Meniaca sa geopolitická situácia, celoplošná invázia Ruska na Ukrajine, ako aj súčasne nepredvídateľná dynamika transatlantického partnerstva sú faktormi, ktoré výrazne prispeli k prioritizácii témy bezpečnosti a obrany na európskom kontinente. Dlhodobé zaostávanie za hlavnými rivalmi spôsobilo, že Európa je dnes nútená prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a podniknúť naliehavé kroky v tejto oblasti, ktoré však so sebou nesú radu komplexných výziev. Deklarovaná ambícia posilnenia obranyschopnosti naprieč členskými krajinami EÚ so sebou nesie množstvo príležitostí, no zároveň sa pohybuje na mínovom poli hlboko zakorenených vnútorných rozporov. Na dosiahnutie vytýčených cieľov v oblasti obrany bude preto kľúčové prekonanie konfliktných záujmov v obrannom priemysle a jednotlivých členov EÚ, dobudovanie kriticky zanedbaných spôsobilostí a prehĺbenie interoperability, ako aj dosiahnutie politického konsenzu na prehĺbení nadnárodnej integrácie na úrovni EÚ a NATO.
Konfrontácia EÚ s realitou v oblasti obrany
Cesta k budovaniu silnejšej európskej obrane nie je zďaleka jednoduchá. Výraznú prekážku tvorí práve pretrvávajúca “strategická kakofónia” naprieč členmi EÚ. Rozdielne národne záujmy, odlišné vnímanie hrozieb (medzi západoeuropskými a východoeurópskymi krajinami) a rôznorodé strategické kultúry predstavujú kameň úrazu prípadnej hlbšej spolupráce. Zatiaľčo Macron presadzuje myšlienku nezávislej EÚ, Nemecko je aj napriek citeľnému posunu opatrné voči oslabovaniu transatlantických väzieb. Na USA ako hlavného garanta bezpečnosti sa naďalej spolieha aj Poľsko, Rumunsko a pobaltské krajiny, ktoré síce výrazne posilnili budovanie svojej obranyschopnosti pod vplyvom hrozby Ruska.
Hoci sa v poslednom čase čoraz častejšie skloňuje tzv. “koalícia ochotných” ako pôdorys novej obrannej spolupráce, predošlé rozkoly v oblasti bezpečnosti sa za posledné tri dekády premietli do hmatatelnej neefektívnosti. Dlhodobé zanedbanie investícií do obrany viedlo k postupnému vyčerpaniu arzenálu a zmenšeniu obranného priemyslu. V tejto súvislosti sa Európa bude musieť popasovať s najvýznamnejšími výzvami, ktoré tvoria dobudovanie kritických spôsobilostí a zjednotenie priemyselnej základne. Na vybudovanie efektívneho odstrašenia budú musieť byť adresované najmä medzery v oblasti strategických spôsobilostí, ktoré zahŕňajú : bezpilotné lietadlá, strategické letectvo, riadené strely dlhého doletu, protivzdušnú obranu či delostrelectvo.
Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať prekonanie kritickej roztrieštenosti obrannej priemyselnej základne, ktorá dnes spôsobuje nedostatočnú mieru interoperability. Súčasný stav predstavuje výskyt vyše 170 rôznych zbraňových systémov, a to aj napriek výrazne nižšiemu rozpočtu na obranu v porovnaní s USA. Veľká časť európskych krajín sa preto pri modernizácií svoji ozbrojených síl spolieha na externých dodávateľov, ktorými sú predovšetkým USA, Izrael či Južná Kórea. Naliehavosť, ktorú podnietila ruská agresia zároveň spôsobuje, že pri súčasnom stave európskeho obranného priemyslu sa krajiny spoliehajú na dodávky zo spomínaných krajín z dôvodu rýchlosti a dostupnosti požadovaných zbraňových systémov.
O riešenie tejto problematiky sa z časti snaží súčasná Európska Komisia, ktorá v marci tohto roka predstavila stratégiu európskej obrannej pripravenosti 2030. Tento dokument okrem iného zahŕňa plán pre mobilizáciu finančných prostriedkov, prostredníctvom uvoľnenia úverového nástroja v hodnote 150 miliárd eur, ako aj uvoľnenia pravidiel Paktu stability a rastu (navýšenie dlhovej brzdy). Okrem toho je dlhodobým cieľom Komisie dobudovanie jednotného obranného trhu, ktorý by odstránil národne bariéry a výrazne zvýšil efektivitu vynakladania prostriedkov na obranu. Dosiahnutie tohto cieľa však strednodobom výhľade nie je realistické. Zvýšenie výdavkov na obranu zároveň podnecuje debatu o fiškálnej zodpovednosti, ako aj dopadu na ostatné sektorové politiky (sociálne veci, zdravotníctvo, životné prostredie, školstvo, atď).
Ďalšiu z výziev predstavuje veľkosť jednotlivých armád v zmysle počtu vojakov a personálu. V súčasnosti ovplývajú krajiny EÚ a Veľkej Británie počtom 1,5 milióna aktívnych členov národných armád. Z analýzy Kielského inštitútu vyplýva, že ak by európske krajiny chceli efektívne čeliť priamej hrozbe z Ruska bez pomoci USA, potrebovali by vybudovať dodatočných 50 brigád vo veľkosti približne 300-tisíc vojakov. Tento stav podnecuje obnovenú diskusiu o brannej povinnosti, pričom jednotlivé krajiny skúmajú najmä model severských krajín. Hoci nedávny prieskum Globsec Trends poukazuje na zvýšenú ochotu brániť svoju krajinu naprieč štátmi východného krídla, zavedenie dobrovoľnej vojenskej služby si bude vyžadovať značné investície na výcvik, infraštruktúru a vybavenie.
Európsky dvor audítorov zároveň nedávno poukázal na problémy v oblasti zlepšovania vojenskej mobility. Vyčlenený rozpočet v hodnote 1,7 miliardy eur je podľa analýzy nedostatočný, a hoci bola väčšina prostriedkov alokovaná pre východoeurópske krajiny, zanedbané boli južné trasy v súvislosti s dodávkami pre Ukrajinu. Financovanie duálnych projektov zároveň výraznejšie brzdia byrokratické prekážky v podobe zložitých národných legislatív.
V neposlednom rade je na stole úloha NATO, ktoré dlhodobo tvorí hlavný pilier európskej bezpečnosti. V súčasnosti pretrváva model, kedy “NATO ťahá za nitky a EÚ tlačí na fondy”. Medzi hlavné výzvy spolupráce patrí neochota členských krajín rozšíriť kompetencie EÚ v oblasti konvenčnej obrany a odstrašovania. Zároveň sa vyskytuje obava z delenia, duplicity a diskriminácie k smerom členom Aliancie, ktorí nie sú súčasťou EÚ.
Príležitosti v prípade posilnenej spolupráce
Napriek spomínaným výzvam predstavuje súčasná bezpečnostná kríza rad príležitostí na vytvorenie súdržnej a bojaschopnej Európy. Samotná EÚ sa javí ako vitálna inštitúcia na prehĺbenie spolupráci v oblasti obrany, čo dokazuje vytvorenie početných rámcov a nástrojov pre financovanie budovania kapacít. Hlavným cieľom EÚ v tejto oblasti je mínať na obranu viac, spoločne a vzájomne. V zmysle súčasnej závislosti na externých zákazkách predstavujú tieto ciele aj významne posilnenie strategickej nezávislosti dodávateľských reťazcov.
EÚ ako inštitúcia za posledné roky výrazne prispieva k posilňovaniu európskej bezpečnosti prostredníctvom spoločných rámcov pre financovanie, budovanie kapacít obranného priemyslu či poskytovania odborného zázemia v oblasti bezpečnosti. Práve posilňovanie európskeho obranného priemyslu cez rámce ako EDTIB, EDIP a EDIS poskytujú prostredníctvom investícií a spolupráce priestor na zvýšenie konkurencieschopnosti, odolnosti a inovačného potenciálu. Kooperáciu výrazne prehlbujú najmä spoločné projekty podporené Európskym obranným fondom (EDF), spoločné budovanie kapacít v rámci PESCO projektov či spoločné obstarávanie podporené cez nástroje EDIRPA či nedávno vytvoreného SAFE. Významným usilim je aj mobilizácia zdrojov Európskej investičnej banky.
Praktickým prínosom väčšej spolupráce v obrane naprieč EÚ a jej partnerov (Nórsko, Veľká Británia) by bolo zvýšenie interoperability, a to najmä v oblasti zbraňových systémov. Okrem toho je teoreticky možné predpokladať, že by dostavil tradičný spill-over efekt, ktorý by ešte väčšmi prehĺbil integráciu európskych krajín v oblasti obrany. Takýto scenár by priniesol výrazne posilnenie schopnosti reagovať na bezpečnostné výzvy a posilnenie geopolitického postavenia na globálnej scéne. EÚ navyše zohráva významnú úlohu aj pri civilnom a krízovom manažmente, rozvojovej pomoci, klimatickej bezpečnosti, v boji proti terorizmu a hybridným hrozbám. Všetky tieto bezpečnostné oblasti spolu tvoria priestor pre prehlbovanie bezpečnostnej úlohy Európy vo svete, ako aj predovšetkým na vlastnom kontinente.
Kľúčové body pre dlhodobú a udržateľnú stratégiu
Na základe doteraz spomenutých aspektov je pre dosiahnutie posilnenia európskej obrany kľúčových niekoľko bodov :
- Zosúladenie strategickej kultúry : Základnou podmienkou pre dosiahnutie cieľov v obrane je trvalý strategický dialóg medzi európskymi krajinami, ktorý prispeje k spoločnému vnímaniu hrozieb, budovaniu dôvery, určeniu prioít a nastaveniu spoločnej stratégie.
- Stanovenie priorít v oblasti rozvoja spôsobilostí : Namiesto komplexnej autonómie naprieč všetkými doménami, by sa mala kolektívne európske úsilie sústrediť na budovanie kapacít v oblastiach s najvyššou pridanou hodnotou (strategické prostriedky, kyberbezpečnosť, navádzaná munícia, protivzdušná obrana).
- Zabezpečenie zvýšeného, združeného a inteligentného financovania obrany : Heslom, ktorým by sa mali riadiť európske krajiny je nakupovať viac, spoločne a európsky. Spoločné obstarávanie, podpora európskeho obranného priemyslu a investície do výskumu a vývoja dokážu prispieť nielen k bezpečnosti, ale aj k posilneniu hospodárskeho rastu naprieč Európou.
- Jasné vymedzenie kompetencií v rámci EÚ-NATO spolupráce : Celkové úsilie vynaložené zo strany európskych krajín v oblasti obrany by malo fungovať ako posilnenie NATO, a nie jeho duplikácia. Cieľom by malo byť dobudovanie konvenčných spôsobilostí, spolupráca v oblasti inovatívnych technológií a posilnenie krízového manažmentu a boja proti hybridným hrozbám.
- Pragmatické balansovanie “strategickej autonómie” : Posilnenie vlastného obranného priemyslu a spolupráce v oblasti obrany musí byť vyvážené medzinárodnou spoluprácou. Prípadná uzavretosť obranného trhu by mohla zabrzdiť inovácie a oslabiť geopolitický vplyv Európy. V tomto smere je zároveň kľúčová spolupráca s partnerskými krajinami pri zabezpečovaní dodávateľských reťazcov a kritických surovín.
Dlhá cesta vpred napriek solídnej základni
Európa a jej lídri dnes stoja pred jednou z najťažších výziev od samotného vzniku spoločného projektu Európskej únie. Súčasná geopolitická situácia zahŕňajúca hrozbu Ruska, rivalitu Číny a nejednoznačnosť USA predstavujú pre európsku bezpečnosť obrovskú výzvu a zároveň jedinečnú príležitosť. Neexistuje však žiadne rýchle a unikátne riešenie. Na ceste k dosiahnutiu k silnej Európe je nevyhnutný trvalý politický konsenzus, ochota robiť národné kompromisy a hmatateľný prínos množstva iniciatív na stole. To všetko je potrebné dosiahnuť v čase, kedy je konsenzus v zahraničnej politike EÚ obmedzený na vybrané témy, národne záujmy sú vďaka krajne pravicovým populistom v centre politického diskurzu a vybrané iniciatívy sú ešte príliš čerstvé na to, aby ukázali želaný výsledok. V budúcnosti preto bude zaujímavé pozorovať, či obranná spolupráca bude zahŕňať všetkých členov EÚ, alebo podľa súčasných predpokladov prispeje k tzv. viacrýchlostnej Európe.
Strategická kultúra na úrovni EÚ ako celku by v ideálnom prípade mala reflektovať proaktívny prístup s cieľom zohrávať významnejšiu rolu na globálnej úrovni, a nie len reakcionistu zoči voči prebiehajúcim krízam. Na teraz je však základom zintenzívniť, zvýšiť a zrýchliť spoluprácu naprieč citlivo vybranými oblasťami, a nie duplikovať úlohu NATO. Hoci niektoré strategické úvahy hovoria o komplexnej strategickej autonómii v oblasti bezpečnosti, tento cieľ je nateraz utopickým. Skutočná dilema je postavená takto : Budeme svedkami naďalej fragmentovanej a zraniteľnej Európy ? Alebo sa európskym lídrom podarí nájsť konsenzus k smerom odolnejšej, schopnejšej a udržateľnej bezpečnosti ? Povedie takáto spolupráca k jednote ? Alebo budeme svedkami delenia Európy na aktívnych a neaktívnych členov? Odpovede na tieto otázky pozná iba budúcnosť (a prepracovaný strategický foresight), avšak je zrejmé, že pre občanov je bezpečnosť prvoradá. Zároveň budú hrozby časom skôr pribúdať ako slabnúť, a preto vox populi, vox dei.
Európska obranná politika sa nachádza na historickej križovatke. Vojna na Ukrajine, neistota ohľadom dlhodobej americkej angažovanosti a globálna mocenská rivalita vytvárajú bezprecedentný tlak na EÚ, aby prehodnotila svoju úlohu ako bezpečnostného aktéra. Strategická autonómia, často vnímaná ako abstraktný koncept, nadobúda konkrétny význam v podobe schopnosti kolektívne reagovať na krízové situácie, posilniť odolnosť obranného priemyslu a zabezpečiť interoperabilitu v rámci aj mimo NATO.
No práve v tejto snahe o sebauvedomenie sa ukazuje napätie medzi deklaratórnou politikou a reálnymi kapacitami. Roztrieštenosť, nedôvera medzi členskými štátmi a nadmerná orientácia na externé záruky bránia rýchlejšiemu pokroku. Úspech závisí od schopnosti prekonať tieto vnútorné limity, zmeniť nastavenie obranného plánovania, zaviesť dlhodobé financovanie a vytvoriť európsku kultúru spolupráce, v ktorej je obrana vnímaná ako spoločné dobro, nie ako súčet národných záujmov.
Ak má EÚ v budúcnosti obstáť ako geopolitický aktér, potrebuje nielen víziu, ale aj politickú vôľu transformovať slová na činy. Na obranu nestačí len utrácať viac – treba míňať lepšie, spoločne a strategicky.
Zoznam použitých zdrojov :
- Bailey, C., & Downie, G. (2025, 25. apríl). How can Europe fund its defence without breaking the bank? Royal United Services Institute. https://www.rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/how-can-europe-fund-its-defence-without-breaking-bank
- Chevreuil, A., & Steinberg, F. (2025, 9. apríl). Strengthening European defense in an era of U.S. retrenchment: Insights from the Draghi Report. Georgetown Journal of International Affairs. https://gjia.georgetown.edu/2025/04/09/strengthening-european-defense-in-an-era-of-us-retrenchment-insights-from-the-draghi-report/
- European External Action Service. (2025, 19. marec). White Paper for European Defence Readiness 2030.https://www.eeas.europa.eu/eeas/white-paper-for-european-defence-readiness-2030_en#104846
- Fiott, D. (2025, 10. apríl). Europe’s dual challenge in the Trump era. IP Quarterly. https://ip-quarterly.com/en/europes-dual-challenge-trump-era
- Guy Anderson, Andrew MacDonald, & Harry Kemsley. (2025). The World of Intelligence [Audio podcast]. Janes. https://podcast.janes.com/public/68/The-World-of-Intelligence-50487d09/d5574a4d
- Reuters. (2025, 4. marec). EIB to lift limits on defence financing, broaden scope of eligible projects.https://www.reuters.com/world/europe/eib-lift-limits-defence-financing-broaden-scope-eligible-projects-2025-03-04/
- Steinberg, F., & Bergmann, M. (2024, 2. október). The Draghi Report: A Strategy to Reform the European Economic Model. Center for Strategic and International Studies. https://www.csis.org/analysis/draghi-report-strategy-reform-european-economic-model
- Vicente, A., Marrone, A., Mölling, C., Fiott, D., Ciolan, I., Welle, K., Benhamou, M., Chihaia, M., Tessari, P., & Blockmans, S. (2024, 12. júl). The 7Ds Defence extended (I. Ciolan, Ed.). Martens Centre. https://www.martenscentre.eu/publication/the-7ds-defence-extended/
- Wolff, G. (2025, 21. február). Europe would have to mobilize 300,000 soldiers to defend itself against Russia without the USA. Kiel Institute for the World Economy. https://www.ifw-kiel.de/publications/news/europe-would-have-to-mobilize-300000-soldiers-to-defend-itself-against-russia-without-the-usa/
- Zettelmeyer, J., Steinbach, A., & Wolff, G. B. (2025, 17. apríl). The proposed European Defence Mechanism: Questions and answers. Bruegel. https://www.bruegel.org/analysis/proposed-european-defence-mechanism-questions-and-answers
