Prednáška J. Šímu: Vlastnícke práva verzus „verejný záujem“

Published on: 10 decembra, 2006

Filled Under: Aktuality

Views: 969

Patrik Kolesár
Aj takto by som mohol nazvať prednášku libertariána, ekonóma doc. Josefa Šímu z Liberálniho institutu v Prahe s témou Vlastnícke práva verzus „verejný záujem“. Na túto prednášku môžeme nazerať s viacerých hľadísk. Josef Šíma sa totiž pokúsil veľmi jasne vyargumentovať, prečo je dôležité chrániť fundamentálny základ ľudskej spoločnosti – vlastníctvo a zavrhnúť vágnu teóriu verejného záujmu.

V dnešnej dobe vyvstáva v spoločnosti stále aktuálnejší problém. „Verejný záujem“ v záujme blaha spoločnosti je popieraný prirodzený zákon a dennodenne je pošliapavaný inštitút vlastníctva. Viete definovať je to ten verejný záujem? Žiaden teoretik totiž dodnes nedokázal obhájiť teóriu verejného záujmu. Presadzovaním verejného blaha na úkor jednotlivca a jeho vlastníckych práv totiž vzniká proces trieštenia prirodzených väzieb v spoločnosti. Vlastnícke právo je jeden z fundamentov človečenstva podobne ako jeho potreba vytvárať silné spoločenské väzby. Prísnym dodržiavaním vlastníckych práv jednotlivcov nastáva v spoločnosti stav rovnováhy a spravodlivosti. Presadzovaním verejných záujmov sa táto prirodzená rovnosť medzi ľuďmi deštruuje v tom, že vznikajú privilegované stavy, ktoré sa priživujú na plodoch práce iných. Verejný záujem totiž drží pri živote parazitujúcu byrokratickú elitu, ktorá žije z práce slobodnej spoločnosti. Takým typickým príkladom vzniku privilegovanej skupiny je solidárny sociálny systém. Ten berie bohatším príjmovým skupinám, ktoré trpia na úkor slabších, z ktorých sa stáva privilegovaná vrstva obyvateľstva. Na celom tomto procese sa priživuje byrokratický aparát, ktorý je prostredníkom medzi týmito dvoma subjektami. Z pohľadu verejného záujmu je však tento medzičlánok potrebný, keďže on je garantom procesu redistribúcie. Vďaka monopolu na bezpečnosť si ho aj vynucuje. K touto účelu mu slúži legislatíva, ktorá sa sama odklonila od prirodzených práv. Byrokrati sú teda garantom triednych nerovností a vzniku nespravodlivosti v slobodnej spoločnosti. Nikto teraz netvrdí, že sociálna pomoc je dnes prežitok, ktorý je potrebné zavrhnúť, pretože je príčinou zloby. Dovolím si tvrdiť, že opak je pravdou. Ale je rozdiel medzi sociálnou pomocou a sociálnym vykorisťovaním, ktoré pošliapava inštitút súkromného vlastníctva. Pretože solidárny systém je sociálnym vykorisťovaním!

Ostanem už pri tom príklade sociálnej pomoci. „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“ vyslovil sa Josef Šíma na prednáške. Iste je veľmi dobrým úmyslom a nadovšetko humánnym, pomáhať bezbranným a biednym. Avšak prečo má túto prácu vykonávať štát? Štát, ktorý pod zámienkou „verejného“ záujmu, vytvára stavy privilegovaných a neprivilegovaných obyvateľov. Ak nazrieme do histórie, tak tam nájdeme kopec príkladov, kedy sa sociálna pomoc vykonávala veľmi efektívne bez pomoci štátu. A to najmä vďaka veľmi užitočnej a čestnej práci občanov slobodnej spoločnosti. Medzi také združenia patrili v minulosti cirkvi, slobodomurári… Až do času pokiaľ túto činnosť neprevzal štát blahobytu a neuvalil na ňu monopol. Avšak najzaujímavejšie na tom celom je fakt, že štát blahobytu prevzal veľmi veľa služieb, ktoré dovtedy vykonávala slobodná spoločnosť, no nedokáže ich efektívne riadiť. Tento štát nedokáže totižto ponúknuť ani efektívne vyriešenie jeho základných úloh- Zabezpečenie spravodlivosti! Stačí sa len pozrieť na kvantá nevyriešených prípadov na súdoch, ktoré využívajú svoje monopolné postavenie na trhu a stávajú sa neefektívnymi.

Veľký americký konzervatívec Frank Meyer, ktorého citáty zazneli viac ráz na prednáške, vyzýval spoločnosť, aby dôsledne dodržiavala vlastnícke práva. Josef Šíma vyslovil na záver prednášky veľmi podstatnú myšlienku. Ak teda existuje nejaký verejný záujem, tak ho môžeme zredukovať iba na jeden jediný. Verejným záujmom celej slobodnej spoločnosti by sa malo byť jedine a len na dôsledné dodržiavanie vlastníckych práv.

Na záver by som sa rád ešte zmienil o výzve, ktorá zaznela v diskusii. Ako vysvetliť bežnému človeku dôležitosť dodržiavania vlastníckych práv? Zaujala ma odpoveď jedného z divákov. Zoberme si príklad od kresťanov. Boh je svätý. Dôsledným dodržiavaním tejto premisy sa všetci kresťania snažia priblížiť sa bohu, aby boli mravne čistí a spravodliví, hoci sme ľudia hriešni. Ich posvätným cieľom je teda priblížiť sa bohu a tak nájsť Sokratov posledný cieľ- blaženosť. Naučme teda ľudí premisu, že aj vlastníctvo je sväté. A dôsledným dodržiavaním tejto premisy dokáže spoločnosť nájsť svoj konečný cieľ- blaženosť a absolútno.

Comments are closed.