V roku 2014 Rusko vojensky obsadilo ukrajinský polostrov Krym a 16. marca vyhlásilo „referendum“ o nezávislosti, v ktorom podľa volebnej komisie 96,8% ľudí hlasovalo za pripojenie k Rusku. Dva mesiace na to pro-ruskí separatisti vyhlásili v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk autonómiu. Vojna rozpútaná Ruskou federáciou, v ktorej boli okupované a odtrhnuté cudzie územia, si od roku 2014 vyžiadala viac ako 13 000 obetí a 24 000 zranených.

Zámienkou pre vstup ruských vojsk na Ukrajinu bola ochrana práv ruských občanov, ktorých práva boli údajne ohrozené. Na vyvolanie vášní pred samotnou operáciou bola využitá aj jedna z najznámejších falošných správ ruskej propagandy. Kremľom kontrolovaná stanica Prvý Kanál (Pervy Kanal) zverejnila populárnu reportáž, v ktorej žena z mesta Slavjansk popisovala ako videla smrť trojročného chlapca, ktorý bol ukrižovaný ukrajinskými nacionalistami. Pravdivosť tejto reportáže vyvrátili viaceré weby ako napr. Stopfake ako aj tím Európskej komisie pre monitoring ruskej propagandy.

Ruská stratégia sa od roku 2014 moc nezmenila

V roku 2021 sledujeme podobný scenár ako z roku 2014 keď Rusko mobilizuje svoje vojenské jednotky (v roku 2014 sa „skrývali“ za pro-ruských separatistov). Podľa hovorkyne ukrajinského prezidenta Iuliie Mendelovej poslalo Rusko 40 000 vojakov na východné ukrajinsko-ruské hranice a 40 000 na okupovaný polostrov Krym. Podobnosť s rokom 2014 sa dá nájsť aj v ruskej propagande. Ruské média šíria správu o tom ako ukrajinská armáda zabila dronom 5 ročného chlapca. Novinári z ukrajinskej televízie Hromadske sa stretli s viacerými miestnymi obyvateľmi, ktorí popreli prítomnosť dronu. Príčinou výbuchu mala byť munícia uložená v garáži v blízkosti chlapca. S rovnakým záverom prišli aj členovia pozorovateľskej misie OBSE. Aj keď viaceré relevantné zdroje potvrdili, že ide o falošnú správu, Ruskej federácií poslúžila na svoje propagandistické účely. Tento hoax zasiahol veľké množstvo ľudí a úspešne sa šíri aj na Slovensku vďaka portálu Infovojna.sk či politikovi Eduardovi Chmelárovi.

Aké sú ciele ruských manévrov?

Rusko popiera názory, že by sa chystalo na vojenskú operáciu voči Ukrajine, avšak historická skúsenosť a najmä množstvo podobností s rokom 2014 vyvoláva obavy. Analytici prichádzajú s viacerými teóriami aké môžu byť ruské pohnútky pri presune vojenských jednotiek. Rusi si týmto krokom môžu otestovať nového amerického prezidenta Joe Bidena v tom, ako bude na túto situáciu reagovať. Vojenskými manévrami, ktorými sa média primárne zaoberajú, odvracajú pozornosť od väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného. Ďalším vysvetlením môže byť „odveta“ za sankcie uvalené ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskijim na Putinovho blízkeho človeka Viktora Medvedčuka. V neposlednom rade si Rusko týmito manévrami zlepšuje vyjednávaciu pozíciu a komplikuje vstup Ukrajiny do EÚ.

Nevýhoda Ukrajiny je, že nie je členom NATO

„NATO je jedinou cestou na ukončenie vojny na Donbase,“ povedal Zelenskij generálnemu sekretárovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, podľa stanoviska jeho kancelárie. Taktiež vyzval NATO aby posilnili vojenskú prítomnosť v Čiernom mori. Aj keď sa rokovania o vstupe do EÚ začali už v roku 2007,  Ukrajina stále nie je členom EÚ ani NATO. Znamená to, že vojská NATO môžu Ukrajine vojensky pomôcť iba v prípade ak s tým budú všetky členské krajiny súhlasiť, čo sa nezdá reálne. Môžu však pomáhať aspoň materiálne alebo finančne. Ako naznačuje vývoj v posledných rokoch, Ukrajina bez členstva v EÚ a NATO je ľahká korisť pre ruské vojenské tendencie a sama nie je schopná dostatočne brániť svoje územie a demokraciu.

Podľa prieskumu GLOBSEC si Slováci myslia, že NATO provokuje Rusov

Podľa prieskumu think-thanku GLOBSEC z apríla 2021 si až 56% Slovákov myslí, že NATO provokuje Rusov tým, že ho obklopuje vojenskými základňami. Naproti tomu 41% z opýtaných tvrdí, že Rusko provokuje NATO vytváraním konfliktov vo východnej Európe. Z prieskumu vyplýva, že Slováci sú jedným z najviac Rusku naklonených národov z pomedzi krajín strednej Európy. 47% Slovákov vo veku 65 a viac si myslí, že Rusko je náš najväčší strategický partner. Z kategórie 18-24 si to myslí iba 29%.

Na základe zozbieraných dát GLOBSEC dospel k záveru, že Slovensko je jednou z najviac pro-rusky orientovaných krajín z pomedzi členských krajín EÚ a NATO. Rusko je skôr vnímané ako partner a NATO ako agresor. Štúdia tiež dodáva, že množstvo Slovákov verí v naratív Ruska ako obete a taktiež zohráva významnú rolu aj „slovanské bratstvo“.


[1] https://euractiv.cz/section/aktualne-v-eu/linksdossier/udalosti-na-ukrajine-v-breznu-2014-000112/

[2] https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine

[3] https://hlidacipes.org/ukrizovany-chlapec-je-o-dva-roky-starsi-ruska-propaganda-ma-sve-vyroci/

[4] https://www.cbsnews.com/news/russia-ukraine-news-putin-moves-russian-troops-to-border-and-crimea/

[5] https://hromadske.ua/ru/posts/propaganda-na-kostyah-kak-rossiya-ispolzuet-gibel-rebenka-dlya-ocherednyh-atak-na-ukrainu

[6] https://dennikn.sk/2351013/kremel-rozsiril-famu-ako-ukrajinsky-dron-zabil-chlapca-prevzal-ju-chmelar-i-infovojna/

[7] https://dennikn.sk/2352470/vysvetlujeme-hrozi-vojna-medzi-ruskom-a-ukrajinou-a-ako-sa-to-tyka-slovenska/?ref=list

[8] https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/ukraine-calls-for-path-into-nato-after-russia-masses-troops/

[9] https://www.globsec.org/wp-content/uploads/2021/04/Image-of-Russia-Mighty-Slavic-Brother-or-Hungry-Bear-Nextdoor.pdf

fb-share-icon