Hoci nesie Kresťanskodemokratické hnutie titul najstaršej politickej strany od vzniku samostatného Slovenska, jeho správanie a vyjadrenia sa v poslednom období a najmä v predvolebnej horúčke začínajú vzdiaľovať od svojich kresťanských pilierov. V tomto článku sa pokúsime priblížiť prečo je to tak, a čo vlastne môžeme očakávať od tejto strany v spoločensko-morálnych otázkach.   

Neexistujúca hrozba

V nedávnej relácii Na telo sa predseda KDH, Milan Majerský, vyjadril o sexuálnej ideológii LGBTQIA+, že predstavuje pre Slovensku pliagu a priamu hrozbu. Dokonca porovnateľnú s korupciou, ktorá má za následok rozklad právneho štátu a miliónové škody. V prvom rade treba pripomenúť, že nazývať lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a ostatných queer ľudí pliagou krajiny a označovať ich ako nejakú chorobu pripomína výroky z tridsiatych rokov 20. storočia. LGBTQIA+ „ideólogia” a LGBTQIA+ ľudia sú to isté, a snaha pána Majerského ospravedlniť svoje výroky tým, že začne tvrdiť, že medzi týmito dvoma pojmami je rozdiel, je čistý nonsens. Úprimne, použili by predstavitelia KDH takúto nelogickú formuláciu aj v opačnom prípade? Ak by nejaký politik nazval nebodaj kresťanstvo pliagou, ale nemyslel by predsa ľudí, ale len samotné náboženstvo? Napokon, úprimnej sebareflexie a dôstojnému ospravedlneniu sme sa od KDH ani do dnešného dňa nedočkali, kedy mal predseda Majerský v nedávnej relácii TA3 nepochopiteľnú nutnosť vyjadriť tézu, že dopyt po zrovnoprávnení sexuálnej menšiny Slovensku popiera základné pravdy o človeku.   

Osobný život predsedu KDH ale taktiež úplne neodzrkadľuje princípy vzorového kresťanstva a pripomína skôr pokrytectvo. Na tému homosexuálnych manželstiev sa vyjadril pán predseda Majerský nasledovne: “Nemôžeme súhlasiť s registrovanými partnerstvami a ich ustanovením na úroveň manželstva muža a ženy. Manželstvo muža a ženy má výsadné postavenie v spoločnosti, lebo jeho predpokladom sú deti, teda prežitie národa.”
Inak povedané, ak heterosexuálny pár nechce alebo nemôže mať deti, tak už nie je dôležitý pre prežitie národa? Neexistujú žiadne dáta ani výskum, ktoré by naznačovali, že uzatvorené registrované partnerstvá medzi dvoma rovnakými pohlaviami dokážu rozvracať cudzie rodiny. Nehovoriac už o tom, že tento výrok ma mierny ľudácky nádych.
Tu sa nevedie diskusia o 73 pohlaviach alebo o nejakých “drag queens” v škôlkach, ako nám tu populisticky podsúvajú ostatní „národní” a  „konzervatívni” politici, ale o elementárnej humanistickej otázke, prečo si zaslúžia mať všetci občania v tejto republike rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na ich pozadie. Jeden z ústredných cieľov a motivácií LGBTQIA+ komunity na Slovensku spočíva v tom, že sa domáha zrovnoprávnenia homosexuálneho zväzku s heterosexuálnym, kedy by daný queer pár mal právo na požiadanie hypotéky, poskytnutie zdravotníckym informácií či dedenia. Akým spôsobom ohrozuje alebo obmedzuje “tradičnú” rodinu to, keď sexuálna menšina poukazuje na túto pretrvávajúcu nerovnosť? Najväčšími rozvracačmi tradičných rodín na Slovensku nie sú homosexuáli alebo iní členovia LGBTQIA+ komunity, ale alkohol, domáce násilie, nevera, drogy či iné spoločenské neduhy.  Prečo sa s takým nasadením nepredbiehajú politické a konzervatívne elity na čele s KDH, ktoré za svoju 30 ročnú existenciu mohlo presadiť radu opatrení ako bojovať proti týmto degeneratívnym rozvracačom? Toto sú tie črty hrdej kresťanskej strany?

Je na mieste sa slovenských kresťanskodemokratických taktiež spýtať, že ako obmedzí našu slobodu boj za rovnaké práva menšín a v čom to je škodlivá „ideólogia”, keď už aj v oveľa viac kresťansky založených krajinách (Španielsko alebo Rakúsko) sú homosexuálne manželstvá samozrejmosť. Prestali sa tam rodiť ľudia alebo skolabovala ich spoločnosť? Sotva. Dokonca aj v susednom a kultúrne veľmi blízkom Česku majú už viac než 18 rokov registrované partnerstvo. Nehovoriac o Nemecku, kde v posledných troch dekádach väčšinou vládli práve kresťanskí konzervatívci z CSU/CDU a nemali žiadnu potrebu sa vysporiadavať s nejakou pliagu a rozvratom štátu. 


Slovensko je, bohužiaľ, jedna z najhomofóbnejších krajín v Európskej Únii a okrem iného to dokazuje fakt, že minulý rok museli na túto nenávisť a strach doplatiť dokonca aj dvaja mladí ľudia vlastným životom. Podľa Eurobarometru si takmer 60 percent Slovákov myslí, že gayovia, lesby a bisexuáli by nemali mať rovnaké práva ako heterosexuálni ľudia. Táto menšina je čoraz viac vystavená útokom, a jej členovia nie sú nejakí bratislavskí povaľači, ako sa nám to snažia populisti podsúvať, ale aktívne pracujúca časť spoločnosti, do ktorej môžu patriť napríklad aj doktori, učitelia alebo psychológovia. Preto by malo byť v záujme nielen politikov, ale aj spoločnosti, aby boli pre týchto ľudí vytvorené adekvátne podmienky na život a tolerantný prístup, a nie terče nenávisti. Existujú aj preukázateľné prípady, kedy pochybili rôzni kňazi a predstavitelia cirkvi v súvislosti so sexuálnym zneužívaním detí a tým pošpinili svoje poslanie. Bolo by ale nesmierne krátkozraké degradovať celú cirkev spolu s jej kľúčovou rolou v budovaní európskych základov počas histórie, a hodnotiť ju výhradne na základe týchto individuálnych zlyhaní. Presne tak isto je nespravodlivé si dosadzovať za členov LGBTQIA+ komunity určitých jednotlivcov počas pochodov Pride s neprimeraným správaním. Škatulkovanie nie je cesta vzájomného dialógu a vedie iba k väčšej polarizácii ako aj nepochopeniu danej problematiky. Registrované partnerstvá, manželstva pre všetkých, adopcia detí pre homosexuálov, sexuálna výchova, tranzícia sú všetko odlišné komplexné témy, ktoré nie je jednoducho možné zastrešiť jedným pojmom a následne to takto populisticky predávať svojim voličom. Žiaľ, tento spôsob povrchného a primitívneho kampaňovania je jediná zbraň pre väčšinu politických subjektov s kresťanskými hodnotami. Je to lacný spôsob ako zaujať, a preto je veľmi zúfalé sledovať, že strana ako KDH sa rozhodla loviť vo vodách, v ktorých môže konkurovať Republike, SMERu alebo Sme Rodina a ich extrémistickej rétorike. 

Kresťanskí demokrati v otázke právneho štátu   

Najprv si pripomeňme stručné fakty o strane Sme Rodina. Je to tradičná politická sro-čka bez autentických hodnôt, fundovanejších odborníkov a morálnej integrity. Jej obsah stelesňuje Boris Kollár, plagiátor, ktorý pôsobil v podsvetí, má 12 žien, ponúkal sa maloletým, porušoval protipandemické opatrenia a do toho sa ešte priznal, že zbil svoju partnerku. Jeho strana je family biznis, postavený na rodinných kontaktoch s netransparentným pozadím a klientelistickým prístupom vo veciach verejných. Vo vyspelej krajine nemysliteľné, u nás, žiaľ, realita.
Obzvlášť znepokojujúca je činnosť Sme Rodina vo vzťahu k vrcholiacej očiste štátu, kedy sústavne sabotuje snahu oslabiť nadužívanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom a spochybňuje procesy zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Odkedy bol ich nominant SIS Vladimír Pčolinský v roku 2021 zadržaný (a dodnes trestne stíhaný na slobode), pochopili v centrále Sme Rodina, že ich pôsobenie na politickej scéne je o niečo labilnejšie a musia prísť s revanšom. Preto našli spojencov v radoch Smeru a Hlasu, v stranách, ktoré predstavujú existenčné riziko pre formát právneho štátu a spáchali nesmierne škody tomuto štátu. Boris Kollár našiel s týmito stranami spoločnú reč vo svojich motívoch – napríklad ochrániť našich ľudí. Boris Kollár a Robert Fico v tejto veci ťahajú za rovnaký koniec a otvorene rozprávajú o zmanipulovanej polícii, Čurillovskej mafii v NAKA a prenasledovaní opozície. Jediný optický rozdiel medzi týmito klanmi je vnímanie ruskej invázie na Ukrajine, kde je Sme Rodina pomerne zreteľne zorientovaná v porovnaní so svojimi cynickými spojencami polemizujúcich o masovom vyvraždovaní susedného národa. Uprostred tohto celého sa dokáže vyjadriť predseda KDH, že Sme Rodina je pre nich lepší partner ako Progresívne Slovensko. V poriadku, nemusia sa s nimi zhodnúť na niektorých pohľadoch v otázke LGBTQIA+, sociálnej oblasti a hospodárskych témach – je to ich právo. Koniec koncov, deklaruje samotný predseda Majerský, že jeho strana ponúka konštruktívne riešenia v oblasti zdravotníctva, ekonomiky a školstva. Ale ako ich chce vlastne presadzovať s populisticko-mafiánskou stranou akou je Sme Rodina? Neboli mimochodom v minulosti jej najbližší zahraniční partneri AfD (Alternatíva pre Nemecko), strana Marine Le Penovej Rassemblement national a talianska Lega per Salvini Premier. Zahraničné partnerstvo Borisa Kollára je taktiež dôkazom, že Sme Rodina vôbec nemá nič spoločné s vyznávaním kresťanských hodnôt a ani záujmom ochrániť právny štát. Skutočne sa mieni KDH izolovať od svojich potenciálnych partnerov z Progresívneho Slovensko, ktorí sú nielen euroatlanticky orientovaní, no najmä majú transparentné pozadie a disponujú obsiahlym programom (ku ktorému môžu byť aj početné objektívne výhrady) na rozdiel od Sme Rodina, ktorá mimochodom stála za každým návrhom Igora Matoviča a jeho neadresným rozdávaním verejných financií. V čom konkrétne si má predstaviť volič KDH, že majú spolu prienik? 

Ťažko uveriteľné sa môžu zdať aj ich činy smerujúce k znižovaniu štátneho dlhu. Hlavne potom, čo sme boli svedkami atómoviek a rôznych kotrmelcov od Sme Rodina a to aj v sociálnej oblasti – napríklad zrušením obedov zadarmo a opätovným znovuzavedením či výstavbou namiesto 25 000 bytov ročne žiaden byt za 3 roky vládnutia. Nehovoriac už o pošliapananí akejkoľvek legislatívnej kultúry počas realizovania 200 € rodičovského bonusu pre deti. Ak sa KDH stotožňuje s charakterom strany Sme Rodina alebo v krajnom prípade dopustí tolerovať ich kroky v budúcej vláde, za budúci stav právneho štátu budú musieť niesť aj oni nespochybniteľný podiel zodpovednosti a dejiny si ich aj tak môžu zapamätať.

Problémy alternatívcov   

Predvolebná kampaň sa pred predčasnými voľbami opäť strháva nesprávnym smerom. Hrozba LGBTQIA+, medvede, migranti či minulosť Borisa Kollára sú opäť témy, ktoré rezonujú z úst populistických politikov, hoci v bežnom živote majú Slováci a Slovenky úplne iné problémy. Nenechajme, aby tieto výkriky do prázdna prekryli skutočné výzvy v školstve, v zdravotníctve, v justícii a v ostatných oblastiach, ktoré by mali manažovať svedomití jednotlivci s obsahom a nie teatrálnou formou vystupovania. Pre široký záujem spoločnosti je esenciálne, aby „demokratické” strany našli spoločnú reč a navzájom sa nevyhraňovali voči sebe za predpokladu, že chceme žiť v štáte, kde bude fungovať spravodlivosť na všetkých úrovniach. Tým, že sa KDH takto razantne dištancuje od Progresívneho Slovenska najmä kvôli registrovaným partnerstvám neriskujú kresťanskí demokrati len pokrivenú reputáciu, ale aj perspektívnu šancu sa konečne vysporiadať so svojou vlastnou minulosťou, a tým sa zároveň posunúť dopredu. Do budúcnosti.


fb-share-icon

Napísal

Občiansko-demokratická mládež

Občiansko-demokratická mládež