Autori: Marcel Suja, Terézia Šimaljaková.

Eskalácia napätia v Izraeli

Najnovšie nepokoje prebiehajúce v Izraeli sú vyvrcholením dlhodobých nevyriešených sporov medzi Izraelom a Palestínou. Podľa reportérov BBC sú neustále konflikty ‘otvorenou ranou‘ v srdci Blízkeho východu. Medzinárodnou scénou sú často odsunuté na okraj pozornosti. Napätie však v posledných dňoch eskalovalo. Došlo k raketovým a leteckým útokom oboch strán a k smrti nevinných ľudí.

Príčiny izraelsko-palestínskeho konfliktu

Nepriateľstvo medzi izraelskou populáciou a arabskými palestínčanmi pretrváva už niekoľko desaťročí. Príčin konfliktu je mnoho, a v priebehu rokov sa pridali nové. V súčasnosti súvia napríklad s vakcináciou obyvateľstva. Palestína za Izraelom výrazne zaostáva. 

Hlavným motívom celého Izraelsko-palestínskeho konfliktu ale ostáva nevôľa dohodnúť sa na tom, komu patrí územie medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. To spôsobuje patovú situáciu v riešení otázky vzniku Palestínskeho štátu. 

Kým konflikt prebieha, žiadna zo strán nevie zaručiť bezpečnosť svojho obyvateľstva. Každých pár rokov konflikt eskaluje v násilné zrážky. V posledných 15 rokoch sa pravidelne stupňuje násilie predovšetkým medzi Pásmom Gazy a Izraelom. V tejto časti vládne islamská polovojenská organizácia Hamas, ktorá spolu s Izraelskou vládou stojí za raketovými a leteckými útokmi posledných dní. 

Súhra faktorov, ktorá viedla k raketovým útokom

V meste Jeruzalem vždy prebiehali nepokoje kvôli náboženskej diverzite – žijú tu Moslimovia, Židia aj Kresťania. Náboženstvo ale nie je jediný zdroj konfliktu. Súčasnú eskaláciu spôsobila snaha o vysťahovanie niekoľkých arabských rodín zo štvrte Sheikh Jarrah vo východnom Jeruzaleme. 

Sheikh Jarrah je palestínskou časťou na území východného Jeruzalema. Východný Jeruzalem sa označuje za sporné územie, rovnako ako Pásmo Gazy a Predjordánsko. História daného územia je preto mimoriadne komplikovaná. Izraelčania boli legálnymi vlastníkmi časti Sheikh Jarrah pred vznikom Izraelského štátu. Nasledovali však obdobia okupácie – Jordánskom a neskôr samotným Izraelom, počas ktorých sa na tomto území usadili Arabi.

Z histórie túto časť ale legálne vlastnili Židia. Preto bola oblasť v roku 2021 izraelskými súdmi priznaná za izraelskú, teda v prospech izraelských osadníkov. Arabské rodiny sa ale podľa súdneho rozhodnutia nemusia z oblasti vysťahovať, ak začnú pôvodným majiteľom platiť nájomné. Palestínčania však vidia súdne rozhodnutie ako pokus o prevrat – zmenu Jeruzalema na židovské územie.

Násilné potlačenie násilných protestov 

K upokojeniu situácie po vydaní súdneho rozhodnutia nepomohli zvýšené kontroly ani zásahy polície voči Palestínčanom v čase Ramadánu. Protesty Palestínčanov boli výsledkom vytvorenia barikády pred Damašskou bránou, kde sa Palestínčania, dodržujúci Ramadán, zhromaždovali. Na upokojenie situácie bol izraelskou políciou použitý slzný plyn vo vnútri mešity Al-Aqsa, čo je po Mekke a Medine, najposvätnejším miestom pre Moslimskú komunitu. Na druhej strane treba podotknúť že násilné protesty Palestínčanov, ktorí po polícii hádzali kamene, spôsobili škody na izraelskom majetku aj zranenie niekoľkých policajtov.

Po policajných akciách dalo hnutie Hamas Izraelu ultimátum, v ktorom žiadalo stiahnutie izraelských síl z objektu Al-Asqa. Toto ultimátum nebolo vypočuté. Reakciou Hamasu bolo odpálenie niekoľko stoviek rakiet na Jeruzalem. Táto neprimeraná reakcia sa môže považovať za zámienku pre Hamas, ako oddialiť už aj tak odložené nastávajúce voľby v Palestínskom štáte a ďalej sa udržať pri moci.

Izraelská vláda reagovala na ostreľovanie leteckým útokom na vežový komplex v Pásme Gazy. Nálety pokračovali z oboch strán a útoky si podľa oficiálnych informácií doteraz vyžiadali viac ako 40 obetí. 

Riešenie roztržky komplikuje politická situácia 

Deeskalácia napätia je zložitá kvôli politickej nestabilite v Izraeli a politike Hamasu v Pásme Gazy. Po štvrtých predčasných parlamentných voľbách v Izraeli premiér Benjamin Netanjahu nebol schopný zostaviť vládu a krajine hrozia v poradí už piate predčasné voľby v priebehu dvoch rokov. Na zostavenie vlády by Netanjahu potreboval podporu niektorej z arabských politických strán. To je nepravdepodobné, ak pri izraelských útokoch budú zomierať Arabi. Problémom sa stáva aj rast popularity ultra-ortodoxných zionistických strán na izraelskej politickej sfére. 

Naopak v Pásme Gazy vládne hnutie Hamas už viac ako 16 rokov. Posledné voľby sa konali v roku 2006, čo sa dá pri štvorročnom funkčnom období palestínskeho legislatívneho orgánu považovať za nelegitímne zotrvanie pri moci. Voľby naplánované na 22. mája 2021 boli odložené kvôli nezhodám pri umožnení volenia obyvateľov východného Jeruzalema.

Proti eskalácií násilia sa postavili nielen USA s prezidentom Joe Bidenom, no rovnako tak Nemecko a arabské krajiny, ktoré nedávno podpísali s Izraelom prelomové dohody o nadviazaní diplomatických stykov. Aj vďaka medzinárodnému tlaku Izrael odložil rozhodnutie o vysťahovaní arabských rodín z východného Jeruzalema, vzniku ozbrojeného konfliktu sa ale nepodarilo zabrániť.

Urovnanie konfliktu je kľúčové, no v nedohľadne. Nakoľko Hamas neuznáva existenciu Izraela a nemá záujem dohodnúť sa na riešení. Krokom vpred by mohli byť slobodné voľby aj na Západnom brehu aj v pásme Gazy, z ktorých by mohlo vzísť nové vedenie schopné dialógu o riešení konfliktu s Izraelom. Zároveň je dôležité, aby polícia a armáda v oboch častiach vedela odhadnúť mieru zásahov pri ozbrojených potýčkach. 

Zdroje: 

https://dennikn.sk/2386432/izrael-a-hamas-su-znovu-na-pokraji-vojny-vsetko-sa-zacalo-snahou-vystahovat-palestinske-rodiny-z-jeruzalema/?ref=list

https://www.bbc.com/news/world-middle-east-57081848

https://svet.sme.sk/c/22657648/barikady-strelba-a-rakety-izrael-a-palestina-sa-pustili-do-dalsich-bojov.html

https://www.msf.org/stark-inequality-covid-19-vaccination-between-israel-and-palestine

https://www.nytimes.com/2021/05/11/world/middleeast/israel-gaza-airstrikes.html

Napísal

Občiansko-demokratická mládež

Občiansko-demokratická mládež