Výsledky prezidentských volieb 2024
Americké prezidentské voľby 2024 priniesli veľmi tesný súboj medzi republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom a demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou. Bývalý prezident Trump sa primárne venoval témam ekonomiky, migrácie a jeho hlavným cieľom bola podľa jeho slov “záchrana Ameriky”. Organizoval masové stretnutia a so svojimi voličmi prostredníctvom sociálnych sietí. Kamala Harrisová skôr kládla dôraz na ochranu demokracie, práva žien a menšín, pričom sa snažila osloviť voličov skrz osobné stretnutia a diskusie.
Vo volebný deň, 5. novembra 2024, podľa denníka The Guardian hlasovalo až 66,9 percenta voličov čo predstavovalo rekordnú účasť voličov. Po uzavretí volebných miestností začalo sčítavanie hlasov.
Donald Trump si pripísal víťazstvo vo väčšine južných a stredozápadných štátov vrátane Floridy a Texasu. Kamala Harris dominovala na severovýchode a západnom pobreží. Rozhodujúcimi sa stali výsledky v kľúčových štátoch ktoré sa nazývajú swing states. Trump nakoniec tesne zvíťazil v Pensylvánii, Michigane a Wisconsine, čo mu zabezpečilo 270 volebných bodov, ktoré sú potrebné na oficiálne víťazstvo.
Zvýšený tlak na krajiny EU a NATO
Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta môžeme očakávať významné zmeny v politike USA voči EÚ, Ukrajine a NATO. Očakáva sa, že sa opäť prejaví Trumpov postoj k NATO, ktorý zdôrazňuje, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu. To by mohlo vyvolať tlak na krajiny EÚ, aby zvýšili svoje rozpočty na obranu s cieľom kompenzovať potenciálne zníženie úlohy USA v európskom bezpečnostnom prostredí, najmä v súvislosti s pretrvávajúcimi obavami z ruskej agresie. To by pravdepodobne urýchlilo diskusie EÚ o budovaní autonómnejšej európskej vojenskej obrany a posunulo by blok k väčšej sebestačnosti.
Pre Ukrajinu môžeme očakávať zníženie vojenskej a finančnej podpory zo strany USA, keďže predtým spochybnil rozsah angažovanosti USA v zahraničných konfliktoch. Toto obmedzenie pomoci by mohlo spôsobiť, že Ukrajina bude mať menej zdrojov na boj proti ruskému postupu, čo bude znamenať, že európske krajiny budú musieť svoju pomoc zintenzívniť. EÚ tak môže čeliť vyššiemu tlaku zo strany Ukrajiny na finančnú a vojenskú pomoc, čo by mohlo vyčerpať jej vlastné zdroje.
Celkovo možno konštatovať, že Trumpovo prezidentstvo môže EÚ podnietiť k zaujatiu silnejšieho nezávislého postoja v oblasti bezpečnosti, k zvýšeniu podpory pre Ukrajinu a k riešeniu strategických slabých miest únie, čo by mohlo oslabiť vzťahy medzi USA a zvyškom NATO.
Konflikt na Blízkom východe
Jednou z tradičných a hlavných tém zahraničnej politiky USA je aj postoj k regiónu Blízkeho východu a konkrétne k štátu Izrael ako dlhoročnému a jednému z historicky najbližších spojencov USA. Táto téma sa stáva o to aktuálnejšou aj vo vzťahu k aktuálnej operácii v Pásme Gazy a napätých vzťahoch Izraelu s Iránom. Čo sa týka postoja oboch prezidentských kandidátov voči Izraelu, v hlavných otázkach/líniách bolo možné pozorovať vcelku podobný prístup, a to konkrétne podporu tejto krajiny. Napriek tomu sa však názory jednotlivých kandidátov v určitých aspektoch a rétorike predsa len trochu líšili. Čo teda môžeme očakávať od víťaza volieb a staronového prezidenta Donalda Trumpa?
Keď sa bližšie pozrieme na Trumpovu rétoriku a vyjadrenia, potencionálny problém nastáva jednak v jeho nepredvídateľnej povahe a do určitej miery izolacionistickej politike. Heslom America first, či už ohľadom NATO, EU, Ukrajiny a ďalších prípadov dával Trump jasne najavo neochotu investovať finančné a vojenské prostriedky do vzdialených regiónov, ktoré by radšej využil vo vnútri krajiny. V určitom ohľade by preto mohol tento postoj negatívne ovplyvniť aj vzťah voči Izraelu v podobe zníženej pomoci. V tejto súvislosti bude taktiež zaujímavé sledovať aj vývoj v Kongrese, ktorého obe komory momentálne ovládajú Republikáni a ktorého postoj sa napr. v prípade vojenskej pomoci Ukrajine stáva čoraz viac problematickým. Napriek týmto okolnostiam však netreba prepadať zbytočnej skepse. Donald Trump sa dlhodobo prezentuje ako veľký podporovateľ Izraelu (o čom svedčí aj jeho činnosť počas prvej administratívy) a rovnako dôležitým faktom je aj to, že k víťazstvu vo voľbách mu vo výraznej miere dopomohla aj podpora zo strany Židovskej komunity.
Dôležitá otázka Čínskej konkurencie
Priebeh prezidentských volieb v Spojených štátoch pozorne sledovala aj Čína, avšak v prípade výhry oboch kandidátov ju nečakali pozitívne správy. Kamala Harris a Donald Trump sa vo svojom prístupe príliš nelíšili; obaja zaujali pomerne rezolútnu pozíciu najmä voči obchodnému deficitu a bezpečnostným otázkam v súvislosti s Čínou, pričom tieto postoje našli silnú podporu v demokratickom aj republikánskom tábore.
Po víťazstve Donalda Trumpa môžeme očakávať pokračovanie v jeho obchodnej vojne s Čínou, ktorú začal v roku 2018 zavedením taríf vo výške až 25 % na rôzne čínske exporty. Ide o snahu znížiť závislosť na čínskych produktoch a stimulovať manufaktúru v USA. Súčasťou jeho predvolebnej kampane bol aj sľub zaviesť paušálne clá vo výške 60 % na všetky čínske produkty exportované do USA. Išlo by o pomerne silný úder voči čínskej ekonomike, v dôsledku ktorého by sa ekonomický rast Číny podľa predpokladov mohol znížiť až o 2,5 percentuálneho bodu. Dovedna s vysokou mierou nezamestnanosti mladých, poklesom cien nehnuteľností a štátnym dlhom by kapacita Číny reagovať na tieto opatrenia mala byť nižšia ako počas Trumpového prvého prezidentského obdobia.
Kritickou z bezpečnostnej perspektívy je najmä otázka Taiwanu, pre ktorý je pokračovanie spolupráce v nadchádzajúcom období kľúčové. Trumpov prístup je však značne viac transakčný než doteraz, čoho dôkazom môže byť jeho prirovnanie USA k poisťovni, ktorej by Taiwan mal platiť za obranu. Trump dokonca obvinil Taiwan zo zneužívania americkej závislosti na mikročipoch vyrobených na Taiwane.
V rámci blahoželania k víťazstvu Donaldovi Trumpovi zvýraznil Prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching potreba novej éry americko-čínskej diplomacie, z ktorej by podľa neho benefitovali obe krajiny i zvyšok sveta.
