V spoločenskom diskurze sa hnutie Republika často označuje za stranu fašistov alebo neonacistov – známe je aj satirické pomenovanie pre toto hnutie ako „fašoblika“. Veľakrát sme ale zachytili, že niektorí jednotlivci majú problém vysvetliť, prečo ich tak ľudia nazývajú, alebo aj ich voliči si myslia, že sú tak nazývaní iba pre patriotizmus a konzervatívne hodnoty. Stručne vám popíšeme, ako to je.
Ešte predtým je nevyhnutné si zadefinovať pojem neonacizmus. Ide o krajne pravicovú totalitnú ideológiu, ktorá nadväzuje na nemecký fašizmus – nacizmus, ktorý vládol v Nemecku pod vedením Adolfa Hitlera. Pre nacizmus bola typická štátom riadená rasová politika a pseudovedecká teória o nadradenosti árijskej rasy, spojená s radikálnym antisemitizmom, rasizmom, xenofóbiou a prenasledovaním menšín a názorových oponentov. K ďalším pilierom neonacistického smeru patria agresívny nacionalizmus, odmietanie demokracie a liberálnych hodnôt, využívanie nacistických symbolov a v kontexte slovenskej histórie aj pozitívny postoj alebo obhajovanie fašistického Slovenského štátu a režimu Jozefa Tisa.
Začneme teda Milanom Mazurekom. Je pravdou, že je náročné, ba až nemožné dokázať, či skutočne Mazurek napísal ten známy kolujúci status, v ktorom profil vydávajúci sa za spomenutého europoslanca oslavuje Adolfa Hitlera, holokaust nazýva „rozprávkou“ a iné podobné rétoriky nacizmu. Milan Mazurek sa však „preslávil“ tým, že v rádiu Frontinus mal rasistické narážky a výroky, za ktoré ho súdny senát uznal vinným za úmyselný prečin hanobenia národa, rasy či presvedčenia, vďaka čomu stratil poslanecký mandát. Čo ale málo ľudí ešte vie, tak v čase, keď sa vyšetroval spomenutý trestný čin, tak sa odvolal proti súdnemu znalcovi Maxovi Steuerovi. Dôvodom bol zjavný antisemitizmus – Max Steuer bol židovského pôvodu. Explicitne sa Milan Mazurek vyjadril takto: „Ako príslušník židovskej národnosti nemôže písať znalecký posudok voči mojej osobe, ktorý by nebol zaujatý. Alebo že je tam šanca, že ten posudok bude zaujatý.“ Milan Mazurek sa v minulosti taktiež vyjadril, že Jozef Tiso bol preňho jediný skutočný prezident. Aj samotné hnutie Republika má na svojej stránke v sekcii „naše názory a postoje“ jasne napísané, že vznik fašistického Slovenského štátu, ktorý poslal do koncentračných táborov 57-tisíc slovenských Židov, označujú za dobré riešenie a podľa nich robil vtedajší prezident Jozef Tiso „čo sa dalo, aby Slovensko čo najviac uchránil.“ Za zmienku stojí aj to, že Milana Mazureka dlhodobo odmietala európska frakcia Európa suverénnych národov (ESN) na čele s AfD, ktorej predsedníčka Alice Weidel sa na adresu extrémistického slovenského europoslanca a jeho poľského súpútnika Grzegorza Brauna vyjadrila nasledovne: „s extrémistami sa nevyjednáva.“
Medzi ďalšie známe postavy s neonacistickou minulosťou v hnutí Republika patrí jednoznačne Ondrej Ďurica, ktorý je známy predovšetkým tým, že bol kľúčovou súčasťou kapely Biely odpor, neonacistickej kapely, ktorá je známa napríklad textami, v ktorých oslavuje iných neonacistov. Pesničky danej kapely, ale aj texty samotného Ondreja Ďuricu je stále možné nájsť na webstránke, ktorá má v sebe neonacistickú symboliku. Zároveň súd v roku 2018 uznal, že nazývať Ondreja Ďuricu neonacistom zo strany novinárov je legitímne. Ondrej Ďurica zastáva v hnutí Republika post podpredsedu a hovorcu hnutia.
Miroslav Suja, kandidát na banskobystrického župana, v minulosti povolil vo svojom areáli koncert neonacistickej kapely Krátky proces. Daná kapela je známa textami namierenými proti Židom, ale aj iným rasám. Medzi známe postavy tejto kapely je Rastislav Rogel, ktorý kedysi kandidoval aj za kotlebovskú ĽSNS. Dnes je obvinený z extrémizmu. Miroslav Suja bol v minulosti aj dokázateľne trénerom ochrankárov známeho mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka a členom ĽSNS – podobne, ako iní neonacisti danej strany.
Republika ale nie je len neonacistická strana, ale aj proruská a dezinformačná. Vo svojich názoroch tvrdia, že síce odsudzujú zabíjanie ľudí na Ukrajine, ale šíria typické proruské hoaxy o agresii ukrajinskej vlády voči ruskej menšine na Donbase alebo Luhansku. Tento naratív bol už vyvrátený viacerými nezávislými organizáciami, ktoré majú v zastúpení aj predstaviteľov Ruskej federácie – konkrétne ide o misie zo strany Rady Európy, Vysokého predstaviteľa OSN pre ľudské práva alebo systematické misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých súčasťou boli taktiež Rusi. Čiže z toho vyplýva, že podporujú nielen neonacizmus, ale ešte šíria aj tézy a propagandu ruského fašizmu, tzv. rašizmu. Ako zdroj sme dodali stránku Ministerstva zahraničných vecí SR zo sekcie „Mýty a fakty o Ukrajine“, no existujú aj oficiálne dokumenty a zistenia, ktoré sú voľne dostupné na internete.
Marián Kotleba, z pozície banskobystrického župana vyvesil na Výročie SNP čiernu vlajku. Vtedajší predseda banskobystrického kraja to vysvetľuje tým, že SNP bol počiatkom konca slovenskej štátnosti. V danej dobe bol Milan Uhrík riaditeľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý tento krok obhajoval a kvitoval. Rovnako súčasný predseda hnutia Republika nedokázal odsúdiť deportácie slovenských Židov do koncentračných táborov, pretože sa nepovažuje za „historika“. Téma holokaustu a jeho opis je súčasťou výkonových a obsahových štandardov už v 9. ročníku základnej školy. Z ĽSNS išlo viacero osôb do hnutia Republika.
V minulosti mal problém aj samotný Kulturblog, čo bol dezinformačný kanál propagujúci ĽSNS a neskôr Republiku. Konkrétne čelilo dezinfomédium obvineniu z predaja tričiek s podobizňou Jozefa Tisa. Štatutárnym zástupcom Kulturblogu bol aktuálny asistent Milana Mazureka Ján Pastuszek. V samotnom médiu niekoľkokrát účinkoval aj známy neonacista a popierač holokaustu Marián Magát.
V rámci svojho programu sa napríklad zaväzujú, že slovenská armáda má byť postavená na národnom a vlasteneckom princípe a explicitne hovoria o potrebnom odchode Slovenska z NATO – Čo je pre Slovenskú republiku totálna vojenská samovražda a v kontexte aktuálnej vojny na Ukrajine by bol z nás jednoduchý terč pre agresora. Zároveň sa v programe Republika zaväzuje, že zakážu pôsobenie „politických“ mimovládnych organizácií na školách a explicitne tvrdia, že viaceré mimovládky šíria progresívnu alebo dúhovú ideológiu pred žiakmi na školách. Táto časť programu je postavená na totálnom klamstve a zjavnej snahe o kompletné ovládnutie osnov na školách v prospech ich extrémistických myšlienok, pretože už len samotný školský zákon hovorí o tom, že vzdelávanie na školách musí byť v rámci politickej a ideologickej neutralite – t. j., musí byt nestranícke. Z toho vyplýva, že nie je možné šíriť politickú alebo inú ideologickú propagandu na školách – to je dlhoročný hoax, ktorým strašia podobné politické subjekty. Zároveň by tým ale hnutie Republika ukrátili deti a mládež o potrebné prednášky, ktoré mimovládne organizácie organizujú, napríklad o prevencií voči drogám, šikane, nelegálnej činnosti alebo aj o tom, ako nenaletieť internetovým podvodníkom.
V tomto kontexte je nutné dodať, že nie je ťažké nájsť aj ďalšie prepojenia na extrém zo strany Republiky. V konečnom dôsledku, ukazujú svoju radikálnu stránku pravidelne. Milan Mazurek, ktorý sa dištancoval od súdneho znalca pre jeho pôvod, jeho slovník, ktorým pravidelne dehumanizuje oponentov, rozhodnutie súdu o vine za úmyselný trestný čin hanobenia rasy a okrem iného za zmienku stojí aj to, že nemecká radikálna strana AfD sa mu dlhodobo vyhýbala. Ondrej Ďurica, ktorý spieval v neonacistickej kapele a do dnešného dňa sú ich skladby, ale aj jeho samotného na neonacistickej stránke. Miroslav Suja má tiež spojitosť s radikalizmom v podobe toho, že povolil vo svojom areály koncert neonacistickej kapely a aj jeho minulosť s bossom podsvetia je kontroverzná. Ich samotný program spočíva v autoritatívnom riadení, kde si vytvárajú verejného nepriateľa v podobe mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií alebo minoritných skupín. Samotný autoritarizmus a nenávisť schovávajú do vlastenectva a konzervativizmu.
Samotné hnutie Republika ale nemá najmenší problém mať medzi sebou kontroverzné osoby spojené, ako sme spomenuli, s neonacizmom a pravidelne zľahčujú kroky fašistického obdobia nášho štátu. A to je práve dôvod, prečo ich veľká časť spoločnosti spája s neonacizmom. Samotní predstavitelia hnutia Republika demokratmi neboli, nie sú a ani nebudú. Rovnako nie sú žiadni vlastenci a ani konzervatívci, ale svoju nenávistnú rétoriku iba schovávajú za spomenuté ideológie.
