José Piñera – Súkromné vs. Verejné dôchodkové systémy

Published on: 12 septembra, 2008

Filled Under: Aktuality

Views: 846

Martin Horanský
Podvečer 11. septembra 2008 Konzervatívny inštitút usporiadal prednášku s José Piñerom v priestoroch Právnickej fakulty UK v Bratislave. Tento pán je autorom prvej dôchodkovej reformy založenej na súkromných dôchodkových účtoch občanov, ktorú uskutočnil v rokoch v 1978-1980 v rodnej krajine Chile. Neskôr asistoval a radil pri podobných reformách v iných krajinách. Do dnešného dňa počet krajín, ktoré zaviedli tento systém dôchodkového zabezpečenia, dosiahol 30. Do Bratislavy zavítal už po 4. krát. Účasť na prednáške bola veľmi potešujúca – bola naozaj plná sála.

Prednášku otvoril pán Peter Gonda, ekonóm KI, a v krátkom úvode priblížil osobu José Piñeru. Pán Piñera nás vtiahol do Chile jeho mladosti – v tom čase bola táto krajina chudobná a polo-socialistická.  Po oslobodení od Španielov nasledovalo dlhých 200 rokov politickej nestability a centralizmu. Akútne chýbala sloboda, ako aj vláda práva. Tak, ako vtedy väčšina krajín  , aj v Chile fungoval štátny penzijný systém (priebežný – pay as you go).

Tento systém navrhol pán Otto von Bismarck v Prusku s cieľom kontrolovať obyvateľstvo ekonomicky a sociálne, takže nepotreboval na to tanky ani armádu. Občan mal byť celý život poslušný štátu s očakávaním, že ten mu bude vyplácať dôchodok v starobe. Bismarck to mal vymyslené veľmi šikovne, lebo priemerná dĺžka života bola 45 rokov, ale dôchodok sa začal vyplácať až od 65. Tu sa ale uplatnil zákon nezamýšľaných následkov rakúskeho ekonóma Fridricha von Hayeka – tento systém narástol do monštruóznych rozmerov a rozšíril sa po celom svete. Chyba Bismarcka bola, že zničil spojenie medzi prispievateľmi do systému (zamestnanci, zamestnávatelia) a poberateľmi dôchodku. Stratilo sa spojenie medzi úsilím a ohodnotením, preto ľudia nemajú motiváciu prispievať do systému. Táto situácia vedie k logickej hre, keď sa každý snaží zaplatiť čo najmenej, obchádza platenie odvodov a priestor dostáva čierna ekonomika. Tiež sa snaží získať zo systému čo najviac pomocou štrajkov a protestov smerom k vláde. Toto všetko v konečnom dôsledku povedie k pádu penzijného systému.

V chilskom systéme sporivých dôchodkových účtov si každý občan sporí počas produktívneho veku na vlastný účet a jednotlivé vklady sa mu zapisujú do malej knižočky podobnej nášmu cestovnému pasu, tzv. passbook. V Chile sa odvádza 10 % mesačne zo mzdy na tento účet, na Slovensku je to 9 %  – kapitalizačný II. pilier (ďalších 9 % sa odvádza do Sociálnej poisťovne do tzv. I. priebežného piliera). Hlavná výhoda spočíva v tom, že občan prestáva byť závislý na politikoch a štáte. Peniaze na dôchodkových účtoch sú spravované súkromnými spoločnosťami, ktoré ich investujú na kapitálových trhoch. Vďaka tomu po dobu 40 rokov (čas produktívneho veku) úroky exponenciálne rastú a úspory občana sa zhodnocujú. Pán Pinera a jeho ľudia zakomponovali ochranu dôchodkových účtov občanov pred politikmi aj do ústavy, aby zabránili akýmkoľvek pokusom siahnuť na ne zo strany štátu. Tieto úspory nesmú byť dotknuté za žiadnych okolností, keďže sú súkromným majetkom. Po smrti sporiteľa sa príslušný dôchodkový účet dedí, tak ako každý iný majetok. Systém je veľmi bezpečný, keďže štát dozerá na spoločnosti spravujúce tieto účty – peniaze v nich sú chránené dokonca lepšie ako v bankách.

Pán Piñera vysvetlil, ako zavádzal tento systém v Chile koncom 70.rokov. Bol dovtedy najmladším chilským ministrom práce a sociálnych vecí – mal len 30 rokov. Každý týždeň ukazoval ľuďom v televízii kúsok po kúsku fungovanie nového systému – vždy len 3 minúty. Pán Piñera nám pripomenul, že ako politik môžete získať hlas ľudí použitím temných strašidiel – nacionalizmu, závisti, či ich podplácaním. Alebo môžete vysvetliť skutočnú situáciu a tak ako to nazval Abraham Lincoln, prebudiť dobrých anjelov v ľuďoch. Výsledkom tejto televíznej kampane bolo, že pri možnosti dobrovoľného vstupu do systému osobných sporivých účtov si ho vybralo až 95 % civilných pracujúcich. Po dobu 28 rokov zostal systém bez zmeny a pritom dokonale fungoval. Aj on prispel k rekordnému 10 % rastu HDP Chile. Dnes je 80 % chilského HDP v dôchodkovom systéme. Tieto peniaze cirkulujú v rámci krajiny – stavajú sa z nich napr. diaľnice. Keď na nich zaplatíte mýto, tieto peniaze sa zase premenia na váš dôchodok. Všeobecne sa kapitál v dôchodkových správcovských spoločnostiach bezpečne investuje doma aj v zahraničí.

Po prednáške nasledoval priestor na otázky publika – tie padli skutočne od rozličných ľudí – poisťovací agent, zamestnanci T- Mobile, poisťovne Allianz, či zástupca Mladých sociálnych demokratov (čítaj Mladí Ficovci) a ďalší ekonomicky červení. Pánovi z MSD sa nezdalo číslo 95 % občanov, ktorí dobrovoľne vstúpili do systému v Chile, nakoľko to bolo za vlády Pinochetovej diktatúry. Nepodarilo sa mi toto číslo overiť, podarilo sa mi ale zistiť, že pán Piñera zohral dôležitú úlohu v otázke prechodu Chile k demokracii a publikoval mnohé články na obranu demokracie a ľudských práv v časopise Economia y Sociedad , potom, čo rezignoval z postu ministra v decembru 1981.

Na záver by som rád povedal, že to bola jedna z najlepších a najpútavejších prednášok, aké som kedy zažil, a dúfam, že pán Piñera navštívi Slovensko zase o pár rokov. Držím palce, aby sa aj v našej krajine podaril prechod k plne súkromnému systému sporivých účtov.

Ďalšie informácie:
www.josepinera.com
en.wikipedia.org/wiki/José_Piñera
www.konzervativizmus.sk/article.php?2096
www.konzervativizmus.sk/article.php?2128

Comments are closed.