
Od nástupu Javiera Mileia do funkcie prezidenta Argentíny už uplynul viac ako jeden rok. Počas tohto obdobia sa stal vo svetovom diskurze pomerne populárnou osobnosťou, pričom jeho ekonomické reformy vzbudzujú ako obdiv, tak aj kontroverzie. Cieľom tohto článku je preto stručne zhrnúť doterajšie pôsobenie Javiera Mileia vo funkcii prezidenta Argentíny.
Počiatočný stav
Javier Milei sa funkcie prezidenta ujal 10. decembra 2023. Po desaťročiach stagnácie a prepadu životnej úrovne sa v čase preberania úradu Argentína nachádzala na svojich ekonomických historických minimách. Zdá sa, že jej obyvatelia už boli značne unavení zo stavu krajiny, do ktorého ju priviedli ľavicoví politici. Na scénu tak prišiel Javier Milei – libertarián a skalopevne presvedčený pravičiar s jasným ozdravným ekonomickým plánom.
Ekonomické reformy
Javier Milei je klasickým zástancom liberálnej, pravicovo-orientovanej trhovej ekonomiky. V Argentíne pôvodne pôsobil ako univerzitný profesor, ekonóm a spisovateľ. Jeho plán na ozdravenie ekonomiky bol preto postavený na tzv. ‘‘šokovej terapii‘‘, ktorá spočívala v prijatí radikálnych opatrení počnúc výrazným znížením výdavkov štátu, dereguláciou ekonomiky, vyrovnaným štátnym rozpočtom a podporou podnikania. Bezprostredne po nástupe do funkcie začal Milei tieto odvážne vízie napĺňať.
Najprv znížil počet zamestnancov štátnej správy o zhruba štvrtinu, počet ministerstiev z 18 na 9 a taktiež znížil aj platy a sociálnu pomoc. Týmito opatreniami sa celkovo podarilo okresať verejné výdavky zo 44% na 32% HDP. Ďalej nasledovala daňová amnestia, ktorej následkom pritieklo do systému v prepočte viac ako 15 miliárd USD.
Zásadným opatrením ohláseným krátko po nástupe do funkcie bola aj devalvácia meny. Devalvácia predstavovala nevyhnutné opatrenie, ktorého cieľom bolo skrotenie vysokej inflácie, zvýšenie exportu a celkové ozdravenie ekonomiky.

Bezprostredne po zavedení týchto opatrení sa síce životné podmienky krátkodobo zhoršili a inflácia prerástla dokonca do hyperinflácie, avšak podľa očakávaní následne priniesli svoj želaný efekt. Infláciu sa po čase podarilo dostať pod kontrolu a ekonomike sa začína pomaly dariť. Ako bolo vyššie uvedené, sprievodným javom reforiem v podobe tzv. „šokovej terapie“ je krátkodobé zníženie životnej úrovne, ktorá sa však následne po určitom čase opäť zvýši a prinesie želaný rast. Z tohto dôvodu sa v Argentíne v roku 2024 miera chudoby občanov dočasne vyšplhala až na 57%, no podľa najnovších zistení je to na prelome rokov 2024/2025 už len 37%. Úspešnosť šokovej terapie môžeme pozorovať aj na príklade ekonomickej transformácie postsocialistických krajín vo východnej Európe, pričom najradikálnejšie reformy znamenali z dlhodobého hľadiska najväčší rast (ČR/Slovinsko) a polovičné, resp. konzervatívne reformy naopak stagnáciu a prešľapovanie na mieste (Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina).
O argentínskom úspechu dnes už jasne svedčia aj najnovšie ekonomické prognózy. Podľa analýzy JP Morgan sa v roku 2025 očakáva rast 5,2% HDP. Hodnota argentínskych dlhopisov niekoľkonásobne vzrástla a za rok 2024 Argentína dosiahla najväčší prebytok v obchode s energiami za posledných 18 rokov (5,67 miliardy USD). Čerešničku na torte predstavuje dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu prvýkrát za poslednú dekádu.
Celkovo tak z ekonomického hľadiska možno prvý rok hodnotiť pozitívne, avšak vládu ešte stále čaká kopec práce najmä v oblasti deregulácie ekonomiky a pritiahnutia zahraničných investícii.
Zahraničná politika
Čo sa týka zahraničnej politiky, Milei ju smeruje jasným transatlantickým smerom. Za najväčších spojencov považuje USA a Európu, pričom veľký úspech dosiahol práve pri obnovení dobrých vzťahov s USA, odkiaľ sa zároveň očakávajú veľké investície. Milei je taktiež veľkým podporovateľom Ukrajiny a Izraela. Naopak pomerne rezervovane sa stavia k spolupráci s Ruskom (odmietol členstvo v hospodárskom zoskupení BRICS). Ako posledný tu máme pomerne osobitný vzťah s Čínou. Aj napriek tomu, že ideológia Komunistickej strany Číny je v priamom rozpore s libertariánskymi a pravicovými myšlienkami, faktom ostáva, že obchod s Čínou je stále dôležitou súčasťou hospodárstva Argentíny. Z tohto ohľadu tu preto môžeme pozorovať pomerne pragmatický postoj z oboch strán.
Popularita a sila
V oblasti popularity si napriek drastickým reformám, ktoré boli uvedené do praxe počas prvého roku vo funkcii, Milei stále udržiava pomerne veľkú podporu. Momentálne ho podporuje cca. 50% občanov. Ide o číslo, ktoré sa síce o určité percento znížilo, no vzhľadom na spomínané reformy ho možno považovať za viac ako solídny výsledok. Pre ďalšie fungovanie a udržanie si tohto politického kapitálu však bude zásadné, do akej miery sa mu podarí rozbehnuté reformy dotiahnuť do úspešného konca. Väčšinu reforiem totiž realizuje najmä prostredníctvom vládnych dekrétov, keďže v parlamente má iba tesnú väčšinu. Ako bolo uvedené vyššie, Milei stále vidí rezervy najmä v oblasti deregulácie ekonomiky a v snahe prilákať zahraničných investorov.
Kontroverzie
Kontroverzie sú pomerne integrálnou súčasťou Mileiovej politickej kariéry, keďže často práve z dôvodu nekonvenčného/výstredného správania býva označovaný za kontroverzného a populistického politika. V tomto ohľade je však dôležité rozlišovať, v akom kontexte táto kritika prichádza. Je totiž objektívnym faktom, že Milei je výstredným politikom. Jeho prejav býva častokrát búrlivý a sprevádzaný urážaním svojich politických oponentov. Známe sú prípady, keď napríklad urazil manželku španielskeho premiéra, pápeža označil za komunistu alebo známe je aj jeho virálne video s motorovou pílou. Okrem toho zastáva tiež niekoľko kontroverzných okrajových názorov, medzi ktoré patrí napríklad podpora legalizácie predaja ľudských orgánov, legalizácie prostitúcie, zákazu povinného očkovania alebo zrušenia Argentínskej centrálnej banky. Toto všetko je pravdou. Problémom však je, ak je jeho konanie označované za extrémistické/populistické aj v prípadoch, keď to absolútne nie je namieste. Milei totiž býva často označovaný za extrémistu z nesprávneho dôvodu, a to konkrétne v kontexte jeho pozitívnych ekonomických reforiem.

Aj keď sú úspechy Javiera Mileia nepochybné, stále má pred sebou ešte dlhú a tŕnistú cestu. Ako už bolo viackrát spomenuté, Argentína urgentne potrebuje deregulovať ekonomiku a prilákať oveľa viac zahraničných investícií. Problémom v tejto snahe sa javí najmä tesná väčšina v parlamente a pomerne silné odbory. Aj keď je Javier Milei svojim spôsobom kontroverzným politikom a rozhodne nie je dokonalý, táto kontroverzia vychádza najmä z jeho povahy, rozhodne však nie z ekonomického programu, ktorý presadzuje. Napriek tomu, že sa mu zatiaľ nepodarilo splniť všetky svoje predvolebné sľuby, je stále obdivuhodné, čo všetko dokázal za tak krátke obdobie. Najväčším prínosom z jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta je však dôkaz toho, že aj v dobe plnej populizmu a osobného prospechárstva sa nájdu a dokonca môžu uspieť politici s jasnou víziou a odvahou prijímať nepopulárne, no potrebné opatrenia.
VIVA LA LIBERTAD CARAJO
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..
Zdroje:
https://www.trend.sk/spravy/argentina-vlani-vykazala-prvy-rozpoctovy-prebytok-viac-ako-dekadu