Ženská národní rada bola vrcholná organizácia ženského emancipačného hnutia v Československu. Združovala pod sebou ženské spolky a koordinovala ich činnosť. Zakladateľkou bola česká politička a novinárka Františka Plamínková, ktorá bola aj jej predsedníčkou do ich rozpustenia v roku 1942. Cieľom ŽNR bolo zrovnoprávnenie žien a mužov v zamestnaní, ale aj spoločenskom živote. Snažila sa podieľať na budovaní štátu a zapojovať ženy do verejného života. Počas protektorátu bola činnosť ŽNR postupne obmedzovaná a jej členky prenasledované gestapom, perzekvované, zatykané a často aj popravované. ŽNR začala svoju aktivitu v roku 1923.
Politické zrovnoprávnenie žien a s tým súvisiace volebné právo, bolo ženám zaručené ústavou z roku 1920, na čom mal zásluhu prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý bol dlhoročný obhajca ženských práv. Československé ženy boli medzi prvými v Európe, ktoré všeobecné volebné právo získali.
„Žena budiž na roveň postavena muži kulturně, právně a politicky!“
Tomáš Garrigue Masaryk
Uviesť zrovnoprávnenie do bežného života bola už úlohou emancipačného ženského hnutia. Okrem zakladateľky Plamínkové bola členkou aj aktívna obhajkyňa ženských práv JUDr. Milada Horáková, ktorá bola kľúčovou osobnosťou ŽNR.
ŽNR patrila medzi prvé organizácie, ktoré sa hneď v roku 1939 prihlásili k manifestu Věrni zůstaneme a stáli pri založení ilegálnej odbojovej organizácie PVVZ (Petiční výbor Věrni zůstaneme – PVVZ bola protinacistická odbojová organizácia).
S nástupom okupácie boli mnohé členky ŽNR prenasledované buď z rasistických alebo politických dôvodov. Ocitli sa vo väzení a koncentračných táboroch, mnohé zomreli na popraviskách, niektorým sa podarilo emigrovať.
Počas protektorátu došlo k zákazu ich činnosti a v roku 1942 ku ich oficiálnemu rozpusteniu.
Pôsobenie ŽNR
Hlavnou oblasťou pôsobenia ŽNR bola osveta a rozširovanie informovanosti o politických právach medzi ženami a uvedenie teoretickej rovnoprávnosti do praxe. V roku 1920 bolo síce volebné právo žien ukotvené v ústave ČSR, ale to bohužiaľ nezaisťovalo rovnoprávnosť žien v bežnom živote. Preto bolo úsilie ŽNR a iných ženských spolkov v tomto období charakteristické snahou o napravenie tejto situácie a zavedenie rovnoprávnosti do praktického života.
Medzi ich najvýznamnejšie zásluhy patrí ich neustále pripomienkovanie zákonov s cieľom obhajovať práva žien. Snažili sa presadiť svoje návrhy do pripravovanej revízie jednotlivých častí občianskeho zákonníka, hlavne úpravu rodinného práva. S týmto účelom vznikol Výbor pre reformu rodinného práva, ktorého hlavnou konateľkou bola JUDr. Milada Horáková. Revízia rodinného práva sa kvôli ich pripomienkovaniu tiahla až do 30. rokov 20. storočia.
Ďalšie oblasti pôsobenia
· Upozorňovali na nepomer medzi platmi žien a mužov za tú istú prácu.
· Zaslúžili sa o reformu manželského práva z roku 1919, ktorý priniesol zásadné zmeny v uzatváraní a ukončovaní manželstva.
· Vydávali svoj vlastný časopis, Ženská rada a spravovali vlastnú knižnicu Ženská národná knižnica, kde zbierali materiály o ženách a ich činnostiach u nás a v zahraničí.
· Spolupracovali so zahraničnými ženskými spolkami, boli dokonca súčasťou Medzinárodnej ženskej rady (International Council of Women).
· Počas Druhej svetovej vojny vyvíjali radu aktivít proti Hitlerovi a nacistickému režimu.
Medzi ďalšie významné ženské hnutia a spolky v Československu patrili Americký klub dam (1865), Ženský výrobní spolek český (1871) a spolok Minerva (1890).
