K tomuto článku ma inšpiroval nasledujúci Instagramový príspevok zo 14.9.2022 od Stojata voda 2.2:
„Nová morská panna je černoška. Dostala za to pekne veľa hejtu. Pred časom čierni hobbiti tiež. Čo je k*rva na tom také hrozné, že černoch hrá vo filme. Hocikoho? Je to horšie ako modrooký Ježiš, biely ako stena s europoidnými črtami?
Nie.
Je zlé, že sa USA vyrovnáva so svojou rasistickou minulosťou, kedy černochov hrali bieli herci namaľovaní krémom na boty?
Vôbec.
Je zlé, že ľudia s hocijakou farbou pleti alebo sexualitou dostávajú rovnaké pracovné príležitosti, ktorým za vyše sto rokov kinematografie dominovali bieli heteráci?
Je to absolútne nepodstatné.
Ak som režisér a mojou víziou bude snehulienka čierna jak uhlie, je to moja vízia.
Rovnako tak, ako bola vízia hocijakého talianskeho umelca vyobraziť bieleho, modro-okého Ježiša Krista, ktorý ak existoval, tak pravdepodohne vyzeral ako brat Usámu Bin Ládina.
Podstatné je, že tí, ktorým to vadí, nie sú vporiadku.
A práve s takýmito ľuďmi by si mala spoločnosť už konečne poradiť.“
Som bojovník za sociálnu spravodlivosť, anglicky “social justice warrior” a.k.a. SJW. Môže ním vlastne niekto nebyť? Vnímanie sociálnych krívd je súčasťou modernej demokratickej spoločnosti. Označenie SJW sa, ale často používa s negatívnym podtónom ako nadávka. V nasledujúcom texte by som chcel poskytnúť moje vysvetlenie prečo k tomu došlo a čo to znamená, keď ľudia o niekom hovoria ako o SJW a myslia to v zlom. S tým priamo súvisí aj fenomén Cancel culture o ktorom tiež bude reč. Mimochodom aj ja medzi týchto SJW ľudí patrím. Byť SJW a zároveň hovoriť o SJW negatívne? To znie ako nezmysel, ibažeby…
Termín SJW je úzko spojený so sociálnymi sieťami, s virtuálnym prostredím. Tam vznikol a je to najmä preto, že hlavný nástroj SJW je vyvíjanie tlaku cez tieto siete. Vyvíjanie tlaku na nápravu nejakej sociálnej nezrovnalosti, krivde, priestupkom alebo aj zločinom.
Keď hovorím o zločinoch, mám na mysli najmä kauzy sexuálneho zneužívania a obťažovanie a to najmä vo filmovom, televíznom biznise alebo v športe. Samozrejme kauzy mohli vyplávať aj v akejkoľvek inej oblasti, ale menované oblasti zažili najviac mediálne známe kauzy (napríklad neskoršie kauzy #MeToo). Vďaka mediálnym vlnám, ktoré tieto kauzy spôsobili a úsilí SJW tieto vlny zväčšiť, sa prihlásilo mnoho obetí, ktoré dovtedy nemali odvahu alebo jednoducho nechceli s tým vyjsť na verejnosť. A to je dobre. Je to výsledok dobrej práce SJW ľudí. Avšak s tým prišli aj prípady, kedy rozzúrený virtuálny dav SJW poškodil nevinných. V tomto dave nie sú všetci SJW, ale patrí do neho len jedna podskupina SJW. Tvoria ho len tí SJW, ktorí v rámci mediálnej horúčky nabrali dojem, že majú patent na pravdu, že neexistuje prezumpcia neviny a, že vedia na základe akýchkoľvek náznakov určiť, kto je sexuálny násilník a kto nie.
Ako to funguje? V rámci nejakej kauzy môžu nabrať odvahu opísať svoje skúsenosti rôzne osoby. Aj také, ktoré sú s niekým v konflikte, alebo ktorým sa tiež mohla stať nepríjemná udalosť. Ako príklad uvediem sexuálnu tématiku. Nie všetko je však sexuálne zneužívanie a obťažovanie. Nie všetko obťažovanie je rovnako závažné a opakujúce sa. No určitej skupine SJW stačí náznak, aby začali silno útočiť na údajného vinníka a spravili z neho toho najhoršieho mizogýna. Či už tento údajný vinník je mediálne známy alebo nie. Šírenie rôznych nenávistných správ s tým, že daná osoba je vinná zo sexuálneho obťažovania má svoje následky, aj keď sú to len tvrdenia na internete. Rovnako to môže byť o rasizme alebo kultúre a podobne. Po obrovských kauzách sú zamestnávatelia opatrní a tak môže takýto človek prísť o zamestnanie aj reputáciu, kvôli tomu, že bol vyhodený – len pre istotu, veď čo keby to nakoniec bola pravda. Tiež to môže vplývať aj na známych. Najmä tých, ktorí sú SJW. A tu vznikol termín Cancel culture. Tento termín referuje k preventívnym opatreniam tohto rázu. Ak je niekto podozrivý, alebo obhajuje niekoho, kto je podozrivý zo sexuálneho obťažovania, nekorektného vyjadrovania sa o rasách, kultúre, sexualite a rode, tak je lepšie sa ho zbaviť. A treba spraviť všetko preto, aby producenti mediálneho obsahu neboli z tohto obvinení, lebo inak hrozí danému človeku, producentovi, autorovi, televízii,… Cancel, teda jeho/ jej/ ich zrušenie. “Zrušenie” lynčom cez sociálne siete. Tieto lynče sú jeden z dôvodov prečo označenie SJW nabralo aj negatívny význam.
Druhý dôvod siaha nad rámec individuálov do oveľa širšieho spoločenského kontextu, čo naznačuje slovo “culture” vo výraze Cancel culture. Keď nehovorím o zločinoch individuálov, ale o tých legálne menej, alebo vôbec závažných udalostiach, hovorím hlavne o mediálnom obsahu. A to konkrétne o znázorňovaní kultúry, rasy, sexuality, rodu a rôznych minorít.
Aký vplyv na mediálny obsah a ich kvalitu má Cancel culture? Veľké kauzy vzbudili v SJW dojem, že internetový nátlak funguje. A on naozaj funguje. Avšak, niektorí SJW si začali navyše myslieť, že treba napraviť sociálne krivdy aj retrospektívne, teda spätne. Takto podskupina SJW dovŕšila tvorbu fenoménu, ktorému dnes hovoríme Cancel kultúra. Stredovekí rytieri dnes musia byť aj černosi, lebo vtedy dôsledkom rasizmu, utláčania a zotročovania čiernych tomu tak nebolo. Súhlasím, dnes by jednoznačne nemal byť problém, keď by si nebieli ľudia obliekli rytierske brnenie na rôznych kultúrnych udalostiach. Na druhej strane, zobrazovať takúto diverzitu v TV pri historických show je nesprávne. Prečo? Pretože je to fakticky nesprávne, nezhoduje sa to s realitou tej doby, rovnako ako sa s dnešnou realitou nezhoduje rasová diskriminácia. Kvôli tomu, že obrovské množstvo svetovej populárnej kultúry je práve z Európy a Ameriky, kde dominovali belosi a teda aj bieli autori a ich diela a produkcia obsahuje mnoho diskriminácie nebielych. To však neznamená, že by sme to všetko mali prepísať. Prečo by mala existovať čierna malá morská víla? Aby sme ukázali, akí sme dnes korektní? Niečo tým akože odčiníme keď budeme robiť prerábky filmov? Prepíšeme tým históriu? “Pamätaj!” – to je heslo histórie, a za mňa je najlepšie akúkoľvek krutú alebo láskavú históriu nechať takou, akou aj bola. Preto mi príde čierna morská panna divná a nevidím tam ten zmysel, ktorý producenti (alebo osoby za touto myšlienkou) mali. Ale je to len jeden prvok filmu a celkovo tento film môže byť lepší ako originál.
Ak niekto chce produkovať obsah podľa súčasnej reality, nech neprepisuje staré krivdy, ale nech tvorí nový obsah, ktorý im bude zodpovedať. Zoberme si ako príklad Star Wars, pretože znázorňuje vesmír plný rás a diverzity. A taký bol stvorený a mienený. Rovnako ako sa mi nepáči čierna Ariel malá morská víla by sa mi nepáčil aj oranžový Joda, alebo biely Mace Windu. V pôvodnej trilógii prevažovali belošskí herci. Bolo to v dobe, kedy dostávali viac hereckých príležitostí. Je to spojené s diskrimináciou v spoločnosti tej doby. No to, že tento vesmír bol stvorený vtedy a na pomery vtedajšieho sveta treba prijať, lebo je to historický fakt. Mám dojem, že veľkí producenti majú nakúpených kopu licencií na kopu zaužívaných značiek, hrdinov a príbehov a chcú profitovať z ich popularity. Preto chcú natáčať pokračovania, ale zároveň to podriaďujú Cancel culture a tým to celé ruinujú, lebo Cancel culture ignoruje ich históriu a vývoj. Vysporiadame sa s ním tak, že ho prepíšeme? Nie. Vysporiadame sa s tým tak, že v ďalších dieloch budeme sledovať iné príbehy z tohto širokého a rôznorodého univerza? Áno.
Bohužiaľ rôznorodosť, ani korektnosť ako taká sama o sebe nestačí. Vytvoriť kvalitné originálne diela vyžaduje mnoho úsilia. V histórii je veľa majstrov pera, ktorí však boli jednoznačne rasisti a rozhodne neboli feministi. Napriek tomu vyprodukovali diela, ktoré poznáme z kníh alebo ich na obrazovkách v rôznych adaptáciách vidíme dodnes. Z rasistických spisovateľov to je napríklad Charles Dickens (napísal Olivera Twista), Howard Phillips Lovecraft (napísal nespočetne veľa krátkych aj dlhších diel, ktoré filmári zbožňujú dodnes, napr. Tieň nad Innsmouthom a Volanie Ctulhuho). A slávnych, obľúbených filmov, ktoré sú vyslovene sexistické a misogynistické je plno všade kde sa pozriem, napríklad slávna séria Jamesa Bonda, alebo legendárny Krstný otec (a takpovediac všetky mafiánske filmové klasiky), muzikál Pomáda a My Fair Lady, Vertigo, všetky staré westerny, nesmrteľný seriál M*A*S*H, Indiana Jones, alebo aj novší film Vlk z Wall Street. Skúste si dnes znova pozrieť sériu filmov Policajná akadémia. A čo herci? Každý pozná skvelého Mela Gibsona zo Smrtonosnej zbrane. Obľúbený herec celej generácie X. Nuž tento skvelý herec je totálny sexista a rasista, bang! Ďalej Charlie Sheen z Dva a pol chlapa, seriál, ktorý vidím v Slovenských televíziách asi vyše 10 rokov, je tiež pekný vtáčik (rozumej 2x odsúdený za domáce násilie, mnoho obvinení zo sexuálneho násilia a rastický tweet na záver). Tiež ten seriál zbožňujem, Charlie ho hrá perfektne. Až sa vraví, že je preto, lebo to nemusí hrať, čo je naozaj tragikomické.
Nedávno vyšiel seriál She-Hulk, teda vo striktnom preklade Ona-Hulk alebo Tá Hulk. To je bohužiaľ zase príklad toho, kedy vznikne seriál, kričiaci všetkými jeho stránkami, že ide len o to, aby sa vyrovnalo nejaké historické skóre zápasu muži-ženy. Ide o to byť korektný voči feministickému hnutiu. V popredí je idea silnej ženy. To je úplne v poriadku. Avšak zlyháva vyobrazenie idei silnej ženy. Autori túto ideu tak zdôrazňovali až je zosmiešnená. Verím, že autori nie sú ani rasisti, ani sexisti alebo mizogýni. No to nestačí. Tomuto seriálu unikla duša, pozadie a kontext, ktoré by ju tvorili. Možno sa zamyslieť, že tým koniec koncov ani neslúži feministickým hodnotám, ale to ostalo len pri snahe si zaškrtnúť všetky pomyselné body na zozname “korektnosť voči feminizmu”. Je to príklad nízkej kvality.
Ľudia si to všímajú a je to vidieť. Stačí sa pozrieť na užívateľské hodnotenia. Neverím, že by ľuďom vadila akási korektnosť, diverzita alebo idea silnej ženy. Vadí im proste zle napísaný scenár, zlé stvárnenie, zlé obsadenie alebo silenie jednej idey na úkor všetkého ostatného. Dobré príklady zlého scenára a silenia sú ešte napríklad seriály Pán prsteňov: Prstene moci a Zaklínač: Pokrvné puto. Pre hlučnú podskupinu SJW je, ale akékoľvek zdôraznenie sociálnej spravodlivosti sväté a nehľadia na kvalitu. Preto SJW vedia v komentároch nadávať ostatným ľuďom aj za oprávnenú kritiku. “Nepáči sa ti tento seriál so super silnou hrdinkou? Si sexista! Si za patriarchát! Nie si v poriadku a práve s takými ľuďmi ako ty by si mala spoločnosť už konečne poradiť.” Pritom aj v sexistickej a rasistickej bielej historickej Európe a USA 20. storočia nájdeme kopu hrdiniek, silných žien, ktoré sú pútavé a obľúbené, pritom vtedy o SJW nebolo ani chýru, ani slychu. Boli jednoducho dobre napísané.
Ako dobré príklady uvádzam Mlčanie jahniat – Clarice Starling, Votrelec – Ellen Louise Ripley, Terminátor 1 a 2 – Sarah Connor, Akty X – Dana Scully, Kill Bill – Beatrix Kiddo, Princezna Mononoke, Star Wars pôvodná trilógia – Leia Organa, Matrix – Trinity, Telma a Luise, Foxy Brown, Podnikavé dievča – Tess McGillová, Fargo – Marge Gundersonová. A za popularitu nevďačia pohlaviu hlavnej postavy, ale dobrým výkonom scenáristov, hercov, producentov a režisérov. Star Wars bez Lei alebo Matrix bez Trinity by som si nevedel predstaviť. Chcem vidieť vo filmoch silné ženy rovnako ako silných mužov. A aj slabých mužov a ženy. Som za, aby boli viac obsadzovaní do hlavných rôl. No nech majú tieto postavy zmysel a obsah a nie sú tam len preto, aby sa splnila nejaká požiadavka spoločenskej skupiny.
Niekde došlo k akejsi podivuhodnej chybe, akoby producenti všetko svoje úsilie nasmerovali na uspokojovanie spomínanej skupiny SJW. Nastala vláda strachu z odchýlenia sa od korektnosti a následného trestu. Tlak cez sociálne siete je to, čo v súčasnosti získava alebo odrádza sledovateľov filmov a seriálov. Preto sa ich producenti tak boja. Preto robia všetko pre korektnosť. Korektnosť rešpektu všetkých aspektov diverzity (rasy, kultúry, náboženstva, pohlavia, sexuality, rodu,…). Dlhodobí fanúšikovia rôznych ikonických sérií boli neraz z veľkých produkcii sklamaní práve z týchto dôvodov. Aj náhodní konzumenti toho už majú dosť. Nastala kultúra CANCEL. A zo SJW sa stala nadávka.
