Skrátená verzia diskusie o Kazachstane v rámci našej série „Konfliktné zóny“, ktorú v ODM organizujeme spolu s OPD (Občan pre demokraciu). Hosťom diskusie bol Peter Plenta a moderátorkou Paulína Rauschová.
Začiatkom januára tohto roka sme boli svedkami správ o protestoch, revolúcii či prevrate v Kazachstane. Oficiálna vláda nezdieľala veľa relevantných informácií. Po pár dňoch tiež prišlo k vypnutiu internetu v celej krajine (tento krok bol nariadený vládou). Preto je o týchto udalostiach len veľmi málo informácií z dôveryhodných zdrojov. Kazachstan je považovaný za najúspešnejšiu post sovietsku krajinu. Zároveň je krajinou, čo sa rozlohy týka, veľmi veľkou. V posledných rokov bola charakterizovaná najmä ekonomickým rastom a stabilitou. Západná časť krajiny je územie, ktoré je veľkým zdrojom nerastného bohatstva. Krajina má silné medzinárodné postavenie na západe, na východe aj na juhu. Investíciami, ktoré plynuli z ekonomického rastu, vláda posilňovala vzdelanie (3 univerzity sa nachádzajú v top 500 univerzitách celého sveta) a zelenú energiu.
Autoritársky režim prezidenta Nazarbajeva
Do roku 2019 stál na poste prezidenta skoro 30 rokov Nursultan Abišuly Nazarbajev, ktorý bol prvým kazašským prezidentom. Vystriedal ho Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev. Ten bol dlhodobým spolupracovníkom bývalého prezidenta. Nazarbajevova rodina si stále zachovala vplyv a dostávala výhody. Úspešný režim stále zostal rovnaký, aj po výmene prezidenta. Odvrátenou stránkou je však autoritárska povaha tamojšieho režimu. Bývalý prezident kládol veľký dôraz najmä na budovaniu kultu svojej osobnosti. Napríklad prostredníctvom hesla „Jedna krajina, Jeden líder“, výstavby múzea prezidenta, premenovanie hlavného mesta z Astany na Nursultan, a pod. Kritika režimu sa však viaže aj s potvrdenou korupciou a nepotizmom na všetkých úrovniach v krajine. Počas funkcie Nazarbajevova rodina a elita okolo prezidenta neuveriteľne zbohatli. Ich majetok sa odhaduje v desiatkach miliárd dolárov.
Spoločenské napätie, ktoré vyvrcholilo do protestov
Situácia nedávnych nepokojov je označovaná odborníkmi za tzv. čiernu labuť, to znamená, že sa nedala vôbec predpovedať. Protesty sú prekvapujúce najmä v ohľade na spoločenskú mentalitu kazachov. Tá vôbec nie je revolučná, skôr sa vyznačuje odmietaním niečoho nového. Protesty však boli priamym dôsledkom spoločenského napätia, ktoré nastalo v krajine po tom, ako sa skončila štátna dotácia na ceny paliva a tie vyleteli rapídne hore. Vláda sa snažila zasiahnuť, ale protesty už vypukli na západe krajiny v meste Zhanaozen. Rýchlo sa šírili viac na východ, až do niekoľko tisíc kilometrov vzdialeného Almaty a neskôr do hlavného mesta. Polícia nebola schopná efektívne zasiahnuť a preto vláda pre upokojenie vypla internet, aby sa nemohli ľudia viac zhromažďovať. Účastníci protestov boli najmä príslušníci strednej a starej generácie obyvateľstva. Vláda vysielala do zahraničia informácie, že protestov sa zúčastnilo aj okolo 20 tisíc zahraničných teroristov, táto informácia však vôbec nebola potvrdená a slúžila len na manipuláciu.
Občania protestovali s heslom „Starec odíď“, ktorým referovali na bývalého prezidenta Nazarbajeva. V rámci nepokojov prichádzalo okrem hlasného protestovania aj k útokom na vládne budovy, útokom na bezpečnostné zložky, či rabovaniu obchodov. Vláda najskôr odmietala ideu, že ide o sociálne protesty. Po niekoľkých dňoch a bezmocnosti polície poprosil prezident o pomoc Rusko a Vladimír Putin mu okamžite poslal na pomoc vojenské posily na podporu režimu a demonštráciu sily. Motiváciou Putinovi mohla byť vypočítavosť. Niekedy v budúcnosti pravdepodobne bude môcť počítať s prejavenou vďačnosťou od predstaviteľov Kazachstanu.
Konšpirácie o protestoch
Existuje viacero vysvetlení, prečo sa protesty udiali. Málo pravdepodobnými sú napríklad konšpirácie o pokuse o demokratizačnú revolúciu zo zahraničia, pokuse o islamskú revolúciu z Turecka, či pokus o vnútorný prevrat medzi Nazarbajevom a Tokajevom, kto sa dostane k moci. Najpravdepodobnejšie k protestom prišlo kvôli sociálnym nepokojom zhoršujúcej sa ekonomickej situácii, zvyšujúcej sa sociálnej nespravodlivosti (najmä medzi hlavným mestom a vidiekom), ale aj kvôli sklamaniu zo zmien, ktoré po zmene prezidenta nenastali.
Pobyt bývalého prezidenta nie je známy
V rámci dôsledkov a výhľadov do budúcna je momentálne viditeľná „denazarbajevizácia“ krajiny. Prišlo k stiahnutiu bývalého prezidenta z verejného života. Jeho momentálny pobyt však nie je známy. Počas protestov pravdepodobne opustil krajinu a odletel do Spojených arabských emirátov. Vláda by mala teraz ponúknuť občanom nádej na lepšiu situáciu krajiny. Avšak logika autoritárskeho režimu bude dlhodobo naďalej zdrojom nestability, najmä pre korupciu a zneužívanie moci.
Čo môže v tejto situácii robiť EÚ? Podľa odborníka by mala EÚ trvať na dodržiavaní ľudských práv, ochrane pred mučením a na právnom štáte. Zmysel by nemalo postupovať cez sankcie či utlmenie vzťahov. Nepomohli by riešiť príčinu protestov.
