Ako aj vo zvyšku sveta, v nemeckých médiach minulý týždeň titulky monopolizovala fotografia Donalda Trumpa oslavujúceho víťazstvo prezidentských volieb v Spojených štátoch. Zrazu však prišla z Berlína šokojúcu správa, ktorá Trumpa okamžite posunula do úzadia.
Kancelár Olaf Scholz odvolal lídra liberálnych Slobodných Demokratov (FDP), Christiana Lindnera, z postu ministra financií. Rozhodnutie prišlo po mesiacoch konfliktov ohľadom riešenia štátneho deficitu. Scholz tak efektívne rozpustil vládnu “semaforovú” koalíciu, pozostávajúcu zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), Zelených a už spomínanej Lindnerovej FDP. Po jeho odvolaní FDP okamžite stiahlo z ministerských postov aj Marca Buschmanna a Bettinu Stark-Watzinger, zatiaľčo Volker Wissing, v záujme ponechania si ministerského postu, zo strany vystúpil.
Hoci pôvodne stanovil Scholz hlasovanie o vyslovení (ne)dôvery vláde na 15. januára, zjavne podľahol tlaku šéfa Únie (CDU/CSU), Friedricha Merza. Ten zachytil príležitosť profitovať na koaličnej kríze i na priaznivých hodnoteniach Únie vo volebných prieskumoch, kde s 32 % vystupujú silnejšie ako bývalá semaforová koalícia (spolu 30,5 %), a agitoval tak za čo najrýchlejšie hlasovanie a nové voľby. Teraz je to už oficiálne, takzvaná Vetrauensfrage príde 16. decembra, pričom je už dnes jasné, že parlament Scholzovej vláde dôveru nevysloví. Nové voľby by sa tak mali uskutočniť už 23. februára, teda o sedem mesiacov skôr ako bolo pôvodne naplánované. Vypočutí tak budú aj občania, z ktorých podľa októbrových prieskumov 54 % považuje predčasné voľby za nevyhnutné.
Vyhliadky volieb
Je otázne, ako sa volebné preferencie vyvinú v najbližších mesiacoch, ktoré budú kľúčové. Po CDU/CSU dominuje volebné prieskumy krajne pravicová radikálna Alternatíva pre Nemecko (AfD), s ktorou však všetky relevantné strany odmietli spoluprácu. Či tento sľub skutočne dodržia, sa ukáže až po voľbách. Liberálna FDP by sa podľa aktuálnych prieskumov do parlamentu nedostala, pohybuje sa na tesne pod hranicou 5 %. Práve odchod z vlády by však strane mohol pomôcť dištancovať sa od nepopulárnej koalície a snažiť sa o lukratívne partnerstvo s opozičnou CDU/CSU. Koaliční partneri SPD a Zelení sa pohybujú na 15,5 %, resp. 10,5 %. Do parlamentu by sa malo dostať aj krajne ľavicové Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktoré by mohlo byť dôležitým hráčom pri formovaní vládnej koalície.
Najpravdepodobnejšou konšteláciou búducej vlády je však aliancia konzervatívcov, teda vytvorenie koalície medzi SPD a CDU/CSU, vedená Friedrichom Merzom na poste kancelára. Ten bol oficiálne stanoveným kandidátom budúcich volieb už pred začiatkom koaličnej krízy. K jeho zvoleniu prišlo v rámci snahy Únie vyhnúť sa situácii z roku 2021, kedy ju interný súboj Marcusa Södera a Armina Lascheta, končiaci sa len tesne pred voľbami, stál množstvo hlasov.
Otázna je i budúcnosť Olafa Scholza, ktorý nie je obľúbený ani len medzi voličmi SPD. Ako možnú náhradu je často spomínaný aktuálny minister obrany a dlhodobo najobľúbenejší nemecký politik, Boris Pistorius, ktorý však kandidatúru odmieta. Podľa generálneho tajomníka SPD, Matthiasa Mierscha, niet pochybností o opakovanej kandidatúre Scholza na post kancelára. Aj v štruktúrach strany sa však objavujú hlasy, ktoré pochybujú, či Scholzov negatívny imidž môže byť včas reštaurovaný.
Pozadie koaličnej krízy
Napätie medzi SPD a FDP vystupňoval najmä Lindnerov uniknutý dokument s názvom „Ekonomická tranzícia pre Nemecko – ekonomické koncepty pre rast a medzigeneračnú spravodlivosť”, v ktorom načrtol kľúčové reformy. Za východisko z ekonomických ťažkostí označil Lindner najmä zníženie štátnych výdavkov, obmedzenie dotácii pre viacero sektorov, zmiernenie regulácie emisí, či nižšie dane pre firmy. Takýto krok by zasiahol najmä sociálne dávky, ambície klimatickej neutrality a podporu pre Ukrajinu. Okrem iného sa ozvali hlasy, ktoré dokument označili za predvolebný manifest FDP a snahu navýšiť si preferencie.
Lindnerove kroky sa stretli s kritikou a nesúhlasom od oboch koaličných partnerov. SPD i Zelení upozornili, že značná časť opatrení je v rozpore so záväzkami vládneho programu a nemôže tak byť prijatá. Scholz sa silno postavil najmä proti zrušeniu solidárnej dane, ktorá zasahuje najlepšie zarábajúcich. Zdôraznil, že jeho úlohou je stabilizovať sociálny systém. Okrem toho chceli SPD a Zelení, narozdiel od konsolidačných krokov, investovať modernejšej infraštruktúry, energetickej tranzície, pomôcť priemyslu i Ukrajine.
Minister hospodárstva a vicekancelár za Zelených, Robert Habeck, pred odvolaním Lindnera ukázal snahu o mediáciu konfliktu. Upozornil, že od oboch strán očakáva vecné návrhy riešenia a dokonca ponúkol financie, ktoré sa mu podarilo vyjednať na otvorenie fabriky s mikročipmi, na zalepenie časti rozpočtu. Zelení však zostali relatívne ignorovaní a rozpadu koalície nezamedzili.
Ako podotkol Habeck, koaličná kríza a následný rozpad prišli pre Nemecko v najhoršej možnej chvíli. Očakáva sa, že nemecká ekonómia bude po minuloročnom poklese tento rok stagnovať, alebo dokonca klesať. Medzinárodný menový fond (IMF), ktorý pôvodne na rok 2024 predpovedal 0,3 % nárast reálneho HDP, teraz uvádza 0,2 % pokles. Volkswagen, automobilový gigant, ktorý sa stal symbolom nemeckej ekonomiky, oznámil, že po prvýkrát za 87 rokov plánuje uzatvorenie troch výrobní. Táto situácia len prehlbuje obavy z ďalšieho zhoršovania hospodárskej situácie a zvyšuje tlak na rýchle a efektívne riešenie politickej krízy.
Zdroje:
