Úvod

Cieľom tohto článku je analyzovať zmeny v naratívoch Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky a lídra politickej strany Smer-SD, vo vzťahu k Európskej únii. Hoci je Smer-SD nominálne sociálno-demokratická strana, pôvodne založená na hodnotách politiky Tretej cesty, po volebnej porážke v roku 2020 prešla výraznou transformáciou smerom k nacionalizmu a autokratickému spôsobu vládnutia. Článok sa preto zameriava na dve, po sebe nasledujúce, vlády Roberta Fica (2016 – 2018 a 2023 –) a porovnáva jeho rétorický posun od podpory hlbšej integrácie a spolupráce v rámci Európskej únie a vnímania Slovenska ako súčasti jej „jadra“ k súčasným silným euroskeptickým postojom, častým verbálnym útokom na hodnoty Európskej únie a jej predstaviteľov, až po zmienky o vystúpení Slovenska či kompletnom zániku Európskej únie.

Analýza vychádza z výrokov Roberta Fica a jeho straníckych kolegov v danom časovom období vo vzťahu ku konceptu Európskej únie ako „životného priestoru pre Slovensko“. Tento koncept sa v naratívoch Roberta Fica objavoval počas oboch jeho vlád, avšak v odlišnom kontexte. Hoci Európska únia v jeho ponímaní naďalej zostáva „životným priestorom pre Slovensko“, dochádza k výraznej zmene jej interpretácie. V praktickej rovine teda možno pozorovať zásadný posun od proeurópskeho postoja a snahy o hlbšiu integráciu v rokoch 2016 až 2018 k ostrej protieurópskej rétorike zacielenej na radikálnejší domáci elektorát. Článok preto implikuje, že volebná porážka v roku 2020, hlboká polarizácia slovenskej spoločnosti a významné externé udalosti, predovšetkým pandémia Covid-19 a ruská invázia na Ukrajinu, podnietili Fica k zmene rétoriky voči Európskej únii s cieľom osloviť radikálnejších a euroskeptických voličov, ktorí predtým podporovali extrémistické krajne pravicové strany.

Rôzne pohľady na euroskepticizmus a populizmus v literatúre

Euroskeptický populizmus založený na kritike Európskej únie ako celku, jej inštitúcií a hodnôt je predmetom viacerých výskumných článkov a štúdií (Weßels, 2007; Taggart & Szczerbiak, 2024; Hloušek & Havlík, 2025). Uvedení autori konštatujú, že euroskepticizmus nie je homogénnym fenoménom a je potrebné rozlišovať medzi jeho rôznymi stupňami, od miernej „eurokritiky“ založenej na kritike fungovania Európskej únie a jej inštitúcií, no bez radikálnej rétoriky požadujúcej vystúpenie, až po tvrdú „eurofóbiu“ postavenú na kompletnom odmietaní európskej integrácie a podpore vystúpenia z Európskej únie a návratu k suverénnym národným štátom. Hloušek a Havlík (2025) zároveň tvrdia, že negatívne politické a ekonomické dôsledky Brexitu spolu so sériou následných kríz prinútili tvrdých euroskeptikov zmeniť svoju rétoriku a naratívy. Propagácia úplného vystúpenia z Európskej únie už nie je v politike hlavného prúdu medzi voličmi populárna, a preto sa radikálne euroskeptické strany sústreďujú skôr na kritiku procesu európskej integrácie. Táto kritika vychádza z ich subjektívneho vnímania európskych inštitúcií ako skorumpovaných a nelegitímnych. Holandský politológ Cas Mudde (2004) poznamenáva, že populizmus je väčšinou spájaný s radikálne pravicovými stranami, no existujú aj príklady populistických strán na ľavej strane politického spektra, najmä medzi stranami na jeho okraji. V súčasnej dobe však existujú aj príklady ľavicových populistických strán dominujúcich politickej scéne vo svojej krajine.

Strana Smer-SD je v súčasnosti v literatúre označovaná ako „populistická“ (Krempaská, 2024; Spike, 2024), „nacionalistická“ (Haughton & Malová, 2023; Haughton et al., 2025), „populisticko-extrémistická“ (Madleňák, 2024) či dokonca „krajne pravicová nacionalistická“ (Rybář, 2024). Počas svojich úvodných rokov na slovenskej politickej scéne však Smer-SD prijal politiku Tretej cesty podobnú britskej Labouristickej strane pod vedením Tonyho Blaira (Madleňák, 2024; Malová & Steuer, 2026). Ako nominálne sociálnodemokratická strana presadzuje Smer-SD ľavicové ekonomické politiky, avšak jeho sociálne a kultúrno-etické postoje sú výrazne nacionalistickejšie a pripomínajú pozície pravicovo-populistických strán (Giller, 2025; Haughton et al., 2025).

Smer-SD sa v posledných rokoch zároveň profiluje ako nacionalisticko-konzervatívna „slovenská sociálna demokracia“ v kontraste k takzvanej „bruselskej sociálnej demokracii“, ktorá je podľa Fica progresívnejšia (Haughton & Malová, 2023). V slovenskom politickom kontexte možno preto voličov podporujúcich kombináciu ľavicových ekonomických postojov s kultúrne konzervatívnymi hodnotami označiť za tradicionalistickú konzervatívnu ľavicu (Mislovič & Lakatošová, 2025). Vo vzťahu k Európskej únii majú tradicionalistickí ľavicoví voliči na Slovensku tendenciu odmietať hlbšiu európsku integráciu a vo všeobecnosti zastávajú euroskeptické postoje.

Tretia vláda Roberta Fica (2016 – 2018)

Rétoriku predsedu vlády Fica počas jeho tretej vlády vo vzťahu k Európskej únii možno označiť za pozitívnu a konštruktívnu. Aj počas najdramtickejších rokovaní o Brexite viackrát zopakoval, že Európska únia je „životným priestorom pre Slovensko“ (SME, 2016; Denník N, 2017). Fico v tej dobe nekritizoval európske inštitúcie ani ich predstaviteľov, práve naopak, vyzýval k hlbšej európskej integrácii a spolupráci (SITA, 2017). Táto rétorika ho paradoxne odlišovala od predstaviteľov ďalších dvoch štátov Vyšehradskej štvorky a susedov Slovenska – Maďarska a Poľska. Obidve krajiny boli v tom čase vedené euroskeptickými pravicovo-populistickými stranami, ktoré boli v otvorenom konflikte s Európskou úniou. Poľská vláda strany Právo a spravodlivosť a maďarská vláda premiéra Viktora Orbána boli označované za „enfants terribles Európskej únie“ pre eróziu demokracie a právneho štátu a radikálne euroskeptické postoje (Kovács & Scheppele, 2018).

Slovensko predsedalo Rade Európskej únie po prvýkrát v druhej polovici roku 2016. Predsedníctvo bolo premiérom Ficom vnímané ako vyvrcholenie európskeho integračného procesu Slovenska a ako dôležitý míľnik slovenskej zahraničnej politiky po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Len týždeň po začiatku predsedníctva Fico vyhlásil, že „pre Slovensko neexistuje iná alternatíva než Európska únia“ a Európsku úniu označil za „životný priestor pre Slovensko“ (SME, 2016). Rovnako tiež počas zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky venovaného slovenskému predsedníctvu označil Európsku úniu za „úžasný a jedinečný projekt“, ktorý nie je dokonalý, ale nemá alternatívu (Európske noviny, 2016).

Úspešné zvládnutie slovenského predsedníctva umožnilo Ficovi pokračovať v jeho pozitívnej rétorike o Európskej únii. V roku 2017 Fico pamätne poznamenal, že je v národnom záujme Slovenska byť súčasťou európskeho jadra (Denník N, 2017). Po stretnutí Európskej rady neskôr v tom istom roku Fico zároveň vyjadril vôľu užšie spolupracovať s Nemeckom a Francúzskom, najmä v oblastiach ekonomiky, obrany a bezpečnosti. Kritizoval tiež rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie a vyzval na prísnejšie podmienky Brexitu s cieľom ukázať, že „je výhodnejšie zostať v Európskej únii“ (SITA, 2017). Hovorca Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Peter Susko, v reakcii na Ficov prejav v júli taktiež vyjadril snahu, aby bolo Slovensko „prítomné v tomto procese ako spolutvorca budúceho jadra EÚ, ktoré vyjadruje najvyššiu mieru integrácie.“ (Denník N, 2017).

Tento naratív odlišoval Fica nielen od vlád v Maďarsku a Poľsku, ale aj od významnej časti slovenskej parlamentnej opozície. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa totiž do slovenského parlamentu po prvýkrát v histórii dostali dve krajne pravicové strany, pričom silnejšia z nich (ĽSNS) presadzovala úplné vystúpenie z Európskej únie a druhá (Sme Rodina) podporovala radikálnu transformáciu Európskej únie podobnú vízii Marine Le Penovej (Mesežnikov, 2016; SME, 2019). Navyše, postoj premiéra Fica a jeho koaličných partnerov (s výnimkou nacionalistickej Slovenskej národnej strany) voči Európskej únii bol pozitívnejší než postoj najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Hoci strana zastávala ekonomicky a kultúrno-eticky liberálne postoje, jej predseda Richard Sulík bol známy svojimi euroskeptickými vyjadreniami, najmä v otázkach migrácie, spoločného trhu a európskych inštitúcií, ktoré označoval za „príliš ľavicové a byrokratické“ (Denník N, 2017).

Je zároveň dôležité vziať do úvahy, že v danom období bol Smer-SD nominálne stále tradičnou európskou sociálno-demokratickou stranou so silnou delegáciou vo frakcii Socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Robert Fico zároveň budoval svoj imidž aj na kritike krajnej pravice v opozícii a na presadzovaní sociálnodemokratickej alternatívy pre ekonomicky a sociálne zraniteľnejších voličov. Odmietanie nacionalistických a krajne pravicových postojov je viditeľné aj v jeho skoršom výroku, v ktorom vyhlásil, že Európska únia musí „znovu získať dôveru ľudí a bojovať proti rastúcemu populizmu, separatizmu a nacionalizmu“ (Európske noviny, 2016). Premiér Fico sa v tom čase zúčastnil aj Rímskeho summitu pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv a podpísal spoločnú deklaráciu európskych lídrov. Vo svojich predchádzajúcich naratívoch o členstve Slovenska v Európskej únii pokračoval aj počas tlačovej konferencie po summite, keď vyhlásil: „Je veľmi nebezpečné, ak niekto hlava-nehlava útočí na európske inštitúcie. Nikto netvrdí, že sú dokonalé, ale nič dokonalejšie nemáme… Pokiaľ budem predsedom vlády, urobím všetko pre to, aby bola Slovenská republika dôveryhodným partnerom v tomto jedinečnom projekte.“ (TASR, 2017).

Robert Fico predniesol svoj posledný prejav o Európskej únii ako predseda vlády 22. februára 2018, presne mesiac pred svojou rezignáciou. Počas stretnutia slovenského Národného konventu o Európskej únii v Bratislave zopakoval svoj naratív o Európskej únii ako „životnom priestore pre Slovensko“ a o tom, že miesto Slovenska je v jadre európskej integrácie (Hospodárske noviny, 2018). Len štyri dni po tomto prejave bol mladý slovenský investigatívny novinár Ján Kuciak spolu so svojou snúbenicou brutálne zavraždený vo svojom dome nájomným vrahom. Kuciak sa vo svojej práci venoval rozsiahlym korupčným kauzám osôb napojených na vládnu stranu Smer-SD. Jeho vražda vyvolala obrovský šok v slovenskej spoločnosti a viedla k najväčším protivládnym protestom v dejinách samostatného Slovenska (Hospodárske noviny, 2018). Fico a jeho vláda podali demisiu 15. marca a o týždeň neskôr sa predsedom vlády stal Ficov stranícky kolega Peter Pellegrini.

Štvrtá vláda Roberta Fica (2023 – )

Poslancom Európskeho parlamentu za stranu Smer-SD a Hlas bolo pozastavené členstvo vo frakcii Socialistov a demokratov len niekoľko dní po vytvorení novej vládnej koalície po parlamentných voľbách v septembri 2023. Smer-SD a Hlas boli vo frakcii suspendovaní pre ich hodnotovú nezlučiteľnosť s politickými postojmi frakcie, najmä vo vzťahu k ruskej invázii na Ukrajinu, právam LGBTQ osôb, migrácii a princípom právneho štátu (S&D Group, 2023). Navyše, presne o 2 roky neskôr Strana európskych socialistov jednomyseľne vylúčila Smer-SD zo svojich štruktúr z dôvodu nezlučiteľnosti strany s hodnotami strany a kvôli jej proruským postojom (TVP World, 2025). Fico paradoxne zareagoval na pozastavenie pozitívne, keď vyhlásil, „ak nás chcete trestať za to, že máme iný názor a že sa bez reptania nezaraďujeme do radu poslušných, tak som na Smer hrdý“. Zároveň zopakoval svoju frázu, že „Smer-SD je slovenská sociálna demokracia, nie bruselská“, a že ňou aj zostane (Hospodárske noviny, 2023).

Ficova rétorika tak zodpovedá definícii populizmu podľa Casa Muddeho (2004) ako „vôle ľudu“ založenej na rozlišovaní medzi „čistým ľudom“ a „skorumpovanými elitami“. Fico sa teda rétoricky prezentuje ako zástupca a ochranca slovenského národa proti skorumpovanej Európskej únii, ktorá Slovensku vnucuje svoju vôľu. Túto národno-konzervatívnu rétoriku dokáže politicky zúročiť medzi tradicionalistickejšími a konzervatívnejšími voličmi, ktorí predstavujú významnú časť slovenskej populácie (Buzalka, 2023). Viac ako 40 % slovenských občanov totiž vníma liberálnu demokraciu a západné hodnoty ako priamu hrozbu pre svoj spôsob života a hodnoty. To predstavuje významnú voličskú základňu, na ktorú Fico cieli a od ktorej dokáže získavať podporu napriek domácim politickým problémom. Počas hodiny otázok v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri 2025 Fico opäť zaútočil na Európsku úniu radikálnym vyhlásením, že „ak Európska únia nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície a historické korene, skape. A ak má skapať, nech skape“ (STVR, 2025).

Kritika európskej zahraničnej politiky, najmä vo vzťahu k podpore napadnutej Ukrajiny, predstavuje ďalší hlavný naratív Roberta Fica. Počas konferencie pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie označil Fico Európsku úniu dokonca za „vojnový kabinet“ (STVR, 2024). „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnovými kabinetmi. Zbrane, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady… Európska únia bola založená ako mierový, nie vojnový projekt,“ pokračoval Fico vo svojej „mierovej“ rétorike založenej na zastavení vojenskej pomoci Ukrajine (STVR, 2024). Slovenská spoločnosť je vo vzťahu k podpore Ukrajiny po ruskej invázii hlboko polarizovaná, pričom významná časť populácie zastáva proruské a protiukrajinské postoje (GLOBSEC, 2024). Viac ako polovica slovenských občanov v tom istom prieskume Globsecu uviedla, že za ruskú inváziu nesie zodpovednosť buď Západ, alebo samotná Ukrajina. Slovensko tak spolu s Bulharskom patrí medzi krajiny s najvyšším podielom proruských postojov medzi občanmi v regióne. Keďže ruská invázia na Ukrajinu spôsobila výraznú polarizáciu medzi proruskou, národno-konzervatívnou a na druhej strane prozápadnou, liberálnejšou časťou slovenskej spoločnosti, Fico prispôsobil svoju rétoriku voči Európskej únii tak, aby oslovila významný proruský segment slovenskej spoločnosti.

Zároveň je možné pozorovať výrazný posun od prointegračného postoja počas tretej Ficovej vlády k tvrdej euroskeptickej rétorike počas jeho štvrtej vlády. Programové vyhlásenie novej vlády z roku 2023 obsahovalo ubezpečenie, že Európska únia je „životným priestorom pre Slovensko“, a pozitívne hodnotilo viaceré aspekty slovenského členstva, ako slobodu pohybu a prístup na jednotný európsky trh (Národná rada Slovenskej republiky, 2023). Významná časť dokumentu je však venovaná kritike Európskej únie ako hrozby pre národnú suverenitu kvôli presunu kompetencií z národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Tento postoj zodpovedá popisu radikálneho euroskepticizmu po Brexite podľa Hlouška a Havlíka (2025), ktorí tvrdia, že obhajoba vystúpenia z Európskej únie nie je politicky realizovateľná vzhľadom na devastujúce ekonomické a politické dôsledky pre Spojené kráľovstvo. Radikálni euroskeptici sa preto sústreďujú na kritiku európskych inštitúcií, keďže vnímajú, že proces európskej integrácie zašiel príliš ďaleko. Svoju rétoriku tak zakladajú na prísľube návratu k národnej suverenite a presadzovaniu národných záujmov (Hloušek & Havlík, 2025). Tento jav sa priamo prejavuje aj v programovom vyhlásení slovenskej vlády, ktoré spomína politiku „Slovenska na prvom mieste“ (Národná rada Slovenskej republiky, 2023).

Hoci len 20 % Slovákov v roku 2025 podporovalo vystúpenie z Európskej únie, podpredseda Smeru-SD Tibor Gašpar v televíznej debate pripustil možnosť odchodu Slovenska z Európskej únie (SME, 2025). „Smer-SD nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z Európskej únie ani z NATO. „Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,“ (Postoj, 2025). Robert Fico napriek kritike opozície aj časti koalície Gašpara podporil tvrdením, že s jeho výrokom súhlasí a že Európska únia môže dopadnúť rovnako ako Varšavská zmluva. Vyhlásil, že Európska únia je „životným priestorom pre Slovensko“, avšak dodal, že „tak ako do roka padla Varšavská zmluva, svetové dianie môže poslať do historických učebníc aj Európsku úniu, aj NATO“ (Postoj, 2025). Tento ambivalentný prístup k Európskej únii v posledných rokoch možno teda interpretovať ako snahu osloviť najradikálnejších 20 % euroskeptických voličov, ktorí predtým podporovali krajne pravicové politické strany, s cieľom udržať si moc a podporu napriek domácim politickým a ekonomickým problémom.

Záver

Cieľom tohto článku bolo analyzovať a zhodnotiť rétoriku slovenského predsedu vlády Roberta Fica vo vzťahu k Európskej únii a uskutočniť komparatívnu analýzu zmeny jeho naratívov medzi treťou (2016 – 2018) a štvrtou vládou (2023 – ). Analýza dospela k záveru, že došlo k výraznému posunu v rétorike od konštruktívneho, prointegračného a reformistického prístupu k tvrdému euroskeptickému naratívu založenému na antielitárskom, národno-konzervatívnom a suverenistickom populizme. Hoci Fico stále vníma Európsku úniu ako „životný priestor pre Slovensko“, strategicky kritizuje európske hodnoty a uprednostňuje „slovenskú sociálnu demokraciu“ pred „bruselskými hodnotami“ s cieľom prilákať najradikálnejších euroskeptických voličov. Možno teda argumentovať, že jeho rezignácia po masových protestoch v roku 2018, volebná porážka v roku 2020 a predovšetkým vonkajšie krízy, ako pandémia Covid-19 a ruská invázia na Ukrajinu, výrazne prispeli k jeho rétorickému posunu.

Fico dokázal využiť hlbokú polarizáciu a rozšírené proruské postoje v slovenskej spoločnosti na to, aby sa prezentoval ako ochranca „čistého ľudu“ a „tradičných slovenských hodnôt“ proti „skorumpovanému vojnovému kabinetu“, ktorý podľa neho predstavuje Európska únia. Okrem toho Fico a jeho stranícki kolegovia zo Smeru-SD pripustili aj možnosť vystúpenia Slovenska z Európskej únie alebo jej eventuálneho rozpadu s cieľom prilákať krajne pravicových voličov a udržať sa pri moci. Transformácia Smeru-SD z tradičnej európskej sociálnodemokratickej strany na národno-konzervatívnu, suverenistickú a euroskeptickú populistickú stranu sa tak zavŕšila v priebehu menej než piatich rokov.

Zoznam použitých zdrojov a citácií

  1. Buzalka, J. (2023) Postsedliaci. Bratislava: Mamaš
  2. Denník N (2017). Fico nadšením pre jadro EÚ pripomína Dzurindu, o niektorých veciach však radšej nehovorí. https://dennikn.sk/858120/fico-svojim-nadsenim-pre-jadro-eu-pripomina-dzurindu-o-niektorych-veciach-vsak-radsej-nehovori/
  3. Denník N. (2017). Richard Sulík: Áno, som slovenský nacionalista. https://dennikn.sk/688253/richard-sulik-sas-som-slovensky-nacionalista-rozhovor/
  4. Európske Noviny (2016). Robert Fico: EÚ je úžasný a jedinečný projekt, ktorý nie je dokonalý, ale nemá alternatívu. https://europske.noviny.sk/2016/07/07/robert-fico-eu-je-uzasny-a-jedinecny-projekt-ktory-nie-je-dokonaly-ale-nema-alternativu/
  5. Giller, A. (2025). SMER, Anti-Western Populism, and Political Violence in Post Communist Slovakia. Bates College Journal of Political Sciences. https://scarab.bates.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1002&context=bjps
  6. GLOBSEC: (2024). GLOBSEC Trends 2024 Slovakia. https://www.globsec.org/what-we-do/publications/globsec-trends-2024-slovakia
  7. Haughton et al. (2023) A Narrow Path to Victory: Robert Fico, Smer-SD, and the 2023 Elections in Slovakia. East European Politics and Societies. https://doi.org/10.1177/08883254251324191
  8. Haughton T. & Malová, D. (2023). Journal of Democracy. https://www.journalofdemocracy.org/online-exclusive/the-return-of-robert-fico/
  9. Hlousek, V. & Havlík, V. (2024). Old Wine in New Bottles: Hard Euroscepticism in the 2024 European Parliament Elections. Politologický časopis – Czech Journal of Political Science. 75-91. 10.5817/PC2025-2-75
  10. Hospodárske noviny (2023) Už to pochopte, že Smer nie je bruselská sociálna demokracia, odkazuje Fico európskym socialistom. https://hnonline.sk/slovensko/96109801-uz-to-pochopte-ze-smer-nie-je-bruselska-socialna-demokracia-odkazuje-fico-europskym-socialistom
  11. Hospodárske Noviny. (2018). Najväčšie protivládne demonštrácie v ére samostatnosti. Do ulíc vyšlo okolo 100-tisíc Slovákov. https://hnonline.sk/slovensko/1708358-najvacsie-protivadne-demonstracie-v-ere-samostatnosti-do-ulic-vyslo-okolo-100-tisic-slovakov
  12. Hospodárske Noviny. (2018). Nie je nič lepšie ako Európska únia, vyhlásil Fico. (https://hnonline.sk/svet/1698939-nie-je-nic-lepsie-ako-europska-unia-vyhlasil-fico
  13. Kovács, K., & Scheppele, K. L. (2018). The fragility of an independent judiciary: Lessons from Hungary and Poland–and the European Union. Communist and Post-Communist Studies, Legal Change in Post-Communist States: Contradictions and Explanations, 51(3), 189–200. https://doi.org/10.1016/j.postcomstud.2018.07.005
  14. Krempaská, B. (2024) Slovakia: Slovakia under Robert Fico. Friedrich Naumann Foundation. https://www.freiheit.org/central-europe-and-baltic-states/path-illiberal-democracy
  15. Madleňák, T. (2024). Robert Fico, Slovakia’s man who lives for vengeance. VSquare.Org. https://vsquare.org/robert-fico-slovakia-vengeance-media-politics-law-enforcement-democracy/
  16. Malová, D., & Steuer, M. (2026). The Erosion of Constitutionalism via Constitutional Entrepreneurship: Lessons from Slovakia. The Political Quarterly. https://doi.org/10.1111/1467-923x.70059
  17. Mesežnikov, G. (2016) Slovenské voľby 2016: Šok pre slovenskú demokraciu. Heinrich Böll Stiftung https://cz.boell.org/cs/2016/03/22/slovenske-volby-2016-sok-pre-slovensku-demokraciu
  18. Mudde, C. (2004). The Populist Zeitgeist. Government and Opposition, 39(4), 541–563. http://www.jstor.org/stable/44483088
  19. Národná rada Slovenskej republiky. (2023). Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027. https://www.mzv.sk/documents/10182/19777627/programove-vyhlasenie-vlady-SR.pdf/7c47ab5b-7532-4d6b-7a81-3c67a802993e
  20. Postoj. (2025). Gašpar pripustil vystúpenie z EÚ a NATO. Konzervatívny denník Postoj. https://www.postoj.sk/168931/tibor-gaspar-po-navrate-z-moskvy-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu
  21. Postoj. (2025). Fico sa postavil za Gašpara: Tak ako Varšavská zmluva, môžu padnúť aj EÚ a NATO, tvrdí premiér. Konzervatívny denník Postoj. Rhttps://www.postoj.sk/168982/tak-ako-varsavska-zmluva-mozu-padnut-aj-eu-a-nato-tvrdi-premier
  22. Priebus, S. (2024). Robert Fico and His Politics of Revenge: Autocratization in Slovakia. Südosteuropa Mitteilungen. https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1289421
  23. Rybář, M. (2024). Slovakia: Mixed Results of Populist Parties in the 2024 EP Elections.In: 2024 EP Elections under the Shadow of Rising Populism. (eds). Gilles Ivaldi and Emilia Zankina. European Center for Populism Studies. https://doi.org/10.55271/rp0082
  24. SITA (2017). Fico si stojí za integráciou Slovenska do jadra EÚ, vyjadril sa aj k rokovaniam o brexite. SITA.sk. https://sita.sk/slovensko-chce-liekovu-agenturu-podla-fica-bude-integracia-s-uniou-vyhodna/
  25. SME (2025). Za zotrvanie Slovenska v Európskej únii je 69 percent Slovákov, ukázal prieskum. https://www.sme.sk/domov/c/za-zotrvanie-slovenska-v-europskej-unii-je-69-percent-slovakov-ukazal-prieskum
  26. SME (2016). Fico: Pre Slovensko neexistuje iná alternatíva ako Únia. INDEX. https://www.sme.sk/index/c/fico-pre-slovensko-neexistuje-ina-alternativa-ako-unia
  27. SME (2019). Krajná pravica sa stretne v Bratislave. Chceli zničiť Úniu, dnes ju plánujú reformovať. https://www.sme.sk/svet/c/krajna-pravica-marine-le-penova-boris-kollar-sme-rodina-bratislava-eurovolby
  28. Socialists and Democrats. (2023). S&D Group to suspend Slovak MEPs https://www.socialistsanddemocrats.eu/newsroom/sd-group-suspend-slovak-meps
  29. Spike, J. (2024). Who is Robert Fico, the populist Slovak prime minister wounded in a shooting? PBS News. https://www.pbs.org/newshour/world/who-is-robert-fico-the-populist-slovak-prime-minister-wounded-in-a-shooting
  30. STVR. (2024). R. Fico označil stretnutia v rámci EÚ za vojnové kabinety: Namiesto mieru stále hovoria o zbraniach. Správy STVR. https://spravy.stvr.sk/2024/05/r-fico-oznacil-stretnutia-v-ramci-eu-za-vojnove-kabinety-odmietol-tiez-jej-novy-migracny-pakt/
  31. STVR. (2025). Ak má skapať, nech skape: Robert Fico kritizuje Európsku úniu, súhlasí s výrokmi viceprezidenta USA. Správy STVR. https://spravy.stvr.sk/2025/12/fico-ak-europska-unia-nebude-respektovat-tradicie-skape/
  32. Szczerbiak, A. & Taggart, P. (2024). Euroscepticism and Anti-Establishment Parties in Europe. Journal of European Integration 46, no. 8 (2024): 1171–91. https://doi.org/10.1080/07036337.2024.2329634
  33. TASR. (2017). R. Fico: Nevidím iný životný priestor pre Slovensko, ako je EÚ. https://www.teraz.sk/slovensko/rfico-nevidim-iny-zivotny-priestor/250962-clanok.html
  34. TVP World (2025). Fico says he’s ‘proud’ after European Socialists expel Smer. https://tvpworld.com/89570418/slovakias-fico-proud-after-european-socialists-expel-smer
  35. Weßels, B. (2007). Discontent and European Identity: Three Types of Euroscepticism. Acta Politica. https://doi.org/10.1057/palgrave.ap.5500188.
fb-share-icon