• Sľubný ekonomický rast zo začiatku milénia sa spomalil a Slovensko prestalo ekonomicky dobiehať krajiny západnej Európy.
  • Slovensko začali postupne predbiehať aj ostatné postkomunistické krajiny bývalého východného bloku.
  • Slovensko zaostáva hlavne v kvalite zdravotnej starostlivosti, základnom školstve a zamestnanosti na trhu práce. Ďalšími rizikami pre slovenskú ekonomiku sú aj dlhodobo neudržateľné verejné financie, energetická kríza a vysoká inflácia.

Slovenská ekonomika si prešla počas tridsiatich rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky pozoruhodným vývojom. Jej počiatočné smerovanie a možnosti však zásadne ovplyvnilo štyridsať rokov komunistickej vlády a centrálne riadeného hospodárstva s absenciou mechanizmov voľného trhu. Hoci malo Československo v roku 1948 vyššie HDP na obyvateľa ako susedné Rakúsko a iba o trochu nižšie ako Nemecko či Fínsko, štyridsať rokov komunizmu spôsobilo výrazné zaostávanie za Západom. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 nasledovalo obdobie spoločensky, ale aj ekonomicky búrlivých deväťdesiatych rokov. Na konci deväťdesiatych rokov bolo Slovensko krajinou s vysokým štátnym dlhom, neudržateľnými verejnými financiami a kolabujúcim bankovým systémom. Ekonomika stagnovala a vstup do Európskej únie sa zdal v nedohľadne.

Po roku 1998 však nasledovalo obdobie ozdravenia verejných financií a ekonomických reforiem. Ekonomické reformy v oblasti dôchodkového či daňového systému, spolu so zavedením revolučnej rovnej dane (teda jednotnej daňovej sadzby vo výške 19%) naštartovali slovenskú ekonomiku. To vynieslo Slovensku prezývku „tatranský tiger“ a krajina bola v roku 2004 vyhlásená Svetovou bankou za najreformnejšiu krajinu na svete. Slovensko v tom čase tiež patrilo k popredným 20 svetovým ekonomikám s najlepším podnikateľským prostredím. Počas nasledujúcich rokov sa však počiatočný sľubný ekonomický rast spomalil a Slovensko prestalo ekonomicky dobiehať krajiny západnej Európy.

Nižšiu paritu kúpnej sily ako Slovensko malo spomedzi 11 členských krajín Európskej únie z bývalého východného bloku iba Bulharsko.

Navyše, Slovensko začali postupne  predbiehať aj ostatné postkomunistické krajiny bývalého východného bloku. Hoci má Slovensko podľa údajov Svetovej banky z roku 2021 piate najvyššie HDP na obyvateľa (za Českom, Slovinskom, Litvou a Estónskom) z jedenástich postkomunistických členov Európskej únie, čísla merajúce ekonomickú výkonnosť sú pre Slovensko oveľa viac alarmujúce. Ekonomická výkonnosť krajiny je v štatistikách Svetovej banky meraná paritou kúpnej sily (angl. purchasing power parity). Parita kúpnej sily umožňuje porovnávať životnú úroveň v rôznych krajinách pomocou množstva tovarov a služieb, ktoré si môžu zamestnanci zo svojej mzdy kúpiť. V roku 2012 mali podľa danej metodiky vyššiu životnú úroveň ako Slováci spomedzi 11 krajín iba Česi a Slovinci. O 9 rokov neskôr sa Slovensko ocitlo na predposlednom desiatom mieste, za krajinami, ako Rumunsko alebo Chorvátsko. Nižšiu paritu kúpnej sily spomedzi 11 členských krajín Európskej únie z bývalého východného bloku malo iba Bulharsko. Slovenská ekonomika prestala postupne dobiehať krajiny západnej Európy a povestné nožnice nerovnosti medzi nami sa ešte viac roztvorili. Slovensko rovnako začalo hospodársky zaostávať aj za Českom – v roku 2012 sme dosahovali 92% ekonomickej úrovne nášho suseda, no v roku 2021 to bolo už iba 74,5%.

Visegrad 4

Hoci je rast HDP stále jedným z najdôležitejších faktorov pre materiálny aj nemateriálny progres krajiny, kvalita života obyvateľov je závislá aj od iných komplexnejších parametrov. Pri meraní kvality života sa preto zohľadňujú nielen materiálne (príjmy, dostupnosť bývania), ale rovnako aj nemateriálne (zdravie, školstvo, občianska angažovanosť) aspekty života. V dnešnej digitálnej a technologickej dobe je rovnako dôležité aj  smerovanie k „modernej ekonomike“,  založenej na vedomostiach a produkcii tovarov s vysokou pridanou hodnotou. V tejto oblasti má Slovensko  stále priestor na progres. V oblastiach, ako kvalita podnikateľského prostredia, inovačný výskum, školstvo a veda, Slovensko stále zaostáva za vyspelými krajinami Európskej únie.

K naštartovaniu ekonomiky je preto potrebné zmeniť model ekonomického rastu a sústrediť sa viac na modernú ekonomiku založenú na digitalizácii a inováciách.

Slovenská ekonomika stojí na začiatku roka 2023 pred viacerými neľahkými výzvami. Definovanie ekonomických oblastí, v ktorých Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami OECD či EÚ, je preto pre ďalší ekonomický rast kľúčové. Na základe medzinárodných testovaní pod hlavičkou organizácií ako OECD, Svetová banka či Európska únia zaostáva Slovensko hlavne v kvalite zdravotnej starostlivosti, základnom školstve a zamestnanosti na trhu práce. Ďalšími rizikami pre slovenskú ekonomiku sú podľa Národnej banky Slovenska aj dlhodobo neudržateľné verejné financie, energetická kríza a vysoká inflácia.

Skypark v Bratislave

Slovensko prestalo dobiehať ekonomickú úroveň priemeru Európskej únie a navyše stojí aj pred pascou stredného príjmu. Týmto spojením sa zvykne označovať jav, keď sa krajine podarí dosiahnuť istú ekonomickú úroveň, no ďalší ekonomický progres a dobiehanie vyspelejších ekonomík sa spomalí. K naštartovaniu ekonomiky je preto potrebné zmeniť model ekonomického rastu a sústrediť sa viac na modernú ekonomiku založenú na digitalizácii a inováciách. Vyššiu efektivitu  a ekonomický rast prinesie inovačné hospodárstvo so zameraním na oblasti priemyslu 5.0, vedu a výskum, moderné informačné technológie a digitalizáciu. Štrukturálne reformy vo viacerých oblastiach hospodárstva sú preto nevyhnutným predpokladom naštartovania rastu slovenskej ekonomiky a k oživeniu „tatranského tigra“ zo začiatku milénia.

Zdroje:

  1. Gonda Peter & Zajac Peter. (2020) Socializmus: realita namiesto mýtov, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Dostupné online: https://buraniemytov.sk/wp-content/uploads/Socializmus%20-%20realita%20namiesto%20m%C3%BDtov.pdf 
  2. Health Policy Institute. (2012) Parita kúpnej sily, Dostupné online:   https://www.hpi.sk/2012/04/parita-kupnej-sily/
  3. Inštitút finančnej politiky. (2015) Tri výzvy slovenskej ekonomiky, Dostupné online: https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/tri-vyzvy-slovenskej-ekonomiky-marec-2015.html
  4. Inštitút finančnej politiky. (2019). Tri výzvy slovenskej ekonomiky, Dostupné online: https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/kariera/22-tri-vyzvy-slovenskej-ekonomiky-aktualizacia-marec-2019.html
  5. Kohútiková Elena & Ódor Ľudovít & Révay Andrej. Dobehne tiger do cieľa? Dostupné online:   https://www.odor.sk/download2/sumar_tiger.pdf
  6. Mikloš Ivan. (2022) Vďakabohu za Bulharsko. Alebo už ani to nie?, SME Komentáre, Dostupné online:   https://komentare.sme.sk/c/23058123/vdakabohu-za-bulharsko-alebo-uz-ani-to-nie.html
  7. Národná banka Slovenska. (2021) Štrukturálne výzvy 2021, Dostupné online:  https://nbs.sk/_img/documents/_publikacie/sktrukturalne_vyzvy/2021/strukturalne_vyzvy_2021.pdf
  8. Národná banka Slovenska. (2022) Štrukturálne výzvy 2022, Dostupné online:  https://nbs.sk/publikacie/strukturalne-vyzvy/
  9. Svetová banka. (2022), „Data for Slovak Republic, Czechia, Poland, Bulgaria, Romania, Slovenia, Croatia, Hungary, Estonia, Latvia, Lithuania“. Dostupné online:  https://data.worldbank.org/?locations=SK-CZ-PL-BG-RO-SI-HR-HU-EE-LV-LT
  10. Svetová banka. (2022), „GDP per capita, PPP (current international $)“ Dostupné online:    https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.PP.CD?name_desc=true
fb-share-icon