Primátor Kolína nad Rýnom
Konrad Adenauer sa narodil 5. januára 1876 v Kolíne nad Rýnom. V tom čase existovalo zjednotené Nemecké cisárstvo iba päť rokov a jeho kancelárom bol „železný kancelár“ Otto von Bismarck. Hoci bolo zjednotené Nemecko silným hráčom na európskom poli, sužovali ho viaceré vnútorné problémy. V roku 1895 bol Adenauer prijatý na štúdium práva na univerzite vo Freiburgu. V štúdiách neskôr pokračoval na univerzitách v Mníchove a Bonne.
V roku 1917 bol štyridsaťjedenročný Adenauer zvolený za primátora Kolína nad Rýnom. Primátorom jedného z najväčších nemeckých miest bol dlhých 16 rokov. Výrazne sa mu podarilo pričiniť o jeho hospodársky a spoločenský rozvoj počas turbulentnej doby Weimarskej republiky. Viaceré úspešné projekty, ako napríklad založenie Kolínskej univerzity v roku 1919, vybudovanie prístavu na Rýne a výstavba sociálnych bytov, športových areálov či diaľnice do Bonnu, mu vyniesli renomé modernizátora. O úrad primátora ho pripravili až nacisti, ktorí sa dostali k moci v roku 1933. Adenauer bol počas nasledujúcich rokov nacistami prenasledovaný, čo vyústilo v jeho zatknutie a uväznenie v roku 1944.
Neskôr sa stal znova primátorom vojnou zničeného Kolína, no v roku 1945 ho z tejto pozície odvolali predstavitelia Britskej okupačnej zóny. V tom čase mal Adenauer už 69 rokov, no odchod do dôchodku a stiahnutie sa z verejného života preňho neprichádzali v úvahu. V roku 1945 sa Adenauerova politická kariéra nekončila, ale práve začínala. Ak by sa predsa len z nejakého dôvodu rozhodol pre odchod z politiky, Nemecko a Európa by prišli o jedného zo svojich najväčších štátnikov.
Osemdesiatnik v kresle západonemeckého kancelára
Konrad Adenauer stál za zrodom nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU – Christlich Demokratische Union Deutschlands) a v roku 1946 sa stal jej predsedom v Britskej zóne. Hoci mal v minulosti blízko ku katolíckej strane Zentrum, z novozaloženej CDU chcel urobiť stranu, ktorá by zastupovala čo najširšiu voličskú základňu. CDU bola už od svojho počiatku stranou so širokou podporou, ktorú podporovali konzervatívni aj liberálni voliči z rôznych spoločenských vrstiev. Navyše, Adenauerovi sa v rámci strany a jej štruktúr podarilo zjednotiť nemeckých katolíkov a protestantov.
CDU sa v prvých rokoch svojej existencie definovala ako stredopravá strana, ktorej širokú voličskú základňu spájal silný antikomunizmus a strach z rozširovania sovietskej sféry vplyvu ďalej na západ. Antikomunizmus a silný odpor voči socializmu bol jednotiacim prvkom v CDU, ktorá mala širokú členskú základňu – od kresťanských sociálnych demokratov až po liberálov z veľkých miest. V roku 1949 sa konali prvé parlamentné voľby v Nemeckej spolkovej republike (NSR) a CDU v koalícii s CSU (Kresťanskosociálna únia v Bavorsku – Christlich-Soziale Union in Bayern) zvíťazila zo ziskom 31%. Jej najväčší konkurent, Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD – Sozialdemokratische Partei Deutschlands), bola donútená ísť do opozície, v ktorej ostala až do roku 1966.
Sedemdesiattriročný Adenauer sa stal v roku 1949 prvým povojnovým kancelárom NSR. Volebné víťazstvo sa mu podarilo zopakovať aj v rokoch 1953, 1957 (so ziskom viac ako 50% hlasov) a 1961. Kancelárom bol dlhých štrnásť rokov až do roku 1963, keď bol vo veku 87 rokov donútený odstúpiť vlastnou stranou. Napriek tomu sa aj o dva roky neskôr, ako deväťdesiatjedenročný, zúčastňoval predvolebnej kampane, ako predseda CDU.
Nemecký hospodársky zázrak
Ihneď po svojom zvolení za kancelára NSR v roku 1949 čelil Adenauer viacerým vnútroštátnym problémom. Nemecké mestá boli po skončení Druhej svetovej vojny zničené a milióny ľudí sa ocitli bez domova. Navyše, do krajiny prúdili utečenci zo susedných krajín, ako napríklad etnickí Nemci z Československa či Poľska.
Ihneď po nástupe do funkcie mal Adenauer za cieľ naštartovať nemecké hospodárstvo a vojnou zničený priemysel. Odmietal však štátne zásahy do ekonomiky či centrálne plánovanie, ktoré propagovala SPD. Adenauer naopak razil cestu ekonomického liberalizmu v rámci právneho štátu a vlády zákona.
„Nemecký hospodársky zázrak“ (Wirtschaftswunder) naštartovala úspešná menová reforma a odstránenie cenových stropov v roku 1948. Zvýšený export do zahraničia a obnova ťažkého priemyslu mali za následok výrazný pokles nezamestnanosti – kým v roku 1950 dosahovala v NSR nezamestnanosť 10,4% , v roku 1957 klesla iba na 3,5%. Za menovou reformou a následným rekordným rastom nemeckej ekonomiky stál hlavne minister hospodárstva Ludwig Erhard, ktorý sa stal v roku 1963 nástupcom Adenauera v kresle kancelára.
Vízia zjednotenej Európy
Adenauer zažil na vlastnej koži dve zničujúce svetové vojny a totalitný nacistický režim. Chápal preto, že zárukou zamedzenia ďalších vojen a udržania trvalého mieru v Európe je jedine medzinárodná spolupráca. Jeho snahou bolo čo najskôr začleniť Nemeckú spolkovú republiku do západných hospodárskych a politických štruktúr, aby sa nezopakoval scenár vývoja po Prvej svetovej vojne. Už v apríli 1951 bola NSR signatárom Parížskej zmluvy, spolu s Francúzskom, Belgickom, Luxemburskom, Holandskom a Talianskom. Podpísaním Parížskej zmluvy vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Išlo o integračné zoskupenie, ktorého cieľom bolo vytvoriť spoločný európsky trh pre uhlie a oceľ a tým pádom zamedziť ďalšej zničujúcej vojne. Práve toto zoskupenie stálo na začiatku zrodu modernej Európskej únie.
Nemecká spolková republika pokračovala v európskej integrácii rýchlym tempom – v roku 1951 sa stala členom Rady Európy a o štyri roky neskôr aj členom NATO. Iba desať rokov po bezpodmienečnej kapitulácii v Druhej svetovej vojne sa z Nemecka stal demokratický štát plne integrovaný v západných a transatlantických štruktúrach. Veľkú zásluhu mal na tom práve Adenauer a jeho vízia nadnárodnej európskej spolupráce a integrácie.
V zahraničnej politike bola pre Adenauera dôležitá orientácia na Západ a partnerstvo s Francúzskom a Spojenými štátmi. Hoci nepriateľstvo Nemecka a Francúzska trvalo desaťročia a bolo prehĺbené dvomi zničujúcimi svetovými vojnami, Adenauerovi sa podaril reštart ich vzájomných vzťahov. Nemecko-francúzsky tandem sa tak stal kľúčom pre obnovu povojnovej Európy a pre vzájomnú hospodársku a politickú spoluprácu.
Adenauerove politické dedičstvo
Pôsobenie Konrada Adenauera v kresle západonemeckého kancelára asi najlepšie charakterizujú slová francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla z roku 1965. „Najskôr znova získal pre Nemecko rešpekt, u nás vo Francúzsku a na celom svete. Pričinil sa o to, aby sa stalo členom NATO. Dosiahol, že Nemecko získalo opäť svoje uhlie a svoju oceľ. Dosiahol, že Nemecko získalo svoju armádu. Docielil podpísanie Rímskych zmlúv. Dostal všetko, čo len bolo možné. Ale okrem toho poznal aj svoje hranice.“
Vo februári 1967 mal Adenauer prejav v madridskom Ateneu, kde zdôrazňoval nevyhnutnosť európskej spolupráce. Bolo to jeho posledné verejné vystúpenie, keďže zomrel 19. apríla vo veku úctyhodných 91 rokov. Na jeho pohrebe v Kolínskom dóme sa zišli hlavy štátov z celého sveta, aby vzdali poslednú poctu tomuto veľkému štátnikovi. Štátnikovi, ktorý v roku 1949 prevzal morálne zdecimované a vojnou zničené Nemecko na kolenách, aby ho za 14 rokov pretransformoval v plne demokratický a prosperujúci štát. Jeho vízia zjednotenej Európy nakoniec vyústila vo vznik Európskej únie, ako ju poznáme dnes, spolu so všetkými výhodami, ktoré nám prináša.
Zdroje:
- Britannica. Konrad Adenauer, https://www.britannica.com/biography/Konrad-Adenauer
- Euractiv Slovensko, Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), https://www.europskaunia.sk/europske-spolocenstvo-uhlia-a-ocele-esuo
- Európska únia, Konrad Adenauer: pragmatický demokrat a neúnavný zástanca zjednotenia, https://european-union.europa.eu/principles-countries-history/history-eu/eu-pioneers/konrad-adenauer_sk
- Knowles, Chris, Germany 1945-1949: a case study in post-conflict reconstruction, (29. január 2014), https://www.historyandpolicy.org/policy-papers/papers/germany-1945-1949-a-case-study-in-post-conflict-reconstruction
- Nadácia Konrada Adenauera – Zastúpenie na Slovensku, O Konradovi Adenauerovi, https://www.kas.de/sk/web/slowakei/o-konradovi-adenauerovi
- Schwarz, Hans-Peter, (2014), Konrad Adenauer, OZ Hlbiny, ISBN: 9788097098674
- The Federal Chancellor, Konrad Adenauer (1949-1963), https://www.bundeskanzler.de/bk-en/chancellery/federal-chancellors-since-1949/konrad-adenauer
