Výber ASMO ako poradného orgánu pre prezidenta vyvoláva otázky

Sedemnásty november patrí medzi najvýznamnejšie dátumy slovenských dejín. Pripomína odvahu študentov, ktorí sa v roku 1989 postavili proti komunistickému režimu a pomohli obnoviť demokraciu. Práve tento symbolický deň si prezident Peter Pellegrini vybral na oznámenie novej iniciatívy. Dňa 17. novembra 2026 prijal predstaviteľov Asociácie slovenských mládežníckych organizácií (ASMO) a oznámil, že budú tvoriť jeho poradný orgán pre problémy mladých ľudí.

Na prvý pohľad pozitívna správa, ktorá ale otvára aj jedno veľké ALE. Prezident chce počúvať mladých, diskutovať o ich problémoch a spájať spoločnosť. Lenže nie všetkých mladých. Rozhodnutie totiž prekvapilo dlhoročné študentské reprezentácie, ktoré pri výbere nedostali žiadny priestor. Prečo dostala príležitosť práve ASMO, zatiaľ čo organizácie s desaťročiami skúseností zostali za dverami Prezidentského paláca?

Štruktúry ASMO vyvolávajú otázky 

ASMO vznikla koncom roka 2023 transformáciou zo Študentskej rady stredných škôl. Zastrešuje najmä mestské a krajské mládežnícke parlamenty, predovšetkým zo stredného a východného Slovenska. Podľa predsedu Viliama Dominika Ďuraša oslovila prezidenta z vlastnej iniciatívy otvoreným listom. Diskutovať chcela o bývaní, bezpečnosti na školách, pracovných príležitostiach či spoločenskej polarizácii. Prezident iniciatívu privítal a zástupcov asociácie si vybral za poradcov.

Organizácia tvrdí, že do jej aktivít sa zapojili desiatky tisíc žiakov. Tu však vzniká prvá otázka. Koľko z nich sú skutoční členovia, koľko zastupovaní študenti a koľko iba účastníci podujatí? Ide totiž o tri rozdielne kategórie. ASMO hovorí o širokej členskej základni, no jej presný rozsah a spôsob zastupovania mladých by si zaslúžili podrobnejšie vysvetlenie.

Spolupráca s vládnymi politikmi a diskusie Rešpektujem iný názor

Pozornosť vyvoláva aj nadšenie, s akým sa predstavitelia asociácie objavujú v spoločnosti vládnych politikov. Súčasného predsedu možno vidieť na podujatiach s Tomášom Druckerom, Matúšom Šutajom Eštokom či Jurajom Blanárom. Áno, tým Blanárom, ktorý sa stretáva a podáva si ruky aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Človek si preto môže položiť otázku, či ide výlučne o snahu presadzovať záujmy študentov, alebo čisto o ambície predsedu a jeho „kolegov“ sa dostať do blízkosti vládnych politikov.

Študentská rada stredných škôl tiež organizovala spolu s Úradom vlády sériu diskusií Rešpektujem iný názor. Cieľom týchto diskusií bolo ponúknuť prítomným študentom stredných škôl vecnú výmenu názorov založenú na tolerancii a rešpekte medzi predstaviteľmi rôznych názorových prúdov. Prítomní stredoškolskí študenti sa diskusií zúčastnili počas vyučovania. Otázne preto zostáva, prečo napríklad počas diskusie dňa 8. novembra 2024 v Novom Meste nad Váhom vystúpil s príhovorom aj aktívny politik – poslanec Juraj Gedra za stranu Smer. Panelistami v diskusii boli okrem Milana Kňažka a Vladimíra Šnídla z Denníka N aj Jozef Banáš a Dag Daniš z dezinformačného webu Marker (v tom čase pôsobil v Štandarde). Dag Daniš pritom pravidelne šíri naratívy spochybňujúce pomoc Ukrajine a relativizujúce ruskú inváziu na Ukrajinu. Ďalšej diskusie Rešpektujem iný názor, v máji 2025 sa zúčastnil aj Petr Drulák, politológ obviňujúci Západ z ruskej invázie na Ukrajinu, ktorý vedie dezinformačný a krajne pravicový spolok Svatopluk. Študenti by mali mať možnosť vypočuť rozdielne názory odborníkov na rôzne témy. Pozývať do diskusií jednotlivcov, ktorí preukázateľne šíria konšpirácie a pôsobia v dezinformačných médiách, však vnímame ako problematické.

Zástupcovia ŠRSŠ a ASMO sa tiež s ministrom Samuelom Migaľom zúčastnili stretnutia ministrov Vyšehradskej štvorky vo Vysokých Tatrách v apríli tohto roku. Členovia predsedníctva ASMO sa zas zúčastnili ako delegáti 81. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Otázkou zostáva, prečo z tisícov mladých ľudí na Slovensku sa podobne prestížnych podujatí zúčastňujú iba mladí z organizácie napojenej na súčasnú vládnu koalíciu?

Na Valnom zhromaždení ŠRSŠ začiatkom tohto roka sa okrem predsedu NR SR Richarda Rašiho zúčastnili aj poslanec NR SR za Smer Juraj Gedra a europoslanec z rovnakej strany – Erik Kaliňák. Hoci sa teda predstavitelia ŠRSŠ prezentujú ako nestranícki, je zaujímavé, že na ich Valnom zhromaždení sa nachádzajú iba politici súčasnej koalície a nikto z opozície alebo mimoparlamentných strán. Ich Valného zhromaždenia v roku 2025 sa zas zúčastnili Michal Bartek, Pavla Puškárová, Lucia Kurilovská a Simona Zacharová – teda štyri političky a politik z jednej strany – Hlas. Žiadny opozičný politik sa akcie nezúčastnil.

Spolupráca ASMO so štátnymi inštitúciami pritom nie je novinkou. Už v júni 2024 organizovala obed študentov s novozvoleným prezidentom Pellegrinim. Neskôr spolupracovala s Úradom vlády, podpísala memorandum s Ministerstvom obrany o propagácii vojenského povolania a Národných obranných síl a s Ministerstvom vnútra pripravuje projekt Mladí o bezpečnosti.

Bývalý predseda ASMO Branislav Korec navyše pracoval v kancelárii štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Lucie Kurilovskej, nominantky Hlasu. Podľa súčasného vedenia bol v júni 2026 odvolaný a už nie je členom organizácie. Súčasný predseda Ďuraš sa zase zúčastnil diskusie Roberta Fica so študentmi v Poprade. Keď časť študentov na protest opustila sálu, Ďuraš zostal a premiéra sa pýtal, ako motivovať mladých zostať na Slovensku.

Samotné stretnutia s politikmi, samozrejme, nedokazujú stranícku závislosť. ASMO sa označuje za nadstranícku a prozápadnú organizáciu. Pri pohľade na jej kontakty však možno pochopiť, prečo tieto vyhlásenia vyvolávajú otázky. Nadstraníckosť by totiž nemala znamenať iba schopnosť prispôsobiť sa tomu, odkiaľ práve fúka politický vietor. Inak môže namiesto pevných postojov pripomínať skôr prezliekanie kabátov a mimoriadne ohybnú chrbticu.

Financovanie z verejných zdrojov

Zaujímavou kapitolou sú aj verejné peniaze. Podľa denníka SME získala ASMO v predchádzajúcom roku 12-tisíc eur od Ministerstva financií, 8-tisíc od Ministerstva školstva, 3-tisíc od Nadácie SPP a ďalších 10-tisíc jej schválila vláda. Spolu 33-tisíc eur. Bežný Slovák, ktorý má podľa niektorých vládnych predstaviteľov doma tri autá a iPhone za 1 800 eur, sa možno pri tejto sume trochu pozastaví.

Ďalších 21-tisíc eur získal Modelový parlament Slovenska, členská organizácia ASMO. Asociácia navyše môže po uznaní za strešnú organizáciu požiadať o ročnú dotáciu 44-tisíc eur. Neznamená to, že ju automaticky dostane. Ani samotné dotácie nedokazujú politické zvýhodňovanie. Verejnosť však má právo vedieť, podľa akých kritérií sa prideľujú a aké výsledky za ne organizácie prinášajú.

Etablované organizácie ostali bokom

Zatiaľ čo ASMO získala miesto pri prezidentovi, Rada mládeže Slovenska (RmS) zostala bez pozvania. Organizácia pôsobí od roku 1990, združuje 37 členských a pozorovateľských organizácií a zastrešuje viac než 70-tisíc mladých ľudí. Má skúsenosti s reprezentatívnymi prieskumami, tvorbou verejných politík aj spoluprácou s ministerstvami. Slovensko zastupuje v Európskom fóre mládeže a koordinuje Európsky dialóg s mládežou.

Jej predseda Eduard Filo pre SME uviedol, že rozhodnutie prezidenta rešpektuje, no prekvapilo ho, že RmS nebola oslovená. Organizácia pritom ponúka svoje odborné kapacity a skúsenosti. Vzniká tak otázka, prečo prezident pri hľadaní hlasu mladých nevyužil aj organizáciu, ktorá ich záujmy zastupuje viac než tri desaťročia.

Ešte ostrejšie reagovala Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ), ktorá je zákonom uznanou reprezentáciou vysokoškolských študentov. Jej členovia získavajú mandát demokratickými procesmi. Napriek tomu nebola oslovená, konzultovaná ani vopred informovaná.

Zástupca ŠRVŠ Martin Bednárik upozornil, že nie je jasné, na základe čoho ASMO získala mandát hovoriť aj v mene vysokoškolákov. Študentská rada sa podľa vlastných slov s jej predstaviteľmi doposiaľ ani nestretla. Celá situácia tak miestami pripomína kovbojku, v ktorej si jedna organizácia prisvojí miesto pri rokovacom stole, zatiaľ čo ostatní zostanú za dverami.

Prezidentský palác rozhodnutie vysvetľuje snahou spájať spoločnosť a podporovať dialóg medzi generáciami. Prezident ocenil ochotu mladých z ASMO spolupracovať napriek rozdielnym politickým názorom. Pri trochu ironickom čítaní však vzniká otázka, či sa za príkladnú spoluprácu nepovažuje predovšetkým ochota stretávať sa s predstaviteľmi súčasnej moci a ochotne sa s nimi fotografovať, výmenou za verejné peniaze, rozumej Vaše a moje, alebo miesta na rôznych vládnych akciách.

Na otázku denníka SME, prečo prezident neoslovil aj ďalšie etablované organizácie, jeho kancelária podľa zverejneného článku konkrétne nevysvetlila spôsob výberu.

Prezident má právo rozhodnúť sa, s kým bude diskutovať. Ak však jeho poradný orgán vystupuje ako hlas mladej generácie, nestačia dobré kontakty, aktívne sociálne siete ani fotografie z Prezidentského paláca. Dôležitý je mandát, odborné skúsenosti a dôvera zastupovaných.

Sedemnásty november nám pripomína, že demokracia nestojí na tom, aby mladí ľudia iba prikyvovali predstaviteľom moci. Stojí aj na práve nesúhlasiť a klásť nepríjemné otázky.

Ak chce prezident skutočne počúvať hlas mladých, nemal by rozhodovať iba o tom, komu dá slovo. Mal by vytvoriť priestor aj tým, ktorých názory sa mu nemusia vždy páčiť.

Zdroje:

SME Článok

https://www.parlamentnelisty.sk/spravy/691347/pellegrini-rokoval-s-predstavitelmi-mladeznickych-organizacii-budu-tvorit-jeho-novy-poradny-organ-video/

https://spravy.pozri.sk/clanok/pellegrini-rokoval-s-predstavitelmi-mladeznickych-organizacii-budu-tvorit-jeho-novy-poradny-organ-video/1616448

https://www.ta3.com/relacie/tlacove-besedy/relacia/1083203/vyjadrenie-p-pellegriniho-k-prijatiu-mladeznickych-organizacii

https://www.sme.sk/domov/c/pellegrini-s-nimi-obedoval-drucker-ich-uznal-koalicia-ma-svojho-favorita-medzi-mladeznikmi

fb-share-icon