Je Irán krok od dosiahnutia jadrových zbraní?

Pre lepšie pochopenie aktuálnej situácie sa musíme vrátiť pár rokov dozadu. V polovici roka 2015 vyvrcholili dvojročné diplomatické snahy svetových špičiek o obmedzenie Iránskeho jadrového programu. Vo Viedni, kde sídli Agentúra pre medzinárodnú atómovú energiu – IAEA (z angličtiny International Atomic Energy Agency), sa stretli predstavitelia Spojených štátov amerických, Čínskej ľudovej republiky, Ruskej federácie, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, EÚ a Iránu, ktorí spoločne podpísali tzv. Iránsku nukleárnu dohodu – JCPoA (z angličtiny Joint Comprehensive Plan of Action). Cieľom dohody bolo zaistiť, aby sa iránsky jadrový program nevyužíval na vojenské účely (jadrové zbrane), ale len na civilné využitie (jadrovú energiu). Irán sa zaviazal k mierovému využitiu uránu, sprístupnil svoje zariadenia pre pozorovateľov IAEA, dovolil kamerové sledovanie v svojich jadrových zariadeniach a zaviazal sa k ukončeniu jadrového výskumu vedúceho k získaniu atómovej zbrane. Na druhej strane, OSN, EÚ a USA pozastavia alebo ukončia platnosť sankcií namierených voči iránskemu režimu a zároveň sa nesmú zavádzať žiadne ďalšie sankcie.

JCPoA bola rešpektovanou zmluvou do momentu, kedy sa bývalý americký prezident Donald Trump nerozhodol v roku 2018 zmluvu vypovedať argumentujúc tým, že iránska strana dohodu obchádza a snaží sa poza chrbát inšpektorov IAEA vyvíjať atómovú zbraň. Americké unilaterálne odstúpenie od JCPoA a uvalenie sankcií ešte viac vyhrotilo, už aj tak nie dobré, vzťahy USA a Iránu. Ostatní signatári dohodu nevypovedali a formálne stále platí, hoci existujú závažné podozrenia, že Irán dohodu naozaj obchádza.

Dostávame sa pomaly do súčasnosti, keď koncom roka 2020 prebehli v USA prezidentské voľby, ktoré vyhral Joe Biden (bývalý viceprezident pôsobiaci v Obamovej administratíve, ktorá sa podieľala na vyjednávaniach samotnej JCPoA), ktorý v kampani sľúbil, že USA sa pod jeho vedením k dohode vrátia. No dodnes tak nespravili a prvý vojenský zásah Bidenovej administratívy bol namierený na proiránske sily pôsobiace v Sýrii, čo bolo reakciou na predchádzajúci iránsky útok na vládne budovy s americkým personálom v Iraku, čo len viac prehĺbilo iránsko-americké napätie, ktoré následne vplýva na samotnú dohodu.

Medzitým sa Irán prestal tajiť, že nejakú zmluvu vôbec dodržiava a postupne prestal plniť svoje záväzky vyplývajúce z JCPoA. Zašlo to tak ďaleko, že iránsky parlament minulý rok prijal zákon, ktorého implementáciou sa obchádza protokol spadajúci pod JCPoA, čo v praxi znamená zvýšené obohacovanie uránu, obmedzovanie kontrol pozorovateľov IAEA a odpojenie kamier monitorujúcich jadrové zariadenia. 

Na tento krok reagoval šéf IAEA Rafael Rossi návštevou Teheránu, počas ktorej sa mu podarilo  uzavrieť kompromisnú provizórnu dohodu s trojmesačným trvaním a s cieľom stabilizovať už aj tak nestabilnú situáciu. Počas nasledujúcich troch mesiacov pre to budú prebiehať technické rozhovory, ktoré budú mimoriadne kľúčové pre budúci osud samotnej JCPoA, ale aj celého regiónu. Avšak nepôjde to bez toho, aby USA alebo Irán nespravili prvý krok… Iránsky prezident Hassan Rúhání chce týmito krokmi prinútiť USA, aby sa k dohode z roku 2015 vrátili a zrušili sankcie, ktoré ekonomicky Irán poškodzujú. No vo Washingtone tvrdia, že k dohode sa vrátia jedine po tom, čo ju Irán začne dodržiavať. Zamiešať karty v tejto komplikovanej situacii ešte môžu prezidentské voľby, ktoré sú naplánované v Iráne na jún. Horliví odporcovia tejto zmluvy a Západu majú silnú pozíciu v parlamente a majú ambíciu získať i post prezidenta, ktorý v súčasnosti vedie politický pragmatik Rúhání. 

Predstavitelia Iránu reprezentujú pozície tvrdého šíitskeho islamu, podporujú radikálne teroristické skupiny, otvorene hlásajú svoju snahu o vymazanie štátu Izrael z mapy a netaja sa ani svojím antagonickým postojom voči Západu. Bude nanajvýš dôležité sledovať v nasledujúcich týždňoch situáciu v tomto nestabilnom regióne. Irán je k dosiahnutiu atómovej zbrane bližšie ako kedykoľvek predtým, a nám v Európe by to nemalo byť jedno.

Autor: Šimon Podešva, ODM

Zdroje:

https://www.iaea.org/newscenter/focus/iran
https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-svet/670217/iran-vypnul-jaderne-organizaci-kamery-nechce-aby-na-jeho-atomova-zarizeni-dohlizela.html
https://www.securityoutlines.cz/jaderna-dohoda-s-iranem-oc-jde-a-co-jeji-vypovezeni-znamena-i-cast/
https://www.bbc.com/news/world-middle-east-48201138https://www.bbc.com/news/world-middle-east-56234015
https://www.aljazeera.com/news/2021/3/4/western-censure-cancelled-as-iran-agrees-on-more-iaea-talks
https://medium.com/@FDD/iranian-ballistic-missile-tests-since-the-nuclear-deal-2-0-73dc952aee8b
Ilustračný fotografia: https://medium.com/@FDD/iranian-ballistic-missile-tests-since-the-nuclear-deal-2-0-73dc952aee8b