Mnohé verejné vysoké školy sa zapojili do protestu proti novele zákona o VŠ, a teda proti politizácií verejných VŠ.
Novela zasahuje do akademickej samosprávy a autonómnosti. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu navrhuje zrušiť senáty vysokých škôl na fakultnej úrovni. Na univerzitnej úrovni plánuje zasiahnuť do právomocí akademickej obce a to zriadením jedného orgánu. Správna rada, ako novovytvorený orgán, by bola tvorená z veľkej časti (navrhovaná je polovica) nominantmi Ministerstva školstva. Čiže osobami dosadenými priamou politickou mocou, čo je v rozpore s tým, že akademická obec je prísne apolitická.

Študenti, ktorí môžu participovať na chode VŠ by v tomto orgáne tvorili len jednu osminu. Aktuálne je Akademický senát tvorený tretinou študentov, čo by znamenalo výrazné oslabenie hlasu mladých ľudí.

V novembri 1989 stáli študenti na uliciach a vybojovali (okrem iného) aj obnovenie AS. Ak by sme nemuseli čeliť pandémii, určite by sme vyšli do ulíc na protest proti takto formulovanej novele. Zdá sa nám preto veľmi nešťastné predkladať tento návrh práve v čase, kedy nemôžeme na uliciach vyjadriť svoj nesúhlas.

Argumenty Ministerstva školstva smerujú k tomu, že akademická obec nechce byť kontrolovaná a preto sa novele bráni. Avšak, pravda je na opačnej strane. V aktuálnej situácii (pred schválením novely), sú VŠ kontrolované veľmi prísne. Činnosť rektora kontroluje nielen Ministerstvo školstva, ale aj Ministerstvo financií, Akademický senát, Úrad vládneho auditu, Úrad pre verejné obstarávanie a taktiež Európska komisia – pokiaľ VŠ čerpá granty.

Systém bŕzd a protiváh funguje, defraudácia majetku a korupcia na akademickej pôde nemá miesto. Avšak pri politizácií verejných vysokých škôl (ktoré sú prísne apolitické), by sa táto skutočnosť mohla veľmi rýchlo zmeniť.
Školstvo potrebuje pomoc, ale táto novela nie je pomocou. Práve naopak.