V roku 2024 zverejnil denník Trend analýzu, ktorá poukázala, že slovenským médiám dôveruje 25% obyvateľov. Dnes sme svedkami pravidelných útokov vládnych politikov na média, ktoré sú označované za nepriateľské a odmietajú odpovedať na ich otázky. Zároveň sa postupne začali bojkotovať niektoré relácie, napríklad Na telo, ktorú v tej dobe viedol Michal Kovačič. Minister životného prostredia Tomáš Taraba to komentoval slovami, že im moderátor nenecháva potrebnú slobodu. Na druhej strane sú moderátori, ktorí majú aj pochybné pozadie alebo dávku kontroverzie. V tomto texte sa pozrieme aj na takých.
Branislav Král
Tento moderátor začal svoju kariéru pred 20 rokmi v Slovenskej televízii a Markíze. Počas prvej vlády Roberta Fica vypomáhal s dodávaním externých služieb pre ministerstvo pôdohospodárstva na čele s Miroslavom Jureňom (Pre pripomenutie, to je ten minister, ktorý zvolal rozlúčkovú tlačovú konferenciu na družstve, počas ktorej emotívne kričal a búchal päsťou do stola). Králova firma údajne dostala od ministerstva za čias Jureňu až 1,2 milióna slovenských korún. Táto zákazka bola neskôr vyšetrovaná Úradom boja proti korupcii.
Miroslav Jureňa a Branislav Král. Zdroj: Nový čas
V roku 2012 Branislav Král kandidoval do Národnej rady ako dvojka za Stranu zelených, ktorej bol aj člen prípravného výboru. Tento politický subjekt neskôr prevzal Štefan Harabin a premenoval na stranu Vlasť.
Do povedomia verejnosti sa ale dostal výrokom o aktivistickej žurnalistike na adresu niektorých médií. Zároveň vyjadril presvedčenie, že slovenské média pretláčali počas prezidentských volieb v roku 2024 Ivana Korčoka.
Na Facebookovom profile zverejnil 11. marca status, kde reaguje na kritiku o tom, že Robert Fico alebo Peter Pellegrini nemajú názorového protivníka v jeho diskusiach. Podľa moderátora je to tým, že premiér a prezident nemôže diskutovať s nikým iným, pretože ich pozície zastáva iba jedna osoba v danom volebnom období. Súčasne ale 24. októbra 2023 Branislav Král viedol diskusiu s Rudolfom Huliakom po tom, ako nebol vymenovaný na post ministra životného prostredia. V tejto diskusii bol predseda Národnej koalície sám s moderátorom a útočil na prezidentku Zuzanu Čaputovú, mimovládne organizácie, Denník N ale aj na Progresívne Slovensko.
V súčasnosti vedie relácie Král na ťahu a V politike na TA3. Prvá menovaná zažila aj dávku kontroverzie. Dňa 6. februára diskutovali medzi sebou predstavitelia strany Smer a Progresívneho Slovenska. V tábore Smeru bol prítomný extrémista Daniel Bombic. Po vlne kritiky zverejnila TA3 stanovisko, v ktorom informovali, že nemajú vplyv na hostí zo strany diskutujúcich. Zároveň dodali, že sú proti akejkoľvek forme extrémizmu a radikálnych prejavov, no druhým dychom dodali, že prítomnosť hostí neodráža hodnoty televízie a vyhradili sa voči údajným politickým súbojom. Účet TA3 na Instagrame zverejnil 27. apríla úvodný prejav Branislava Krála, kde kritizoval opozičné strany za „živenie témy Ukrajina“, Európsku úniu nazval „skostnatelu“ a vyjadruje presvedčenie, že svetové problémy Slovensko nevyrieši a je nutné, aby sa strany začali venovať výhradne iba Slovensku. Zároveň ale v spomínanom úvode vyčítal slabé informovanie Úradu vlády o krokoch ministerstiev a na druhej strane nadbytočné komentovanie vyšetrovacích procesov. Rovnako skritizoval 13. apríla predsedu vlády Roberta Fica za spájanie Juraja Cintulu s opozičnými stranami a aj za porovnávanie atentátnika s Jánom Čurillom.
Daniel Bombic v relácii Král na ťahu. Zdroj: Aktuality
Jana Krescanko Dibáková
Pochádza z východného Slovenska, konkrétne zo Spišskej Novej Vsi. Po úspešnom ukončení štúdia žurnalistiky (2001-2006), na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, začala pôsobiť od novembra 2002 ako reportérka spravodajstva TV JOJ. Stala sa moderátorkou webovej relácie SedemOnline s M. Kňažkom a M. Leškom. Relácia bola zameraná na aktuálne politické témy a udalosti verejného života.
Relácia Sedem alebo aj SedemOnline. Zdroj: TV JOJ
V roku 2019 sa Jana Krescanko Dibáková stala súčasťou tímu politickej relácie Na Hrane, ako dramaturgička. O rok neskôr, v roku 2020 sa stala aj jej hlavnou moderátorkou. Do relácie si pozývala zvyčajne politikov z opačných táborov a relácia patrila k najsledovanejším politickým reláciám na Slovensku. Reláciu moderovala tri a pol roka. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023, ale aj následne po nich, súperila Dibáková s neúčasťou politických lídrov v relácii. Dôvodom bola nevôľa súčasných vládnych politikov (predstaviteľov súčasnej koalície) zúčastniť sa na diskusiách s politickými oponentmi. Tieto, ale aj iné faktory vzhľadom na vývoj budúcnosti relácie, viedli Janu Krescanko Dibákovú ku konečnému odchodu z Tv JOJ v roku 2024. K tejto situácii a prázdnym kreslám v relácii sa vyjadrila koncom marca 2024 takto: „A budem ešte otvorenejšia – istý politik istej strany mi včera otvorene povedal ,nebudeme k Vám chodiť, lebo u Vás politicky nič nezarobíme. Už celé týždne je neuveriteľne náročné vyskladať zostavu hostí tak, aby sme vôbec vedeli vysielať. Dezinfoscéna politikom ponúka široké možnosti bez nepríjemných otázok.“
Podľa nej boli v Jojke v situácii, že okrem politickej nevôle prísť, existujú politici, ktorí „nechcú byť konfrontovaní s maslom iných – témami ako zahraničnopolitická izolácia či frontálny útok na Ústavný súd. Sú ale aj takí, ktorí počas jarných prázdnin vyrazili na dovolenky alebo sa ospravedlnili pre zdravotné problémy. Nesťažujem sa. Len upozorňujem, že smerujeme do situácie, ktorá je dlhodobo neudržateľná, kedy inštitút prázdneho kresla použijeme, ale nebudeme ho môcť použiť 5 alebo 10-krát,“ uzavrela.
V televízii JOJ pracovala 22 rokov a svoj odchod ohlásila po druhom kole prezidentských volieb. Momentálne, od septembra 2024, pôsobí vo vysielaní relácie Aréna, ktorú vysiela v spolupráci s denníkom Sme. Angažuje sa aj v projekte Hoaxy a podvody, vedenom Davidom Púchovským, ktorý dlhodobo vyvracia nepravdivé informácie na sociálnych sieťach. Niekoľko rokov pracoval ako administrátor sociálnych sietí Polície SR. Teraz už svoju novú stránku prevádzkuje mimo záštity policajtov.
Hoaxy a podvody – 3.12.2024. Zdroj: denník SME
Anka Žitná
Anka Žitná je slovenská novinárka, pôsobiaca vo svete médií už od deväťdesiatych rokov. Absolvovala UPJŠ v Košiciach, kde začala aj svoju novinársku kariéru prácou pre denník Korzár. Venovala sa kriminálnym témam.
Na temné mafiánske časy spomína nasledovne: „…v noci do redakcie (mi) prišiel vysokopostavený ctihodný muž povedať, že mám hladké líca, ktoré sa budú dobre rezať britvou a že najbližšie budem aj ja tam, kde sa bude liať betón. Zabalená v koberci.“
Žitná sa neskôr stala súčasťou tímu domácej redakcie Slovenskej televízie. Takmer 10 rokov pracovala pre týždenník Plus 7 dní, bola dokonca aj jeho šéfredaktorka.
V roku 2012 rezonovalo jej meno v kauze údajnej korupcie na ministerstve práce. Žitná mala vystupovať ako prostredník a sprostredkovať úplatok pre vtedajšiu šéfku sociálnej sekcie v podobe poukážky do hotela Kempinski v Tatrách. Jeho vlastníkom je finančná skupina J&T. Pre pochybné konanie bola v tomto období aj odpočúvaná políciou.
Redakcia Plus 7 dní správanie Žitnej nepovažovala za sporné. Adekvátny krok chýbal aj v roku 2016, kedy redaktori týždenníka žiadali vedenie o ukončenie pracovného pomeru s ich kolegyňou Martinou Ruttkayovou, partnerkou Petra Tótha, bývalého príslušníka SIS, ktorá mala úzke väzby na dnes odsúdeného Mariána Kočnera. Stála aj za zaujatými článkami očierňujúce osobu Daniela Lipšica. Anka Žitná sa pod list vyhotovený jej kolegami nepodpísala.
Zdroj fotografie: https://www.youtube.com/watch?v=m5xbb_0kUCg
V roku 2019 oznámila svoj odchod z vydavateľstva News and Media Holding vlastnené Pentou. Miesto si našla v televízii TA3, kde moderovala reláciu V politike a Tak takto?!. Práve Žitnou vedená relácia Tak takto?! sa stala predmetom posudzovania licenčnej rady. Po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu pozvala do štúdia bývalého ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý patrí k najväčším šíriteľom proruských naratívov v slovenskom online priestore. Rada pre mediálne služby vtedy rozhodla o porušení zákona. Jej obavy, že „v programe nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť“ nastali aj po odvysielaní dielu s americkým ekonómom, zaradenom na ukrajinskom čiernom zozname podporovateľov proruskej propagandy, Jeffreyom Sachsom. Televízia následne čelila zo strany Rady správnemu konaniu. Žitná ukončila s TA3 spoluprácu, odvolávajúc sa na zásah do autorskej slobody.
Videohovor s Jeffreyom Sachsom. Zdroj: reprofoto TA3
Žitná opäť nadviazala kontakt s News and Media Holding a v Plus 7 dní moderuje reláciu „Teraz takto s Ankou Žitnou“. Jej produkovaný obsah zdieľajú aj alternatívne média ako InfoVojna, Slovensko-ruská spoločnosť, eREPORT a pod. Je namieste, aby pochybné pozadie dlhoročnej novinárky vyvolávalo ostražitosť širokej verejnosti.
Richard Dírer
49-ročný rodák z Martina sa začal venovať žurnalistike už v roku 1996 v Nemecku. Už ako študent Rýnskej univerzity Friedricha-Wilhelma pracoval v Deutsche Welle ako redaktor a moderátor slovenského vysielania. Od roku 1997 bol pravidelným prispievateľom Rádia Twist ako korešpondent z Nemecka. Po návrate na Slovensko pôsobil v médiách ako Rádio Twist, STV a Best FM. V televízii TA3 zastával viacero pozícií vrátane moderátora relácie „V politike“, šéfredaktora spravodajstva, publicistiky a šéfdramaturga. Z TA3 odišiel v máji 2024, pričom dôvodom bol tlak a náročnosť práce v politickom spravodajstve.
Richard Dírer. Zdroj: Aktuality
Po odchode z TA3 založil nový projekt „Za oponou“, ktorý pravidelne moderuje pred živým publikom. Od apríla 2025 spolupracuje s portálom Startitup na videoprojekte „Dírerov filter“. Okrem žurnalistickej kariéry pôsobil ako poradca primátora alebo riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií.
Richard Dírer je známy svojím dôrazom na nezávislosť médií a slobody slova. Aj po odchode z TA3 zdôraznil, že nemá plán vstúpiť do politiky a že sloboda médií zostáva preňho kľúčovou hodnotou.
Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška bol od čias štúdia spojený s politikou. Vyštudoval politické vedy v Trnave, absolvoval štúdium v Prahe a bol na študijnom pobyte na univerzite vo Varšave.
Po ukončení štúdia pôsobil ako asistent poslancov, či ako súčasť kancelárie svojho budúceho podriadeného, vtedajšieho ministra, Vladimíra Palka. Už tu sa, pred začiatkom svojej novinárskej kariéry, sústredil najmä na európsku politiku. Dávnejšie tiež viedol revue Impulz, ktorá sa zameriavala na katolícku kultúru a nadčasové úvahy.
Ako novinár pôsobil v Denníku Postoj, či týždenníku Týždeň. Najväčší zvrat v kariére bežného novinára nastal, keď sa stal šéfredaktorom denníka Štandard. Ten viedol od jeho začiatku 1.11.2020 až do odchodu 7.1.2025. Odchod z denníka bol pomerne prekvapivý, nakoľko sa zdalo, že Štandard smeruje presne podľa Daniškových predstáv.
Denník je vskutku konzervatívny plátok, ktorý sa púšťa do tém ako sú európska politika, hodnotové otázky a počas pôsobenia pána Danišku sa v denníku riešila aj téma žien bez podprseniek. Oficiálnym dôvodom odchodu Danišku je to, že Štandard sa uberá smerom, ktorý sa jemu osobne nepáči. Spolu s Daniškom odišli aj Vladimír Palko, Dag Daniš či Dana Vitálošová.
Už niekoľko rokov, až do dnešného dňa, moderuje Jaroslav Daniška polemickú reláciu STVR, Do kríža.
Jaroslav Daniška. Zdroj foto: RTVS
