Diskusia EAC – „Srbsko – perspektívny spojenec alebo nedobrovoľný outsider“

Published on: 17 októbra, 2008

Filled Under: Aktuality

Views: 848

Martin Horanský
V stredu 15.10. popoludní sa uskutočnila v priestoroch Univerzitnej knižnice zaujímavá diskusia organizovaná Euroatlantickým centrom na tému Srbsko.
Ako prvý ju uviedol Michal Kovács z EAC. Pripomenul, že dnes žijeme v globálnej dedine, kde je aj otázka bezpečnosti vec každého a preto by mala byť verejná. Druhý predhovor mala Diana Štrofová, štátna tajomníčka MZV SR. Objasnila nám postoj SR k otázke integrácie Srbska do Európskej únie. SR mu poskytuje svoje skúsenosti s integračným procesom a podporuje ho aj finančne v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Jej doterajší obnos bol 6 miliónov €. Vysvetlila postoj SR k otázke Kosova – pre SR zostáva prijateľné iba bilaterálne riešenie sporného statusu. SR sa aktívne zúčastňuje aj misie  EÚ v Kosove EULEX, ktorá má za úlohu obnoviť právo a bezpečnosť v Kosove. Účasť na tejto misii nijako nesúvisí s postojom ku konečnému statusu oblasti. Na záver skonštatovala, že Srbsko má viac možností, kam ďalej smerovať. Podľa jej názoru je to určite perspektívny a hodnotný spojenec. Prirovnala ho dokonca k diamantu, ktorý sa na prvý pohľad nezdá taký hodnotný, ako v skutočnosti je.
1. panel sa zaoberal ambíciami novej srbskej vlády v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Rečnili na ňom Branislav Slyško, politický tajomník, zastupiteľ EK v SR, Vladimir Gligorov, Inštitút medzinárodných ekonomických štúdií.Panel moderoval Milan Šagát, analytik z Nadácie Pontis. Na začiatok pán Šagát zhrnul udalosti aktuálneho roka, ktorý označil pre Srbsko za mimoriadne dôležitý.
január – vyhral prezidentské voľby Boris Tadič, proeurópsky politik – tým sa potvrdili ašpirácie Srbska na vstup do EÚ.
február – jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova kosovským parlamentom
apríl – podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody Srbskom – prvý krok na ceste do EÚ
máj – parlamentné voľby v Srbsku
Vyhlásil, že Srbsko nikdy nebolo bližšie k členstvu v EÚ. Srbsko tiež podpísalo Bezpečnostnú dohodu s NATO, podľa ktorej sa Srbsko stalo členom Partnerstva pre mier (Partnership for Peace). Nová vláda si vytýčila 2 priority v oblasti zahraničnej politiky – integráciu do EÚ a sústredenie sa na ochranu územnej integrity Srbska (právnymi a diplomatickými prostriedkami), čiže otázku Kosova.

Pán Slyško pripomenul úspešnú spoluprácu srbskej vlády s Haagskym tribunálom, ktorá predchádzala podpísaniu prístupovej dohody s EÚ. Jedinou prekážkou v integračnom procese zostáva už len chytenie vojnového zločinca Ratka Mladica. V ideálnom prípade sa uvažuje, že do konca roku 2008 získa Srbsko status kandidátskej krajiny, a v roku 2012 by mohlo získať plné členstvo v EÚ. Bude však musieť splniť prísne Kodaňské kritériá. Ďalej vysvetlil, v čom spočíva silné spojenie Slovenska a Srbska – história, osobné kontakty, či slovenská menšina v Srbsku. Na Slovensku sa dokonca konala v rokoch 1999 a 2002 aj konferencia ohľadne rekonštrukcie Srbska. Slovensko robí Srbsku a iným krajinám Západného Balkánu vo svete advokáta.
Pán Gligorov označil Srbsko za kľúčovú krajinu pre Západný Balkán. Okomentoval súčasnú politickú situáciu v krajine – koalícia je stabilná a môže počítať aj s podporou Liberálnej strany, zatiaľ čo opozičné strany slabnú. Prehlásil, že EÚ je viac populárna medzi ľuďmi, ako medzi ich lídrami. Posledné voľby boli podľa neho o výbere medzi EÚ a Kosovom.Kritizoval novú srbskú vládu, z toho, že nerobí dosť v integračnom procese. To vyvolalo reakciu zástupkyne srbského veľvyslanectva, v ktorej zhrnula prointegračné kroky novej vlády. Pripomenul, že oficiálna politika novej vlády nie je členstvo v NATO, ale neutralita.
Témou 2. panela bol vývoj bezpečnostnej situácie v Kosove po vyhlásení nezávislosti. Panel moderovala Eliška Sláviková z Výskumného centra SFPA. Na úvod konštatovala, že Kosovo ďalej postupuje čiastočne podľa Ahtisaariho plánu – po vyhlásení nezávislosti nasledovalo prijatie ústavy. Podľa tohto plánu mala vystriedať misu OSN UNMIK misia EÚ EULEX. Faktom ale je, že momentálne na území Kosova pôsobia v súčinnosti UNMIK, EULEX aj KFOR (NATO). Preto nie je jasné, ktorá misia má byť partner kosovskej vlády. Ďalej konštatovala, že od vyhlásenia nezávislosti nedošlo k žiadnym väčším násilnostiam a kosovská vláda implementovala mnohé zákony. Rozdelenie na srbské a albánske oblasti sa bohužiaľ ešte zväčšilo. Riešenie problému srbských oblastí zostáva veľkou výzvou pre EÚ.
V téme pokračoval Steffen Elgersma z Divízie politickej sekcie a bezpečnostnej politiky NATO. Zdôraznil, že NATO veľmi teší podpísanie Bezpečnostnej dohody a prijatie Srbska do Partnerstva pre mier.  Súhlasil s hodnotením bezpečnostnej situácie pani Slávikovej, keď sa nenaplnili žiadne katastrofické scenáre. Pre NATO je ďalším hlavným cieľom vytvorenie etnicky vyvážených kosovských bezpečnostných síl (Kosovo Security Force). Prehlásil, že treba postupovať podľa rezolúcie OSN č. 1244 (ktorá bola porušený vyhlásením nezávislosti, pozn. autora). Vysvetlil hlavné prínosy nezávislosti pre Kosovo – možnosť väčšieho rozvoja pre ekonomiku, riadne pasy a občianske preukazy pre ľudí a postupný prenos kompetencií na miestnych ľudí.
Ako posledný diskutér vystúpil Pavel Urban, analytik a vedúci redaktor domácej redakcie SITA. Poskytol nám svoj pohľad na situáciu – podľa neho je Kosovo krajina, ktorá nemá právomoci na každom mieste svojho územia, vzniká „dvojštátie“, keď sa na tomto území konali aj srbské aj kosovské voľby. Kosovská vláda by chela mať kontrolu nad celým regiónom a chcela by si získať dôveru aj nealbánskeho obyvateľstva. Srbský prezident Tadič pripustil možné rozdelenie Kosova na etnickom základe. Takéto hypotetické rozdelenie by však sprevádzalo množstvo problémov, ktoré ho fakticky znemožňujú. Srbi totiž nežijú len v severnej enkláve, ale aj na malých kúskoch územia na albánskom juhu. Srbská vláda by im len ťažko vysvetlila, prečo jedných pripoja k Srbsku a druhých nechajú v nezávislom Kosove.  Ďalší problém by bolo vysvetliť im, prečo zanechávajú kultúrne dedičstvo – tzv. kolísku Srbov, ktorú pre nich Kosovo historicky znamená. De facto by vlastne vzniklo nemultietnické Kosovo, čo by bolo v úplnom rozpore s pôvodným plánom. Takýto krok by mohol podporiť separatistické tendencie albánskej menšiny v Čiernej Hore aj Macedónsku. Problémom stále zostáva aj bezpečnosť Srbov. Srbské zložky polície v Kosove totiž dostali príkaz z Belehradu opustiť kosovskú políciu, takže sa napríklad na polícii miestni Srbi ani nedohovoria.
Na otázku možného rozdelenia reagoval aj pán Elgersma, ktorý vysvetlil, že rozddelenie neprichádza do úvahy a bolo vylúčené už v Ahtisaariho pláne. Zdôraznil, že cieľom zostáva stále multietnické Kosovo. Vojaci KFOR chránia a podporujú každú menšinu, ktorá sa cíti ohrozená. Na záver reagoval aj zastúpca Ruského veľvyslanectva. Pripomenul, že Ruská federácia nezávislé Kosovo neuznáva, lebo je to porušenie rezolúcie BR OSN č. 1244, čiže je to nelegálne. Súhlasil, že bezpečnostná situácia je viac-menej stabilná. Tiež spomenul, že Ahtisaatiho plán nebol schválený BR OSN. Riešenie kosovskej otázky Rusko vidí jedine   dohodou OSN a v súlade s medzinárodným právom.Ja som si dovolil položiť jednu otázku pánovi Elgersma, ohľadne spornej genocídy v kosovskej dedinke Racak. Pani Sláviková ma ale prerušila s námietkou, že je to mimo témy. Po diskusii ma ale pán Elgersma vyzval, aby som ju zopakoval a bol veľmi ústretový. Vysvetlil, že konkrétne o tejto otázke veľa nevie, lebo ju nemá naštudovanú.
Celkovo to bola mimoriadne zaujímavá konferencia a teším sa na ďalšie akcie organizované EAC.

Linky:
Tlačová správa EAC
Racak massacre doubts
Racak massacre doubts (Le Monde, Le Figaro …)

Comments are closed.