Občianska vojna v Mjanmarsku patrí medzi najdlhšie trvajúce vojny. Začala už v roku 1949, kedy iniciátormi ozbrojeného konfliktu boli takzvaný Kareni – horský kmeň – ktorí povstali proti ústrednej vláde. Podobne ako Kareni, viac než tucet etnických skupín v ich boji za samosprávu vedie vojnu proti armáde, ktorá teraz vchádza do novej krvavej etapy.
Súčasný vojenský prevrat v Mjanmarsku sa začal 1. februára 2021. Došlo k nemu v deň, keď sa mala konať ustanovujúca schôdza nového parlamentu, ktorý vzišiel z novembrových volieb. Armáda prevrat zdôvodnila podozreniami z volebných podvodov pre drvivé víťazstvo Národnej ligy za demokraciu vedenej laureátkou Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij. Armáda vtedy zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov vrátane faktickej premiérky Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý mal trvať jeden rok. Po jeho skončení sa mali v súlade s prísľubmi vládnucej vojenskej junty uskutočniť nové voľby.
Moskva sa však mieša do mjanmarskej politiky a vojensky pomáha režimu, čo je aj geopolitická hrozba pre indo-pacifický región. Rusko sa ukázalo ako jeden z najsilnejších medzinárodných podporovateľov junty, pričom Moskva posilnila vojenskú a ekonomickú spoluprácu s Nay Pyi Taw. Na druhej strane, Čína, ktorá susedí s Mjanmarskom, bola v posledných rokoch najväčším obchodným partnerom krajiny a jej najbližším diplomatickým spojencom. Po prevrate vyslovil Peking vojenským vodcom uznanie. Čína financovala infraštruktúrne a energetické projekty v celom Mjanmarsku ako súčasť svojej Iniciatívy pásu a cesty. Ropa a zemný plyn prúdia potrubím z Mjanmarska do Číny. Peking tiež pracuje na vytvorení čínsko-mjanmarského hospodárskeho koridoru v štáte Rakhine. Čína potrebuje Mjanmarsko hlavne preto, aby svoju zvýšenú energetickú spotrebu zabezpečovala transportom zdrojov cez túto krajinu.
Rok 2025 tak predstavuje prelomový bod pre vyvodenie zodpovednosti v Mjanmarsku. Mjanmarská armáda si síce naďalej udržiava kontrolu nad krajinou, ale v mnohých oblastiach stráca pôdu pod nohami. Od prevratu v roku 2021 mjanmarská vojenská junta zabila viac ako 6 000 ľudí, svojvoľne zadržala viac ako 20 000 osôb a obnovila súdne popravy. Viac ako 3,5 milióna ľudí vnútorne vysídlili. Represie mjanmarskej armády sprevádzané bezhlavým násilím voči vlastnému obyvateľstvu sú v príkrom rozpore so základnými ľudskými právami. To ako sa bude naďalej vyvíjať situácia v tejto juho-ázijskej krajine zatiaľ pre demokraticky zmýšľajúcich občanov Mjanmarska nevyzerá svetlo. Za mjanmarským ľudom však aj naďalej stoja všetky demokratické inštitúcie sveta.
