• Členstvo v Európskej únii prináša Slovensku už 19 rokov množstvo výhod a benefitov
  • Slovensko má vďaka nemu možnosť byť v spoločenstve s najsilnejšími ekonomikami sveta
  • Štyri základné slobody Európskej únie – teda voľný pohyb osôb, tovarov služieb a kapitálu každý deň uľahčujú životy a činnosť slovenských občanov, podnikateľov a firiem
  • Najväčšou výzvou slovenského členstva v Únii je však paradoxne odpor časti populácie voči Európskej únii

„Pre ľudí v Európe neexistuje žiadna iná budúcnosť než v únii,“ prehlásil jeden z priekopníkov európskej integrácie, francúzsky politik Jean Monnet. (1) Rovnako je možné konštatovať, že pre budúcnosť Slovenska neexistuje žiadna alternatíva voči členstvu v Európskej únii. Členstvo v Európskej únii totiž prináša Slovensku už 19 rokov množstvo výhod a benefitov. V máji 2004 sa naplnili historické snahy Slovákov byť súčasťou zoskupenia krajín založenom na hodnotách demokracie, slobody, právneho štátu a medzinárodnej spolupráce. Zo Slovenska sa stal rovnocenný a uznávaný partner veľkých krajín a najsilnejších ekonomík sveta, ako Nemecko Francúzsko či Taliansko. Hoci je Slovensko rozlohou aj počtom obyvateľov malá krajina, slovenský hlas v Európe má svoju silu. Navyše, Slovensko získalo podiel v najväčšom obchodnom bloku na svete, kde je v jednom tandeme s hospodársky najrozvinutejšími krajinami. (2) Taktiež sa stalo sa súčasťou tretej najvýkonnejšej ekonomiky na svete. (3) Štyri základné slobody Európskej únie – teda voľný pohyb osôb, tovarov služieb a kapitálu každý deň uľahčujú životy a činnosť slovenských občanov, podnikateľov a firiem. Vyvrcholením nášho úspešného integračného procesu bolo zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009. Slovensko sa môže ako člen Európskej únie taktiež podieľať na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a koordinovať svoju zahraničnú politiku s ostatnými členskými krajinami.

Uplynulé storočia boli v Európe obdobím neustálych vojnových konfliktov a nepokojov. Začiatkom dvadsiateho storočia postihli Európu dva najničivejšie vojnové konflikty v dejinách, ktoré si vyžiadali desiatky miliónov obetí a zničené krajiny. Európsky kontinent sa počas Prvej a Druhej svetovej vojny zmenil na obrovské bojisko. Po jej skončení sa však politici z Nemecka a Francúzska, teda z pôvodne znepriatelených krajín, rozhodli uprednostniť mier a spoluprácu pred konfliktmi a nepriateľstvom. Politici, ako Konrad Adenauer, Robert Schuman či Jean Monnet pochopili, že cesta k prosperite a hospodárskemu rastu vedie len cez medzinárodnú spoluprácu. Robert Schuman následne pripravil spolu s Jeanom Monnetom plán na spoločnú kontrolu produkcie uhlia a ocele – teda surovín nevyhnutných pre vedenie vojny. Tento plán bol zverejnený 9. mája 1950 a stal sa základným kameňom európskej integrácie. Neskôr z Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho hospodárskeho spoločenstva vznikla v roku 1993 Európska únia, ako ju poznáme dnes.

Členstvo v Európskej únii je garanciou mieru a stability.

Európska únia je tiež zárukou toho, že sa už nezopakuje ďalšia bitka o Ardeny, pri Verdune, či na rieke Somme, ktoré si vyžiadali stovky tisíc obetí na životoch. Pre vstup do Európskej únie sa po prechode k demokracii rozhodli aj krajiny, ktoré boli pôvodne diktatúrami – Španielsko pod autokratickou vládou generála Franca či Grécko, v ktorom vládla vojenská junta. Členstvo v Európskej únii je totiž nielen garanciou medzinárodnej stability a mieru, ale aj demokracie, dodržiavania ľudských práv a hodnôt právneho štátu v domácej politike. Vstup ôsmich postkomunistických krajín spoza bývalej Železnej opony (vrátane Slovenska) do Európskej únie v roku 2004 bolo symbolickým koncom delenia kontinentu na západ a východ, platným ešte počas studenej vojny. Slovensko sa tak stalo súčasťou zjednotenej Európy od Lisabonu až po Atény.

Cesta samostatného Slovenska k členstvu v Európskej únii však nebola jednoduchá. „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa nazýva Slovensko,“ povedala ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madelaine Albrightová v januári 1998. (4) Na Slovensku vtedy vrcholilo obdobie mečiarizmu sprevádzané inklináciou k autoritárskemu spôsobu vládnutia, zneužívaním štátnych inštitúcií, vedomým oslabovaním ich nezávislosti a populizmom. Krajina sa ocitla v medzinárodnej izolácii a jej predstavitelia smerovali slovenské zahraničnopolitické smerovanie na východ. Následkom nedostatočného dodržiavania ľudských práv a hodnôt demokracie boli v roku 1997 prístupové rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie prerušené. Slovensko sa tak ocitlo nad priepasťou. Parlamentné voľby v roku 1998 však priniesli porážku mečiarizmu a vytúženú zmenu. Už v roku 1999 Európska komisia vyhlásila, že Slovensko plní prístupové kodanské kritéria. Iba šesť rokov po pamätnom výroku Madelaine Albrightovej bolo Slovensko plnohodnotným členom Európskej únie. Príklad Slovenska ukazuje, že pri implementácii reforiem a dodržiavaní hodnôt demokracie je vstup do Európskej únie možný pre ktorúkoľvek z kandidátskych krajín.

Členstvo v Európskej únii rovnako prináša Slovensku možnosť byť v spoločenstve s najsilnejšími ekonomikami sveta so silným hospodárstvom a priemyslom – Nemeckom, Francúzskom či Talianskom. Slovenské firmy a podnikatelia môžu profitovať z prístupu na najväčší interný trh na svete s viac ako 440 miliónmi potenciálnych zákazníkov. (5) Spoločný jednotný trh a štyri slobody v rámci neho – teda voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu, už 30 rokov stierajú hranice medzi krajinami. Vstup do Európskej únie a ekonomické výhody s tým spojené tiež pomohli naštartovať slovenskú ekonomiku a dopomohli k jej fenomenálnemu ekonomickému rastu medzi rokmi 2004 a 2008. Slovenská ekonomika vtedy rástla tempom viac ako 5% ročne (v roku 2007 dokonca cez 10%). (6) Slovensko sa v tom čase zaradilo medzi krajiny s najlepším podnikateľským prostredím a vyslúžilo si prezývku tatranský tiger. Ďalšou ekonomickou výhodou členstva v Európskej únii je spoločná mena euro. Euro je druhou najviac obchodovanou menou na svete a rovnako druhou celosvetovo najviac používanou rezervnou menou. (7) Používanie spoločnej meny odstránilo bariéry pri cezhraničnom obchodovaní spojené s nestabilnými a kolísajúcimi konverznými kurzmi. Nestabilný výmenný kurz totiž odrádza zahraničných investorov a znižuje objem investícií smerujúcich do krajiny.      

Možnosť študovať a pracovať v zahraničí bez obmedzení je spolu s členstvom v Schengenskom priestore jedným z najviditeľnejších benefitov, ktorý dennodenne pociťuje väčšina občanov Európskej únie.  Pre občanov z krajín spoza bývalej Železnej opony je po štyridsiatich rokoch strávených v totalitnom režime bez možnosti cestovať na Západ táto výhoda o to vzácnejšia. Dovolenka alebo štúdium v Paríži, Bruseli či Ríme boli pre našich starých rodičov nepredstaviteľným snom, no pre našu generáciu to je realita, nad ktorou sa ani nezamýšľame. Stelesnením integračného úspechu je program Erasmus, ktorý počas uplynulých troch dekád umožnil viac ako 10 miliónom mladých Európanov študovať a pracovať v zahraničí. Vďaka nemu môžu každý rok stovky tisíc mladých Európanov prehlbovať svoje zručnosti a nadväzovať kontakty s rovesníkmi na zahraničných univerzitách a vo firmách. (8) Navyše, na univerzitách v zahraničí študuje viac ako 30 tisíc Slovákov, z toho absolútna väčšina v členských krajinách Európskej únie. (9)  

Najväčšou výzvou slovenského členstva v Únii je však paradoxne odpor časti populácie voči Európskej únii a spochybňovanie výhod, ktoré nám prináša.

Neustále opakovanie populistických naratívov a fráz o „diktáte z Bruselu“, „strate suverenity“ a „rozhodovaní o nás bez nás“ postupne zasialo v mnohých ľuďoch pochybnosti, ktoré vyústili v odpor. Spochybňovanie slovenského členstva v Európskej únii a prozápadného smerovania krajiny je preto veľkou hrozbou pre slovenskú domácu a zahraničnú politiku. Žiadna alternatíva voči členstvu v Európskej únii totiž pre Slovensko neexistuje. Predstavy o samostatnom a sebestačnom Slovensku, ktoré nie je členom medzinárodných organizácií, sú nielen scestné, ale aj politicky či ekonomicky nerealizovateľné. Navyše, je potrebné si uvedomiť, že Európska únia nie je všeliekom na všetky domáce problémy, s ktorými sa Slovensko borí. Nie je možné mať nemecké platy, rakúske zdravotníctvo a francúzsku životnú úroveň v krajine, v ktorej nezanedbateľná časť občanov nedôveruje inštitúciám a spochybňuje demokratické hodnoty a jej prozápadné smerovanie. Dezinformácie a agenda istej časti politického spektra však spôsobili, že slovenské členstvo v Únii považuje za prínosné podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra len 44% opýtaných Slovákov. (10) Boj proti dezinformáciám a podpora vzdelávania založenom na kritickom myslení a čitateľskej gramotnosti preto musí byť prioritou. Dezinformácie totiž podkopávajú dôveru v demokratické  hodnoty, ako je sloboda, právny štát či rovnosť.

Podľa Tomáša G. Masaryka sa „štáty udržujú ideami, z ktorých sa zrodili“. Tento výrok je možné aplikovať aj na Európsku úniu, ako politické a hospodárske spoločenstvo, založené na spoločných univerzálnych hodnotách. Prvotnou ideou, z ktorej sa zrodilo Európske spoločenstvo uhlia a ocele, je mier a medzinárodná spolupráca. Na základe ideí o zjednotenej Európe bez konfliktov môžu občania členských krajín Únie už viac ako 75 rokov žiť v mieri. Ďalšou spoločnou európskou ideou je sloboda a rovnosť. Vďaka ním majú občania Európskej únie možnosť žiť, pracovať a študovať v zahraničí bez obmedzení. Charta základných práv Európskej únie garantuje občanom široké spektrum osobných a občianskych slobôd. Tieto a ďalšie hodnoty, na ktorých Európska únia stojí, budú aktuálne vždy a za každých okolností. Vízia o zjednotenej Európe od Lisabonu po Atény, v ktorej sú občanom garantované rôzne práva a slobody, dodržiavajú sa hodnoty právneho štátu a demokracie a členské krajiny navzájom spolupracujú, sa preto naplnila v Európskej únii. 

Zdroje:

  1. Jean Monnet: Zjednocujúca sila, ktorá prispela ku vzniku Európskej únie. Európska únia. Dostupné online: https://european-union.europa.eu/principles-countries-history/history-eu/eu-pioneers/jean-monnet_sk
  2. Colná únia: najväčší obchodný blok sveta oslavuje päťdesiatku. Európska komisia (2018). Dostupné online: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/api/files/document/print/sk/ip_18_4265/IP_18_4265_SK.pdf
  3. These are the EU countries with the largest economies. World Economic Forum (2023). Dostupné online: https://www.weforum.org/agenda/2023/02/eu-countries-largest-economies-energy-gdp/
  4. Podľa Madeleine Albrightovej je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko. SME (1998). Dostupné online: https://www.sme.sk/c/2142758/podla-madeleine-albrightovej-je-na-mape-europy-diera-ktora-sa-nazyva-slovensko.html
  5. Trade. European Union. Dostupné online: https://european-union.europa.eu/priorities-and-actions/actions-topic/trade_en
  6. GDP Growth (annual %) Slovakia. The World Bank. Dostupné online: https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?locations=SK
  7. Výhody eura. Európska únia. Dostupné online: https://european-union.europa.eu/institutions-law-budget/euro/benefits_sk
  8. Celebrating 30 years of the Erasmus Programme. European Council (2017). Dostupné online: https://www.consilium.europa.eu/en/documents-publications/library/library-blog/posts/celebrating-30-years-of-the-erasmus-programme/
  9. V zahraničí študuje viac ako 30-tisíc Slovákov. Chýba im zvučné meno školy aj odbory. Forbes (2018). Dostupné online: https://www.forbes.sk/v-zahranici-studuje-viac-ako-30-tisic-slovakov-chyba-im-zvucne-meno-skoly-aj-odbory/
  10. Takmer polovica Slovákov neverí, že členstvo v EÚ je dobrá vec. Sme na chvoste prieskumu. Aktuality. (2023). Dostupné online: https://www.aktuality.sk/clanok/h7Xmglz/takmer-polovica-slovakov-neveri-ze-clenstvo-v-eu-je-dobra-vec-sme-na-chvoste-prieskum/
fb-share-icon