Októbrové rozhodnutie poľského ústavného súdu o tom, že články 1 a 19 Zmluvy o Európskej Únii sú v rozpore poľskou ústavou vyvolalo v Európskej Únii veľký rozruch. Posledné roky sledujeme pokles demokracie, odklon od európskych hodnôt a konflikt s EÚ okrem Poľska aj v Maďarsku. V4 je častokrát vnímaná ako platforma “odporu” voči EÚ aj napriek tomu, že Slovensko a Česko sa nedostávajú do takého konfliktu s EÚ ako Poľsko a Maďarsko. Česko si v októbri zvolilo novú vládu na čele s Petrom Fialom, ktorý nahradil bývalého premiéra Andreja Babiša. Jednou z najväčších výziev bude príprava na české predsedníctvo v rade EÚ, na ktoré však zatiaľ nie je pripravené. Slovenský parlament má veľké problémy odhlasovať kľúčové reformy, ktoré sú nevyhnutné pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy.
Budúcnosť strednej Európy a jej politická situácia boli hlavné témy našich diskusií v rámci nedávnej konferencie o budúcnosti strednej Európy, ktorú sme v ODMke v spolupráci s našimi partnermi Nadáciou Hannsa Seidela a Európskou ľudovou stránku zorganizovali 3.12. V prvej časti si môžete pozrieť rozhovor o situácii v Poľsku s poľským europoslancom Janom Olbrychtom (EPP). V druhej časti je rozhovor so slovenským Ivanom Štefancom a českým europoslancom Jiřím Pospíšilom (obaja EPP)
Kríza právneho štátu v Poľsku (Jan Olbrycht)
Prečo situácia v spojitosti s poľským Ústavným súdom takto eskalovala?
Rozhodnutie poľského Ústavného súdu je iba časť celého procesu, ktorý spôsobuje pokles demokracie v Poľsku, nakoľko ohrozuje zásady právneho štátu. Premiér Morawiecki sa snažil nájsť ospravedlnenie aby Európsky súdny dvor nemohol zasahovať do poľského právneho systému. Preto poľský Ústavný súd rozhodol, že toto je v rozpore s poľským právnym systémom. V samotnej poľskej ústave je článok ktorý hovorí, že ak nastane konflikt medzi poľským právom a právom EÚ, prednosť má vždy EÚ právo. Vo verdikte poľského Ústavného súdu je tiež napísané, že ak Európsky súdny dvor neprestane kritizovať Ústavný súd v Poľsku, tak zváži odstránenie všetkých verdiktov Európskeho súdneho dvoru z poľského právneho systému. A toto môže mať vážne následky. Pretože sa dostaneme do situácie kedy Poľsko bude rozhodovať ktoré verdikty Európskeho o súdneho dvoru sú legálne a ktoré nie.
Čo týmto vládna strana PiS sleduje? Môže to viesť k odchodu Poľska z EÚ?
Môže to byť začiatok POLEXITu. Avšak nie je to iba o vládnej strane PiS, je tu niekoľko strán ktoré teraz vládnu. Medzi nimi sú politici, ktorí chcú aj takí ktorí nechcú odísť z EÚ. Jeden z vládnych poslancov napríklad tvrdil, že počkáme do roku 2027 keď bude Poľsko platiť viac ako dostávať z EÚ a potom zorganizujeme referendum o zotrvaní v EÚ. Avšak ak raz začneme spochybňovať právny systém EÚ, bude to začiatok procesu, ktorý začne vplývať na myslenie ľudí a môže to skončiť až odchodom z EÚ. V súčasnosti sú v Poľsku naratívy o tom ako nám EÚ chce zobrať naše peniaze a redukuje suverenitu. Krok po kroku to môže byť začiatok procesu zmeny myslenia ľudí. Keď odstránite Poľsko z právneho systému EÚ tak celú situáciu ešte viac akcelerujete.
Čo môže EÚ spraviť s krízou právneho štátu v Poľsku?
Držať sa jasnej línie a pravidiel, ktoré sme všetci schválili. Tendencie kedy sa právny štát interpretuje odlišne sú okrem Poľska aj v Maďarsku. V Európskom parlamente požadujeme aby sa spravil mechanizmus, ktorý bude kontrolovať dodržiavanie právneho štátu v každom členskom štáte. Autori Lisabonskej zmluvy nepredpokladali, že bude treba dať jasnú definíciu odchodu členskej krajiny z EÚ. Článok 15 je preto veľmi jednoduchý. EÚ by však mala byť veľmi jasná v dodržiavaní pravidiel. Malo by byť jasne stanovené ako si predstavujeme slobodu tlače, médií atď.
Je tu nejaká šanca na dohodu medzi EÚ komisiou a Poľskom?
Samozrejme že je. Toto je vnútorný boj v rámci vlády. Časť vlády je pripravená nájsť kompromis. Napríklad v súvislosti s fondom obnovy. Ďalšia časť vlády je absolútne proti kompromisu. Peniaze pre nich nie sú dôležité. Sú pripravení bojovať až do konca pre politické motívy, ktoré sú pre nich prioritne. Pre kompromis ale potrebujeme politickú vôľu. V prípade nedohodnutia sa, tu môžu byť dôsledky ako napríklad marginalizácia Poľska.
Je ešte stále podpora obyvateľstva pre zotrvanie v EÚ?
Ako politik by som odpovedal, že áno jasne že chcú ostať, 80 percent chce. Ako sociológ by som odpovedal však inak. Ak by bola otázka položená či chcete aby EÚ zasahovala do vašich vnútorných záležitostí, percento by bolo odlišné. Veľa ľudí hovorí, že nie, toto my nechceme. Propaganda môže zmeniť myslenie ľudí aj keď dneska väčšina ľudí chce zostať v EÚ.
Aký je vás pohľad na V4 v súčasnosti?
Môj pohľad na V4 je, že nefunguje. Čo potrebujeme je dôvera, vzájomné pochopenie a spoločné zmýšľanie. V4 je aktuálne veľmi symbolická, nevidím tu spoločný záujem. Správanie skupiny nie je správanie skupiny, v ktorej dôveruje jeden druhému. Nikto by sa nemal považovať ako líder V4, všetci by sme mali byť partneri na jednej úrovni.
Situácia v strednej Európe (Ivan Štefanec, Jiří Pospíšil)
Prečo sa niektoré krajiny strednej Európy v posledných rokoch dostávajú tak často do konfliktu s EU inštitúciami?
Odpoveď je skôr na jednotlivých vládach. Nepovedal by som, že je to problém strednej Európy. Je to problém konkrétnych politikov, ktorí zneužívajú moc a snažia sa využiť svoj vplyv aj populizmom, tým že hovoria všetko čo robí Brusel je zlé a my to urobíme lepšie keď to budeme robiť po svojom. Dostali sa do pozície kedy porušujú európske pravidlá. Keď sa dostali do EÚ museli splniť kodanské kritéria. Teraz síce platia zmluvy o Únii, ale nie sú definované jasné pravidlá. Preto tlačíme na mechanizmus právneho státu a aby ho Komisia jasne definovala. (Štefanec)
V akom stave sa nachádza stredná Európa v súčasnosti?
Ja sa snažím na strednú Európu pozerať najmä cez to, ako je dodržiavaný princíp právneho štátu. Právny štát je jedna zo zásadných hodnôt EÚ spolu s demokraciou a ľudskými právami. My by sme mali viac akcentovať, že EÚ nie je iba 27 krajín, ktoré využívajú výhody voľného pohybu jednotného trhu, ale že sme krajiny, ktoré spája demokracia, sloboda, ľudské práva a právny štát. Keď sa pozrieme na strednú EÚ, najmä na Poľsko a Maďarsko, tak problémy sú najmä v dodržiavaní EU hodnôt. Myslím si, že iný účinný nastroj ako sú ekonomické sankcie v podobe európskych dotácií nemáme. Môžeme žalovať Poľsko na Súdnom dvore, ale na konci aj tak skončime u ekonomických sankciách. Buď Súdny dvor rozhodne, že Poľsko musí platiť penále alebo zastaví časť EÚ dotácii. Rozhodnutie poľského ústavného súdu o tom, že niektoré časti Poľskej ústavy sú nad EÚ právom je hra s ohňom. Povedal som to aj pri debate s poľským premiérom. Povedal som, že pokiaľ do politického sporu a politického boja začneme vzťahovať justíciu a ústavné súdy začnú vydávať takéto rozhodnutia, tak to je začiatok vojny, ktorá môže stabilitu Európy výrazne ohroziť. (Pospíšil)
Čo vie EÚ z dlhodobého hľadiska robiť aby ochránila svoje hodnoty?
Sankcie považujem za už krajiný nástroj. Potrebujeme predovšetkým jednať. Nemôžeme sa nečinne pozerať z EÚ parlamentu čo sa deje v Poľsku. Preto sme schválili rezolúciu, ktorá bola veľmi jasná a bola prijatá drvivou väčšinou europoslancov. Okrem toho sa dá ešte aktivovať článok 7, čo EÚ parlament aj urobil, ale na konci je právo veta a tu sa Maďarsko s Poľskom držia. Keby sa nedržali, tak na konci procesu je strata hlasovacích práv. Plán obnovy a odolnosti sa zatial nerealizuje, čo je pre Poľsko veľmi citeľné, pretože je veľký príjemca. (Štefanec)
Určite sa má najskôr jednať. Avšak aktuálne jednania zatiaľ k moc vysledkom neviedli. Som priaznivcom toho aby sa najskôr jednalo. Ak to vsak k ničomu nevedie, tak EÚ nemôže stratiť svoju kredibilitu tým že na konci povie, že ten právny štát v Poľsku nie je až tak dôležitý, sexuálne menšiny v Maďarsku nemusia mať právo na informácie atď. (Pospíšil)
Aké sú výzvy v súvislosti s českým predsedníctvom?
České predsedníctvom je u nás kľúčová téma, na ktoré ale nie sme pripravení. Naposledy bola strašná hanba, keď na poslednom predsedníctve padla vtedajšia vláda. Vyvolalo to hanbu aj v Bruseli, pretože sa ukázalo, že sme tá postkomunistická krajina, ktorá nemá ešte zrelý politický systém. Teraz sa trochu obávam, že sa rútime do ďalšieho podobného prúseru. U nás vzniká nová vláda, ale ma len niekoľko mesiacov pripraviť krajinu na predsedníctvo, po tom ako zanechala prípravy predchádzajúca vláda Andreja Babiša. Bývalá vláda pre to neurobila nič. My dneska nemáme odborné tímy, nemáme konkrétne témy, ktoré chceme komunikovať s našimi spojencami v Európe. Taktiež je na to vyčlenených málo peňazí. (Pospíšil)
Sú aktuálne peniaze z plánu obnovy na Slovensku ohrozené keďže sa koalícia nevie dohodnúť na niektorých reformách?
Určite sú ohrozené. Na Slovensko zatiaľ prišla zálohová platba 823 miliónov eur, ale každé ďalšie euro príde len vtedy ak budú reformy. Tie vsak nevidíme ani v zdravotníctve ani v školstve či ekonomike. Fond obnovy je mimoriadny prostriedok v mimoriadnej situacii, ktorý si nevyžaduje spolufinancovanie, ale vyžaduje si reformy. My máme v súčasnosti zaujímavú politickú situáciu kedy máme vládu, ktorá má ústavnú väčšinu, ale neprechádzajú jej ani jednoduché zákony. Zatiaľ sa nič zásadného nezmenilo. A z mojho pohladu vidím to ohrozenie či peniaze z plánu obnovy vôbec prídu. Táto šanca sa nebude opakovať, a preto je dôležité, aby sme ich využili správne. My ich mame čerpať do roku 2027, ale potom sa majú splácať spoločne až do roku 2058. Takže tá ťarcha bude na dalsich generáciách, a preto je veľmi dôležité, aby boli využité správne pre ďalšiu generáciu, pre reformu školstva, zdravotníctva a naštartovanie ekonomiky, ktorá bude mať inú kvalitu ako doteraz. (Štefanec)
Záznam z diskusie môžete nájsť aj na našom YouTube kanály.
