Na vojnovej Ukrajine už nie je žiadne miesto bezpečné. Nie sú to len zbrane a vojnová technika, ktoré premenili normálne fungujúcu krajinu na bojisko, nie sú to len príslušníci ozbrojených síl, ktorí denne umierajú pod rukou nepriateľa, sú to ženy i deti čeliace krutému zaobchádzaniu a hrozbe vyvierajúcej takmer odvšadiaľ.
Zničené obytné domy, infraštruktúra štátu a zúriaci konflikt núti ženy so svojimi deťmi opúšťať domov, miesto, v ktorom mali prácu, zdravotnú starostlivosť, ale aj možnosť rôznostupňového vzdelania.
Klamlivá pomoc
Zdanlivo upokojujúcim momentom sa javí príchod na železničné stanice či hraničné priechody. Utekajúce ženy často nehovoria po poľsky ani anglicky, nemajú jasnú predstavu, kam by ich ďalšia cesta mala smerovať. V napätí, v ktorom sa ocitajú sa menia na terč inej cieľovej skupiny.
Predovšetkým prvé dni ruskej invázie na Ukrajinu neboli registračné procesy na susedných hraniciach celkom spoľahlivé. Deti, ktoré často krát prichádzali bez sprievodu dospelých sa tak vytratili a ich aktuálna poloha nie je celkom zrejmá.
Najmä muži zvykli prebývať na staniciach, držiac kartónové papiere s výraznými nápismi lákajúcich destinácií či dokonca sa reprezentovať ako dobrovoľníci utečeneckých centier. Ženy tak mohli v domnienke bezpečného odchodu padnúť do zle mienených rúk.
V súčasných dňoch, ako potvrdila jedna z dobrovoľníčok, sú na týchto miestach prítomné policajné hliadky a ich organizovanosť sa zlepšila.
Ochota európskych krajín i jej obyvateľov pomáhať ukrajinským odídencom má niekedy, bohužiaľ, aj iný obraz. Ako opísala svoju skúsenosť Ukrajinka, ktorej útočiskom sa stal nemecký Düsseldorf, muž ponúkajúci jej ubytovanie ju najprv pripravil o identifikačné dokumenty, neskôr vyžadoval upratovacie služby pre jeho dom zadarmo. Potom ako odmietla jeho sexuálnym výzvam, ju nemilosrdne vyhostil na ulicu.
Ukrajinské ženy, nové sexuálne ciele
Čo ale ženy a mladé dievčatá, ktorým sa nepodarilo utiecť z ostreľovaného územia do susedných krajín, v ktorých by mohli nájsť dočasné útočisko, pre seba prácu a deti späť začleniť do vzdelávacieho procesu?
Pred pár dňami bolo zverejnené priame svedectvo obete sexuálneho násilia. Dáma v strednom veku prehovorilo o zdrvujúcej príhode. Do jej domu vtrhol neznámy vojak v mladom veku, pravdepodobne čečenského pôvodu. Vyhrážajúc sa smrťou, ju prinútil odísť do susedného domu a vyzliecť si ošatenie. Pod pretrvávajúcim tlakom streľby sa pokynom poddala. O chvíľu vstúpili dnu ďalší štyria vojaci ruskej armády, ktorí páchateľa odvliekli von. Jej manžel bol postrelený a zraneniam o dva dni neskôr podľahol.
Rovnaký vojak mal údajne znásilniť a zabiť aj ďalšiu ženu, bývajúcu neďaleko spomínanej obete. Ženu pochovali na záhrade domu obývaného od začiatku invázie ruskými vojakmi. Jej telo, neskôr nájdené políciou, bolo nahé s reznou ranou na krku.
Ďalší prípad sa týkal trojčlennej rodiny, usadenej 50 km od Kyjeva. Opäť ruskí vojaci vtrhli do domu, muža snažiaceho brániť syna a manželku zastrelili. Ženu znásilnili trikrát, v prípade vzdorovanie jej hrozili ublížením malému chlapcovi.
25-ročná mladá žena informovala kanceláriu ombudsmanky, ako jej o 9 rokov mladšiu sestru znásilnili na ulici, priamo pred jej očami. „ Toto sa stane každej nacistickej prostitútke“ – vykrikovali Rusi.
Lyudmyla Denisova, ukrajinská ombudsmanka, upovedomila na ďalšie obete. Najmenej 25 žien a dievčat vo veku od 14 do 25 rokov boli systematicky znásilňované ruskými vojakmi počas okupácie mesta Bucha, 9 z nich ostalo tehotných. Ako ďalej uviedla: „14-ročné dievča bolo znásilnené piatimi okupantmi. Teraz je tehotná. 11-ročný chlapec znásilnený pred očami jeho matky priviazanej ku stoličke.“
Pramila Patten a Sima Bahous vo vyjadrení OSN prízvukujú, že spomínané skutky sú trestným činom ako aj v čase mieru, tak aj čase vojny.
Podpora slovenských poslancov
V najnevhodnejšej príležitosti sa na Slovensku opäť otvára téma sprísnenia interrupcií. Poslanec z klubu OĽaNO, Martin Čepček, predkladá novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Tá však prichádza s ďalšími obmedzeniami reprodukčných práv.
Interupcia by bolo povolená len v prípade závažného ohrozenia života a zdravia ženy a ťažkého poškodenia zdravia plodu. Žena, ktorá otehotnela v dôsledku znásilnenia môže požiadať o umelé ukončenie tehotenstva, a to len do 12. týždňa gravidity. V takomto prípade však musí získať potvrdenie prokuratúra, ktorý podľa návrhu zákona ako nová zložka do Zákona o prokuratúre, by si mohol uplatniť výhradu vo svedomí.
Novela ďalej zakazuje propagáciu tohto zákroku. Informácie o zdravotníckych zariadeniach vykonávajúcich interrupciu by tak poskytovalo výlučne MZ SR. Návrh hovorí o predĺžení čakacej doby na 96 hodín, v súčasnosti je dĺžka čakacej lehoty dvakrát kratšia.
Rastislav Schlosár a Magdaléna Sulanová, zo strany ĽSNS, predložili obdobný návrh, ktorého cieľom je znemožniť prístup k umelému prerušeniu tehotenstva ženám zo zahraničia. V súvislosti so situáciou na Ukrajine a jej početným obetiam sexuálneho znásilnenia je tento návrh neakceptovateľný.
Zdroje:
https://www.bbc.com/news/world-europe-60891801
https://www.bbc.com/news/world-europe-61071243
