Praktika ženskej genitálnej mutilácie existuje už aspoň 5 000 rokov. Ako dôkaz slúžia múmie z dôb starovekého Egypta. Mnohokrát sa môžete stretnúť s termínom ženská obriezka, no ten je zavádzajúci. V skutočnosti existujú 4 typy genitálnej mutilácie na ženách.
Tie sú Typ I: klitoridektómia, II: excízia, III: infibulácia a IV: ostatné praktiky ako porezanie alebo prepichnutie. Typ III je najdrastickejší, ide o úplné zošitie odstránený vonkajších pohlavných orgánov, pričom nechajú otvorený len malý otvor.
Všetky typy predstavujú obrovský problém pre fyzické aj mentálne zdravie dievčat. Na zákrok sa v drvivej väčšine používa nôž alebo žiletka, ktorá je použitá viackrát a o dezinfekcii nemôže byť ani reč. Človek, ktorý tento rituál vykonáva je zväčša staršia žena zo spoločenstva. Okrem toho, že dané dievča prechádza silnou bolesťou a krvácaním, môže sa na ňu preniesť hepatitída alebo HIV. Niekedy sa krvácanie nepodarí zastaviť a napokon sa to končí smrťou. V dlhodobom hľadisku ide o sexuálnu dysfunkciu kvôli bolesti, či problémom pri pôrode z rovnakého dôvodu. Z psychologického hľadiska im hrozí šok a trauma s trvalými následkami, o ktorých však nemôžu otvorene rozprávať, pretože je táto téma v komunitách tabu.
Mutilácia ženských pohlavných orgánov je v niektorých spoločnostiach hlboko zakorenená. Tým pádom je pre jednu rodinu veľmi náročné vzdať sa daného rituálu aj napriek tomu, že ich vlastné presvedčenie s tým nie je v súlade. V mnoho prípadoch je mutilácia vykonávaná len ako podmienka pre uzatvorenie manželstva. Pri tejto situácii je tak cyklus neustále opakovaný. Okrem obáv o uzatvorení manželského zväzku sú dôvody pre pokračovanie tohto rituálu predstavy o tom, že takto bude žena čistejšia alebo mýty hovoriace, že klitoris je mužský pohlavný orgán a vekom bude rásť. Taktiež sa šíria fámy, že žene operácia pomáha dosiahnuť lepšiu plodnosť. Pre ženy v kmeňoch je jedna z najdôležitejších rolí v ich živote stať sa matkou. Mnoho ľudí si taktiež myslí, že sa jedná o náboženský rituál, no táto predstava je mylná. V Koráne sa nič podobné nespomína, dokonca Saudská Arábia tento akt vidí ako trestný čin a ani sa tam mutilácia vo veľkom nevyskytuje.
Sudán sa stal v roku 2020 zatiaľ poslednou africkou krajinou, kde sa zakázala ženská genitálna mutilácia. Výskyt tohto rituálu sa drasticky mení v závislosti od jednotlivého štátu. Máme k dispozícii dáta z 29 afrických krajín. Aspoň 200 miliónov dievčat a žien, ktoré sú momentálne nažive boli obeťami násilia genitálnej mutilácie. Ďalšie 3 milióny dievčat sú v ohrození každý rok. Najvyšší výskyt je v Somálsku, kde bol zákrok vykonaný na 98% žien medzi 15 a 49 rokmi života. Dokonca ide zväčša o zákrok tretieho typu. Naopak, najnižší výskyt v rovnakej vekovej kategórii je pripisovaných Ugande, s číslom 0.3%.
Tento rituál nie je problémom čisto len Afriky. Informácie existujú aj o krajinách Blízkeho Východu, východnej Európy, južnej Ameriky, Indii, Indonézie či napríklad Malajzie. Zväčša ide o regióny diaspóry, teda miesta kam emigrovali etnické skupiny.
24 z 29 krajín v Afrike s výskytom genitálnej mutilácie má proti tomuto zákroku legislatívu alebo nejakú formu dekrétu. Vidíme trend upadajúcej populárnosti, no legislatíva má často krátke ruky a je potrebná iná forma pomoci. Tá má formu edukácie v daných regiónoch a priamou spoluprácou s obeťami násilia. Ako príklad uvediem Tostan Program, ktorý dokázal zmeniť názor spolu 5 miliónov ľudí v 9 tisíc rôznych komunitách v 8 štátoch Afriky.
Ako je možné vidieť, kultúrne zvyky sa pomaly menia za pomoci, ktorá prichádza z rôznych skupín ľudí pri moci. Organizácia Spojených Národov požaduje koniec výkonu operácií vo všetkých oblastiach. Tento boj si pripomíname 6.februára, počas dňa Nulovej tolerancie pre ženskú genitálnu mutiláciu.
