodný ekonomický rast (7 % v roku 2022 a 5,3 % o rok neskôr) a Poľsko tak vo viacerých ekonomických ukazovateľoch začalo predbiehať vyspelé ekonomiky západnej Európy.
Maďarsko
Podobne ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku bola vládna moc centralizovaná v jednej strane – konkrétne v Maďarskej socialistickej robotníckej strane. No zároveň bola počas jej vládnutia v roku 1968 predstavená nová idea, ktorá niesla názov Maďarský nový ekonomický mechanizmus, ktorý sa zameriaval na to, aby zo silno centralizovanej ekonomiky nastala zmena na ekonomiku voľnejšieho trhu. Vďaka tejto reforme krajina prosperovala 4 roky (niektoré zdroje hovoria 5), počas ktorých sa zvyšoval čistý materiálový produkt o 6,2 %, rast spotreby stúpol o 5,7 % a celková miera rastu faktorovej produktivity stúpla dvojnásobne. Zároveň vďaka tejto reforme sa z časti zrušilo aj centrálne určovanie cien pre niekoľko tovarov, aj keď stále existovala hranica zvyšovania hodnoty. Často ale boli sumy prispôsobené dohodám medzi spotrebiteľom a predajcom. Väčšia centralizácia ekonomiky znova nastala v rokoch 1972 až 1978 kvôli ropnej kríze.
Jeden z najväčších zlomov ale nastal práve v roku 1989, kedy sa radikálne zmenil politický a ekonomický systém, podobne ako aj v iných krajinách východného bloku. Pre zmenu režimu v Maďarsku ale boli kľúčové dve veci – samozrejme, je to pád Berlínskeho múru, no druhý aspekt bola aj nútená rezignácia rumunského autoritárskeho prezidenta Nicolae Ceaușesca. Druhý bod bol dôležitý, pretože v Rumunsku žilo mnoho predstaviteľov maďarskej menšiny.
Ako sa už spomenulo, určité zmeny sa diali už pred rokom 1989, no prvé slobodné voľby sa udiali až v roku 1990 a s tým aj systém viacerých politických strán. V tých vyhrali strany Maďarské demokratické fórum a liberálnejšia Aliancia slobodných demokratov. Práve druhý menovaný subjekt sa pokúšal o radikálnu transformáciu na ekonomiku voľného trhu, zatiaľ čo Maďarské demokratické fórum na to chcelo ísť pomalšie z dôvodu masívnej privatizácie. V danej dobe žilo pod hranicou chudoby 40 % maďarskej populácie a práve toho sa obával druhý menovaný politický subjekt. Krátko po voľbách ale vláda zvýšila ceny pohonných hmôt bez akejkoľvek diskusie, čím vyvolala masívny protest taxikárov.
Od roku 2010 vládne Viktor Orbán, ktorý za ten čas stihol u našich južných susedov sprivatizovať médiá spriateleným oligarchom, vyhnať Stredoeurópsku univerzitu, kritizovať a obmedzovať občiansky sektor. Ak sa pozrieme na ekonomickú situáciu v Maďarsku, tak ich HDP na obyvateľa je vo výške 28 700 eur (priemer Európskej únie je 37 600 eur) a HDP Maďarska tvorí iba 1,2 % HDP z celkového v rámci EÚ. Export tovarov a služieb Maďarska je tvorený zo 77,3 % v rámci krajín EÚ.
Slovenská republika
Keď Slovensko vstúpilo v roku 1993 do Vyšehradskej štvorky (spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom), štartovali sme z podobnej pozície – ako postkomunistické krajiny s túžbou dobehnúť Západ. Po troch dekádach je však jasné, že nie všetci bežíme rovnakým tempom.
V 90. rokoch nás vlády Vladimíra Mečiara dostali do izolácie, zatiaľ čo susedia napredovali smerom k EÚ a NATO. Zlom prišiel po roku 1998, keď vláda Mikuláša Dzurindu naštartovala reformy, ktoré zmenili Slovensko na „reformného tigra Európy“. Rovná daň, vstup do EÚ a neskôr euro v roku 2009 priniesli rast miezd, investície aj sebavedomie.
Lenže po roku 2010 sme tempo stratili. Krajiny ako Poľsko či Česko nás postupne predbehli. Dnes má Poľsko najrýchlejší rast v regióne a Česko dosahuje 93 % priemeru EÚ, kým Slovensko len okolo 73 %. Analytici NBS varujú, že dobiehame Západ viac cenami než výkonom.
Pre mladú generáciu to znamená jediné: ak nechceme ostať pozadu, potrebujeme novú vlnu reforiem – vo vzdelávaní, inováciách a digitalizácii. Pretože krajinu nebudú posúvať dopredu sociálne balíčky, ale generácia, ktorá verí v zmenu a chce ju tvoriť.
Záver
Slobodu sme si s Čechmi vybojovali spolu a v podobnom čase ako Maďarsko a Poľsko. Trajektória sa však po roku 1993 zmenila a slovenská ekonomika si už píše samostatný príbeh. Za 32 rokov je ekonomický príbeh Slovenskej republiky podobný jej reliéfu. Stagnácia, rast a v súčasnej dobe strmý prepad. Je práve na nás – novej generácii Slovenska – ako si ho budeme ďalej písať. V krajine musíme opäť prebudiť ekonomického tigra a to sa nám podarí jedine aktívnou snahou o hlboké ekonomické reformy, a ako príklad nám môžu poslúžiť úspešné príbehy susedského Poľska a Česka. Inak príbeh, ktorý začal holými rukami, skončí jedine holými zadkami.
