Násilie na ženách je označenie pre všetky násilné činy, ktoré sú primárne alebo výlučne zamerané proti ženám. OSN definuje násilie na ženách ako „každý akt násilia založený na pohlaví, ktorého výsledkom bude, alebo je pravdepodobné, že bude, fyzická, sexuálna alebo psychická ujma či utrpenie žien, vrátane vyhrážok spáchaním týchto aktov, donútenia alebo bezdôvodného odňatia slobody, či už na verejnosti alebo v súkromnom živote“.
Celosvetové štatistiky hovoria, že takmer každá tretia žena bola vystavená fyzickému alebo sexuálnemu násiliu aspoň raz za život. V drvivej väčšine sú páchatelia súčasní alebo bývalí partneri, pričom viac ako polovica incidentov nebola nahlásená na polícii. To však nezhrňuje množstvo žien, ktoré sa stretlo so sexuálnym obťažovaním, to podľa odborných štúdií dopadá v niektorých štátoch až na 70% žien.
V dôsledku pandémie COVID-19 nové údaje a správy od ľudí v prvej línii ukázali, že všetky druhy násilia páchaného na ženách, najmä domáce násilie, sa zintenzívnili. Takisto sa zvyšovala miera hláseného násilia zo strany intímnych partnerov a v niektorých krajinách sa hovory na linky pomoci päťnásobne zvýšili. Obmedzený pohyb, sociálna izolácia a ekonomická neistota zvyšujú zraniteľnosť žien voči násiliu v domácnosti na celom svete.
Násilie na Slovensku
Násilie na ženách je celosvetovým problém viditeľný aj v podmienkach SR. Násilie od akéhokoľvek muža zažila každá tretia žena vo veku od 15 rokov počas svojho života a na základe prieskumu iba 12% uviedlo, že najzávažnejšie prípady, riešila polícia. Sexuálne násilie zažilo zhruba 100 000 žien na Slovensku a skoro v 90% prípadoch, obeť páchateľa poznala, čo vyvracia predstavu o neznámom útočníkovi. Drvivá väčšina žien tento incident nenahlásila na polícii. Dôvody, ktoré môžu odrádzať od kontaktovania polície sú rôzne. V ženách po incidente prevládala hanba, strach, hnev a hlavne trápny pocit, že takéto niečo sa im stalo. Veď okolo znásilnenia existuje toľko stereotypov, ktoré im zabraňujú sa niekomu vyrozprávať bez obavy z nepochopenia zo strany kompetentných.
Podobne ako vo svete, aj na Slovensku priniesla pandémia nárast partnerského násilia na ženách. Protipandemické opatrenia viedli k sociálnej izolácii a ženy zažívajúce násilie a ich deti sa ocitli uzavreté v domácnostiach s násilníkom, čo umožnilo vyššiu intenzitu násilia. Zároveň opatrenia znížili dostupnosť služieb a neformálnej podpory od okolia žien. Počas tohto obdobia zaznamenala GP SR vo vzťahu k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nárast trestných stíhaní až o 36% a takisto nárast žiadostí o pomoc cez krízové linky.
Istanbulský dohovor
Základným cieľom Istanbulského dohovoru je „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia“ s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách.
Politickou prioritou zostáva aj naďalej pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Všetky krajiny EÚ ho už podpísali, no niektoré ho ešte stále neratifikovali. Slovensko je jednou z krajín, ktorý tento dohovor neratifikovalo. V januári 2021 Parlament uvítal zámer Komisie navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľov Istanbulského dohovoru v roku 2021, ak niektoré členské štáty budú naďalej blokovať jeho ratifikáciu zo strany EÚ.
Existuje jedna univerzálna pravda, ktorá platí pre všetky krajiny, kultúry a komunity: násilie páchané na ženách nie je nikdy prijateľné, nikdy ospravedlniteľné, nikdy tolerovateľné.
Ban Ki-moon, United Nations
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/violence-against-women
https://www.unwomen.org/en/what-we-do/ending-violence-against-women/facts-and-figures
https://www.zastavmenasilie.gov.sk/
https://www.amnesty.sk/hovorme-o-nasili-s-barborou-burajovou/
