Zhrnutie a kľúčové body
– Štát má de facto monopol na vnútroštátnu železničnú dopravu na Slovensku. Štátom vlastnená spoločnosť ZSSK je však silne zadlžená, jej infraštruktúra je zastaraná a služby zákazníkom sú často nedostatočné. To vedie k nízkej spokojnosti zákazníkov a početným sťažnostiam zo strany cestujúcich aj zamestnancov spoločnosti.
– V tejto analytickej štúdii sú načrtnuté a prezentované tri možné riešenia: zvýšené investície zo strany štátu, vytvorenie konkurenčného prostredia a umožnenie domácim alebo zahraničným súkromným prepravcom podnikať na vnútroštátnom slovenskom železničnom trhu alebo čiastočná privatizácia ZSSK súkromnými investormi.
– Na základe 3 kritérií – efektivity, nákladov pre štát a dlhodobej udržateľnosti sa ako najlepšie riešenie javí vytvorenie konkurenčného prostredia a umožnenie vstupu konkurencii na slovenský železničný trh. Uvedené riešenie by znížilo potrebu štátnych investícií do infraštruktúry a zároveň by zvýšilo príjmy štátu a spokojnosť cestujúcich.
Súčasná situácia
Havarijný stav slovenskej železničnej infraštruktúry je hlavným dôvodom vedúcim k nízkej efektivite železničnej prepravy. Podľa správy ŽSR z roku 2022 je až 40% tratí v nevyhovujúcom stave a iba jedna pätina je vo veľmi dobrom stave. Nedostatočný stav železničnej infraštruktúry ovplyvňuje rýchlosť vlakov, pričom maximálna dosiahnuteľná rýchlosť 160 km/h na slovenských tratiach je výrazne nižšia ako v susednom Rakúsku či Poľsku. Na východe krajiny vlaky nedosahujú ani rýchlosť 100 km/h, čo situáciu ešte zhoršuje. Lokomotívy a vozne sú tiež často v nevyhovujúcom stave, pričom v prevádzke sú stále aj niektoré lokomotívy zo 70. rokov. Je teda možné konštatovať, že ZSSK aj ŽSR čelia veľkému investičnému dlhu. Na modernizáciu infraštruktúry a vlakov by preto boli potrebné investície v hodnote niekoľkých miliárd eur.
V roku 2023 podľa svojej výročnej správy ZSSK obdržala takmer 16-tisíc sťažností od zákazníkov. Štvrtina z nich sa týkala meškaní, najčastejšie spôsobenými nevhodnou infraštruktúrou alebo poruchami lokomotív. Ďalšie sťažnosti sa týkali nedostatočného komfortu a čistoty vo vlaku, častými nedostatkami boli technické problémy s vozňami či nevyhovujúca teplota vo vlakoch, no aj správanie zamestnancov spoločnosti voči pasažierom.
Z finančného hľadiska dosahovala ZSSK v uplynulých rokoch prevažne straty. V roku 2022 strata predstavovala viac ako 78 miliónov eur, hlavne kvôli vysokým cenám energií. Situácia sa zlepšila v roku 2023, keď sa ceny stabilizovali a ZSSK dosiahla zisk 2 milióny eur. Každopádne, vstup súkromných železničných spoločností by zvýšil príjmy štátu prostredníctvom poplatkov za využívanie štátnej infraštruktúry, ktoré by mohli byť následne reinvestované do jej obnovy. Taktiež je dôležité zdôrazniť, že straty ZSSK sú plne financované z peňazí daňových poplatníkov, ktoré by mohli byť radšej využité na poskytovanie efektívnejších verejných služieb.
Vlastnícka štruktúra
Železničnú dopravu na Slovensku prevádzkujú tri štátom vlastnené spoločnosti. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zabezpečuje osobnú prepravu, vlastní a udržiava vlakové súpravy a jej zamestnanci tvoria vlakové posádky. Naopak, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú plne zodpovedné za fyzickú infraštruktúru, teda trate, mosty a stanice. Tretia spoločnosť, ZSSK Cargo, zabezpečuje nákladnú železničnú dopravu a bola čiastočne sprivatizovaná v roku 2015. Na železničnom trhu je veľmi obmedzená konkurencia – tri české súkromné spoločnosti (Arriva, Leo Express, RegioJet) prevádzkujú len medzinárodné diaľkové linky, prípadne niekoľko krátkych vnútroštátnych liniek na západnom Slovensku. ZSSK má teda de facto monopol na vnútroštátnu osobnú prepravu.
Analýza možných riešení
1. Zvýšenie investícií zo strany štátu
Prvou navrhovanou možnosťou je zachovanie súčasného stavu s plným vlastníctvom štátu a zvýšením investícií do ZSSK a ŽSR.
Efektivita
Vyššie investície zo strany štátu môžu zlepšiť efektivitu železničnej dopravy, ak budú tieto zdroje použité na rekonštrukciu infraštruktúry a nákup nových vlakových súprav.
Náklady
Ide o najdrahšiu alternatívu pre štát, ktorý by musel pokrývať všetky náklady, vrátane investícií do nových vlakov, ktoré by inak mohli byť financované súkromne.
Dlhodobá udržateľnosť
V krátkodobom horizonte sa situácia môže zlepšiť, ale z finančného hľadiska ide o dlhodobo neudržateľné riešenie, obzvlášť v súčasnej ekonomickej situácii. Štát by nezískal žiadne ďalšie finančné zdroje za prenájom infraštruktúry, ktoré by mohli byť investované do jej renovácie. Status quo by tak pretrval.
2. Čiastočná privatizácia ZSSK
Druhá možnosť predstavuje vstup súkromných investorov do ZSSK, ktorí by získali podiel vo firme.
Efektivita
ZSSK v čiastočnom alebo väčšinovom súkromnom vlastníctve by fungovala efektívnejšie, vďaka sile voľného trhu. To by sa pretavilo do nižších nákladov, vyššej spokojnosti zákazníkov a hlavne nižšej záťaži pre štát, ktorý by nemusel dotovať jej straty. Inšpiráciou môže byť model privatizácie Britských železníc vládou Johna Majora v roku 1993 a následné zvýšenie efektivity a počtu prepravených pasažierov.
Náklady
Predaj akcií ZSSK by vygeneroval nezanedbateľné príjmy pre štát, ktoré sú v súčasnej finančnej situácii a čase konsolidácie nevyhnutné.
Udržateľnosť
Zavedenie trhových mechanizmov v železničnej doprave by zlepšilo služby poskytované pasažierom z dlhodobého hľadiska. Rizikom je však nezáujem súkromných spoločností o poskytovanie železničnej prepravy na stratových regionálnych tratiach s nízkym množstvo pasažierov.
3. Umožnenie konkurencie a vstup súkromných dopravcov
Tretia možnosť predpokladá vstup domácich a zahraničných železničných dopravcov na slovenský vnútroštátny železničný trh. Vzorom pre implementáciu môže byť rakúsky či český model, kde má štátom vlastnený dopravca konkurenciu v podobe menších súkromných firiem – Raaberbahn v Rakúsku či RegioJet, Leo Express a Arriva v Česku. Netreba zabúdať, že súkromné vlaky spoločnosti RegioJet už na trati Bratislava-Košice v minulosti s úspechom premávali. Po politických tlakoch tretej vlády Roberta Fica však boli v roku 2017 donútení odísť zo slovenského trhu.
Efektivita
Toto riešenie je veľmi efektívne, keďže vstup domácich či zahraničných súkromných firiem by priniesol väčší výber medzi poskytovateľmi služieb pre pasažierov. Štátom vlastnená ZSSK by tak bola nútená zlepšiť kvalitu svojich služieb.
Náklady
Súkromné firmy by platili štátu za prenájom infraštruktúry, čo by prinieslo dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu. Zároveň by tieto spoločnosti priamo investovali do svojich vlakov, čo by odbremenilo štát a pokrylo aspoň časť investičného dlhu.
Dlhodobá udržateľnosť
Trhová konkurencia medzi štátnou ZSSK a viacerými súkromnými spoločnosťami je z dlhodobého hľadiska najudržateľnejšie riešenie. Konkurenčné prostredie totiž vedie k slobode výberu pre pasažierov a motivovalo by ZSSK poskytovať kvalitnejšie služby.
Odporúčania
Na základe kritérií ako efektivita, náklady a dlhodobá udržateľnosť sa javí ako najlepšia alternatíva tretia možnosť. Ide o kompromis medzi zachovaním súčasného štátneho monopolu a privatizáciou. Obzvlášť v súčasnej veľmi nepriaznivej ekonomickej situácii by vstup súkromných spoločností na trh odbremenil štát a znížil jeho náklady. Výsledkom by boli vyššie príjmy pre štát, nižší investičný deficit a hlavne vyššia spokojnosť cestujúcich.
Zoznam použitých zdrojov:
- Economics Help. “Rail Privatisation – Success or Failure?” 2024. Economics Help. April 30, 2024. https://www.economicshelp.org/blog/215620/economics/rail-privatisation-success-or-failure/.
- Garai, Tomáš. (2023). “Slovenský kolos zažil najhorší rok v histórii. štát sa k nám zachoval macošsky, naznačuje. Hnonline.sk. HNonline.sk. April 4, 2023. https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96075846-slovensky-kolos-zazil-najhorsi-rok-v-historii-stat-sa-k-nam-zachoval-macossky-naznacuje.
- Garai, Tomáš. (2024). Železnice verzus diaľnice. komu štát na budúci rok pošle viac peňazí a ktoré projekty dostanú prioritu?. Hnonline.sk. HNonline.sk. October 13, 2024. https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96173950-zeleznice-verzus-dialnice-komu-stat-na-buduci-rok-posle-viac-penazi-a-ktore-projekty-dostanu-prioritu.
- Krajanová, Daniela. (2023). Pomalé vlaky v bratislave nie sú hlavný problém, železničiarom chýba na opravy miliarda. Denník E. Denník N. December 5, 2023. https://e.dennikn.sk/3713944/pomale-vlaky-v-bratislave-nie-su-hlavny-problem-zelezniciarom-chyba-na-opravy-miliarda/.
- Pravda. (2024). “Kedy môžete cestovať vlakom zadarmo? Aké podmienky treba splniť? Pravda.sk. March 20, 2024. https://uzitocna.pravda.sk/seniori/clanok/703625-seniori-mozu-usetrit-aj-na-cestovani-vlakmi-kedy-mozete-cestovat-zadarmo/.
- SITA. (2023). Železnice plánujú v budúcom roku investovať minimálne miliardu do modernizácie. Index.sme.sk. SME.sk. December 29, 2023. https://index.sme.sk/c/23262238/zeleznice-planuju-v-buducom-roku-investovat-minimalne-miliardu-do-modernizacie.
- TASR. (2015). Privatizácia časti ZSSK Cargo bola podľa idh vysoko netransparentná. TERAZ.sk. TASR. March 31, 2015. https://www.teraz.sk/ekonomika/privatizacia-casti-zssk-cargo-bola-pod/127739-clanok.html.
- TASR. (2024). Stav železníc na slovensku je naďalej alarmujúci. August 19, 2024. https://www.trend.sk/spravy/slovenske-zeleznice-su-ako-tankodrom-jazdit-nich-boja-aj-rusnovodici.
- TREND. (2023). České Dráhy posielajú Slovensku ostrú sťažnosť. Trend.sk. March 28, 2023. https://www.trend.sk/spravy/ceske-drahy-stratili-trpezlivost-slovensku-posielaju-staznost-opravte-kolajnice-odkazuju.
- ZSSK (2024). Výročná správa Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. za rok 2023, https://www.zssk.sk/wp-content/uploads/2024/08/VYROCNA-SPRAVA-2023.pdf
